Topoľ a alergie

Biele chumáče z topoľov každoročne znepríjemňujú život obyvateľom aj u nás v Šamoríne. Vidno to aj na fotke, ktorú nám poslal náš pravidelný čitateľ. Zároveň sa nás pýtal, ako postupovať, ak by chceli požiadať o výrub stromu.

Treba však spomenúť, že semeno topoľa nespôsobuje alergické reakcie - nebezpečný je pre svoje páperie. To môže dráždiť dýchacie cesty a zároveň sa v ňom zachytávajú pele z tráv a dráždivý prach.

Ako pri takejto požiadavke postupovať a či má mesto zmapované alergénne dreviny na území mesta sme sa opýtali za vás.

Odpoveď mesta a krátky článok o alergiách po kliknutí na čítaj ďalej.

Stanovisko mesta:

To, že aké stromy rastú na území mesta dobre poznáme, no problémom je, že drvivá väčšina stromov bola vysadená ešte počas socialistickej éry (najmä na sídliskách okolo bytoviek), kedy sa o alergénnych rastlinách málo vedelo, takže sa stromy vysádzali bez ohľadu na to, či spôsobia alergiu alebo nie. Vtedy namiesto vodného diela sme tu mali obrovské lužné lesy, takže s obstaraním sadeníc neboli  problémy. Vo viacerých prípadoch stromy okolo bytoviek vysádzali samotný obyvatelia, najpopulárnejšie druhy boli agát, vŕba, topoľ, javor a jaseň.

Požiadať mesto o výrub dreviny je možné na príslušnom tlačive, ktoré je dostupné na referáte ochrany ŽP - stiahnuť si ju môžete tu. Ideálne je, ak žiadosť je potvrdená podpismi dotknutých obyvateľov, ktorých problémový strom najviac obťažuje. Pri podávaní žiadosti o výrub sa platí správny poplatok (10,- EUR).  Podrobnejšie informácie získate na referáte ochrany ŽP - Ing. Arnold Kocsis, 031 59 00 429.  Zároveň podotýkam, že výrub stromov je možný počas mimo vegetačného obdobia, teda od 1. novembra  do 31. marca.

A ešte niečo o alergiách: (kalendár pre alergikov v galérii)

TOPOĽ

Topole kvitnú skoro na jar a poletujúce páperie je už iba semeno, ktoré nespôsobuje alergické reakcie. Topoľ je nebezpečný pre svoje páperie. To môže dráždiť dýchacie cesty a zároveň sa v ňom zachytávajú pele z tráv a dráždivý prach. Problém je v iných rastlinách. Podľa lekárov by sa topole pri panelákoch nemali vysádzať.

PEĽOVÉ ZRNKO

Je veľmi tenké. Meria od 0,02 milimetra, čo je hrúbka asi jednej tretiny vlasu, až do 0,07 milimetra. Alergiu zvyčajne vyvolávajú menšie pele. Bežné peľové zrnko môže preletieť 50 až 100 kilometrov.

BREZA

Dorastá až do 30 metrov, vďaka čomu sa peľ šíri veľmi ďaleko. Kvitne od marca do mája. Peľ brezy je hlavnou príčinou alergií v skorých jarných mesiacoch. Často dochádza k skríženej reakcii s ostatnými stromami.

VŔBA

Podľa lekárov by sa na sídliská radšej vysádzať nemala. Patrí totiž k významným alergénom. Kvitnúť môže až tri mesiace.

PÚPAVA

Aj keď jej peľ nebýva veľmi častým alergénom, alergici musia byť aj v tomto prípade opatrní. DUB Patrí k najrozšírenejším listnatým stromom južnej a strednej Európy. Kvitne od apríla do júna. Jeho peľ nie je veľmi alergénny, ale dochádza k skríženej alergii s peľom brezy. Pacienti citliví na brezu potom majú ťažkosti aj s dubom.

TRÁVY

Vypúšťajú svoje peľové zrná do okolia, pretože sa opeľujú vetrom. Vzdušný prúd ich dokáže zaniesť poriadne ďaleko. Alergici majú problémy s väčšinou tráv, pretože medzi trávami dochádza k skríženej reakcii. Pele tráv patria medzi najrozšírenejšie dýchacie alergény. Kvitnú päť až sedem mesiacov.

Alergie sa krížia

Viac ako tretina ľudí na Slovensku v sebe nosí gény na alergiu. Až v štvrtine populácie sa v priebehu života alergické ochorenie naozaj prejaví. Kým astmatikov je u nás asi 250-tisíc, alergickou nádchou trpí až 750-tisíc ľudí a počet ekzematikov sa blíži k pol miliónu.

Skríženou alergiou na peľ aj potraviny trpí v Európe až polovica peľových alergikov. Kombinácia vzniká, ak sú alergény v potravinách a v peli podobné na viac ako 70 percent. Vtedy organizmus alergika reaguje na zdanlivo celkom odlišnú látku rovnako, ako na kontakt s peľom.

Napríklad až polovica pacientov alergických na peľ brezy je súčasne precitlivených na jablko, menej na broskyňu, hrušku, čerešňu, kivi, slivku, surový zeler. „Stretávam sa aj s pacientmi, ktorí majú ťažkosti čistiť surové zemiaky,“ hovorí Slávka Belvončíková z Alergio-imunologického centra. Pacienti alergickí na peľ tráv zasa majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú reagovať na arašidy, kivi, melóny paradajky. Belvončíková má skúsenosť, že obrovská skupina pacientov, ktorí sú alergickí na byliny - palinu, reaguje aj na niektorú koreňovú zeleninu, koreniny či ovocie.