Slovenčina
Na Slovensku nastane jesenná rovnodennosť v utorok 22. septembra o 15. hodine 30. minúte a 27. sekunde stredoeurópskeho letného času (SELČ), teda v tomto okamihu sa začne astronomická jeseň.
Rovnodennosťou (aequinoctium) sa nazýva okamih, keď rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče teda dopadajú kolmo na zemský povrch. Pozorovateľ stojaci na rovníku vidí v takýto deň na poludnie slnko priamo nad sebou v nadhlavníku.
Hranica medzi tmavou a osvetlenou časťou zemegule nazývaná zemský terminátor v tento deň spája južný a severný pól a prebieha kolmo na zemský rovník. Znamená to, že počas jesennej rovnodennosti (podobne ako aj jarnej) je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc - trvá približne 12 hodín.
Dni sa skracujú
Dni sa v období jesennej rovnodennosti výrazne skracujú. Tento trend zotrváva až do zimného slnovratu, keď je najkratší deň v roku - tento rok nastane zimný slnovrat 21. decembra o 11.02 h.
Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka a striedanie ročných období spôsobuje sklon rotačnej zemskej osi o zhruba 23,5 stupňa. Ak by bol sklon zemskej osi nulový, teda by os bola kolmá na obežnú dráhu Zeme, dni by boli rovnako dlhé a ročné obdobia by sa nemenili.
Počas leta, ktoré sa práve končí, bola vďaka tomuto sklonu severná pologuľa Zeme priklonená bližšie k Slnku, teda dni tam boli dlhšie než noci, dopadalo na ňu viac slnečného žiarenia, čo spôsobuje teplejšie počasie. Od jesennej rovnodennosti sa severná pologuľa od Slnka odkláňa, dni sú kratšie než noci a ochladzuje sa.