Slovenčina
Včera bola odtajnená správa o znečistení v areály firmy Istrochem. O výraznom znečistení vedel štát viac ako desať rokov, správa však bola utajená. Dokončená bola v auguste 2009, odvtedy sa na Slovensku vymenilo päť vlád. Environmentálny aktivista a člen Spolu Erik Baláž hovorí, že naše zákony dovoľujú utajiť prieskum na desať rokov, ak si ho dá spraviť súkromná firma.
V stredu táto lehota vypršala. Správa bola celý čas v štátnom Geologickom ústave Dionýza Štúra.
Správu si vyžiadala ekologická aktivistka Tamara Stohlová zo Spolu a po jej preštudovaní hovorí, že v hlavnom meste sa dá hovoriť o ekologickej katastrofe. „Výsledky prieskumu potvrdili masívnu kontamináciu podzemnej vody aj pôdy v areáli spoločnosti,“ povedala. Našiel sa tam „chemický koktail“ látok, medzi nimi sú atrazín, arzén, olovo, PCB látky alebo benzén. Tieto látky sú nebezpečné pre ľudské zdravie a mnohé spôsobujú ochorenia, a to aj rakovinu.
V správe je aj predpokladaný model šírenia kontaminácie. Z Istrochemu až po kontakt s Malým Dunajom a posun na Žitný ostrov, ktorý je kľúčovým zdrojom pitnej vody. V správe je popísané, ako sa jednotlivé látky môžu šíriť.
Už pred viac než desiatimi rokmi si firma Istrochem objednala geologický prieskum o znečistení vo svojom areáli a ten zistil závažné znečistenie vody aj pôdy. Táto priemyselná oblasť Bratislavy susedí so záhradkárskou oblasťou Žabí majer. Správu z prieskumu, ktorá bola desať rokov utajená, si teraz vyžiadali členovia strany Spolu.
„Niektoré látky prekročili limity aj tisícnásobne,“ povedala. Aj autori prieskumu opísali silný chemický zápach, ktorý bolo cítiť v areáli. „Vrty odhalili v zemi fialové polotekuté látky, bielu vrstvu pesticídov alebo čierne štrkopiesky s mocným organickým zápachom,“ povedala.
K znečisteniu podľa nej dochádzalo počas celého času výroby v areáli. Vyrábali sa tam pesticídy, trhaviny, hnojivá či gumárenské produkty a kyselina sírová. Postupný útlm výroby prichádzal po roku 2000, v roku 2009 tam prestali vyrábať trhaviny.
Aké látky sa v tomto priemyselnom areáli dnes nachádzajú, nevieme. A preto sa nedajú povedať riziká na životné prostredie či zdravie ľudí
K znečisteniu podľa správy dochádzalo na viacerých miestach – skládky odpadu v areáli alebo miesta, kde sa vylieval tekutý odpad, ale aj budovy a sklady. Odpady sa podľa nej aj vylievali a zasypávali do mŕtvych ramien Dunaja, ktoré sa historicky v areáli nachádzali.
Môžeme tak podľa Stohlovej hovoriť o znečistení medzi jazerom Kuchajda a Zlatými pieskami, teda v oblasti Trnávky, Ružinova až k Vrakuni. Tam sa predpokladá, že sa tieto znečistenia môžu spojiť.
Ide však podľa nej len o model, a vôbec nevieme, aká je realita, lebo neexistujú prieskumné vrty, a tak nie je možné povedať, v akom štádiu znečistenie je.
„Pred desiatimi rokmi sme tu mali štúdiu, kde firma vystríhala pred dopadmi masívnej kontaminácie územia, vystríhala pred potenciálnym šírením na Žitný ostrov a aj územie, kde bývajú bežní ľudia.
V správe je návrh na urýchlenú sanáciu, aby sa zastavilo šírenie nebezpečných látok.
Po Istrocheme neostal len Žabí majer, ale aj známejšia skládka vo Vrakuni, inej okrajovej časti Bratislavy. Aj tam sú uskladnené toxické látky. Štát sa chystá skládku odstrániť, ešte s tým však nezačal. V blízkosti sú – podobne ako pri Žabom majeri – záhrady, a aj keď je tam zákaz využívania studní, nie všetci ho rešpektujú.
Aj problémy v bratislavskej okrajovej časti Vrakuňa spôsobila stará skládka Dimitrovky. Štát tu po rokoch uznal, že zo starej skládky toxického odpadu vo Vrakuni sa šíria nebezpečné látky do podzemných vôd. Výsledky analýzy ukázali, že veľké územie je zamorené pesticídmi, fungicídmi a ďalšími nebezpečnými chemickými látkami.
Ľuďom zakázali piť vodu zo studne, kúpať sa v nej, jesť listovú či koreňovú zeleninu z tejto oblasti.
Štát sa rozhodol skládku sanovať, majú tam vybudovať podzemnú tesniacu stenu, ktorou sa zdroj znečistenia izoluje od okolitého prostredia. Doteraz sa sanácia nezačala. „Koncom decembra minulého roka sme získali právoplatné územné rozhodnutie. Po viac ako roku. Teraz nás čaká stavebné konanie. Na ministerstve veríme, že bude bez zbytočných obštrukcií,“ povedal hovorca ministerstva Ferenčák.
Súčasťou sanácie má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia skládky by mala stáť 34,1 milióna eur, práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je podľa ministerstva životného prostredia zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov.
Správa bola v skrátenej verzii prevzatá zo stránky dennikn.sk