Slovenčina
22.4. Deň Zeme. Myšlienka, že takýto deň ako ľudstvo potrebujeme, vznikla v roku 1969 ako odpoveď na nesprávne zaobchádzanie s prírodou. A dnes, po 51 rokoch, čelíme ešte väčším ekologickým problémom. Ak sa však budeme správať zodpovedne, vieme každý z nás pomôcť.
Opätovné zhodnocovanie materiálov (recyklovanie) je niečo, čo môžeme robiť všetci a nič nás to nestojí. Každý Slovák vyprodukuje ročne 330 kg komunálneho odpadu, a z toho sa znova zhodnotí približne 10%, čo je žalostne málo. Ak by sme vysypali na zem priemerný kôš na komunálny odpad a ručne všetko dotriedili, tak by na skládku poputovali iba 4%.
Recyklujeme rôzne, niekto vôbec, niekto len PET flaše a sklo, a potom tu sú ľudia, čo zoberú obálku a vyrežú z nej to malé platové okienko, aby ho mohli roztriediť.
Niekto by si mohol myslieť, že separovanie nemá taký veľký dopad na zlepšenie kvality životného prostredia, lebo veď, stále je to len jeden veľký kontajner z jednej bytovky, vynesený raz do týždňa. Títo ľudia sú však na omyle.
Recykláciou 100 ton papiera sa ušetrí 1 hektár 100-ročného lesa a recykláciou 1 kg železného šrotu sa ušetria 4 kg rudy. A to už stojí za námahu. Taktiež oproti výrobe z primárnych zdrojov sa vďaka recyklácii šetrí aj veľké množstvo energie. Pri skle je to 25%, pri papieri 70%, pri kovoch 74%, pri hliníku 95% a pri plastoch až neuveriteľných 97%.
Recyklovať sa však nedá len tak, človek si najprv musí urobiť prehľad v tom, čo môže a nemôže do jednotlivých kontajnerov hodiť. Internet je takýchto článkov plný, na rôznych sa píšu rôzne veci, a tak sa Šamorínčan rozhodol priniesť vám stručný prehľad toho, ako na to spolu s popisom, kde v meste môžete recyklovať.
Tradične sa na Slovensku uplatňuje tento spôsob rozdeľovania kontajnerov:
ŽLTÁ – Plasty
ZELENÁ – Sklo
MODRÁ – Papier, kartón
ČERVENÁ – Kovy (ak sa nezbierajú spoločne s plastom v žltej nádobe)
ORANŽOVÁ – Tetrapaky (nápojové kartóny)
HNEDÁ – Biologicky rozložiteľný odpad
Poďme sa ale pozrieť bližšie čo do jednotlivých košov patrí a čo nie.
PLASTY
Nie všetky plasty je možné znova zhodnotiť, niektoré druhy plastov môžu byť recyklačnými spoločnosťami odmietnuté, nikdy však nevieme či sa tak stane alebo nie, preto je najlepšie separovať poctivo všetky.
Plasty tradične patria do žltých kontajnerov, nezabúdajme však na to, že predtým ako niečo vyhodíme, musíme umyť. V žiadnom prípade nemôžeme zahodiť špinavý, mastný obal so zvyškami nedojedeného jedla.
Kelímok na kávu: viečko patrí do žltého kontajneru na plast, samotný kelímok do zmesového odpadu (ide o papier potiahnutý tenkou vrstvou plastu, aby bol vodotesný).
PAPIER
Papier tvorí až 14% komunálneho odpadu, ktorý by sme mohli separovať. Je recyklovateľný oveľa ľahšie ako plasty a dá sa zrecyklovať až 7krát.
Zároveň prinášame pár typov, na veci, pri ktorých sa často mýlime.
Rolky od WC papiera a kuchynských utierok: patria do zmesového odpadu, keďže sú vyrobené z viackrát recyklovaného papiera a už nie je možné ich opäť recyklovať. Ešte lepšou variantou je kompost.
Obal na vajíčka (kartónový): patrí do zmesového odpadu, keďže je vyrobený z viackrát recyklovaného papiera a už nie je možné ho opäť použiť. Ak máte možnosť, tak ho radšej skompostujte. Alebo sa inšpirujte na internete a vdýchnite mu nový život.
Krabica od pizze: patrí do zmesového odpadu alebo do kompostu, keďže ide o silne znečistený papier mastnotou. Môžete prípadne hodiť viečko do kontajneru na papier ak sa pizze nedotýkalo a je čisté.
Použité papierové vreckovky, kuchynské utierky a servítky: sú znečistené a preto patria do zmesového odpadu alebo do kompostu. Nie je možné ich recyklovať.
Pokladničné bločky: pozor na bločky z termopapiera. Termopapier nie je vhodný na recykláciu, keďže obsahuje plnidlá, ktoré bránia jeho rozkladaniu. Taktiež obsahuje celú radu nebezpečných chemikálií, ako napr. bisfenol A (BPA) a preto sa neodporúča ani jeho kompostovanie. Patrí teda do zmesového odpadu. A ako spoznáte účtenku z termopapiera? Ak ju dáte na tvrdú podložku, tak do nej viete nechtom urobiť viditeľnú čiaru (podľa typu termopapiera z jednej strany, z druhej alebo aj z oboch strán).
SKLO
Výhodou skla je, že sa dá recyklovať donekonečna. Dokonca, ide o takzvanú „dokonalú“ recykláciu, čo znamená, že zo starej flaše sa dá vyrobiť úplne rovnako kvalitná ďalšia.
Na triedenie skla máme kontajnery zelenej farby.
Zrkadlo: patrí do zmesového odpadu (malé množstvo) alebo na zberný dvor. Nie je to klasické sklo, keďže je zo zadnej strany potiahnuté neoddeliteľnou reflexnou vrstvou.
Vypálené žiarivky: môžete ich odovzdať v elektroobchodoch, obchodoch so svietidlami alebo na zbernom dvore. Ide o elektroodpad, ktorý obsahuje nebezpečné chemikálie.
Toto boli tri najčastejšie recyklované suroviny, na ktoré máme koše v Šamoríne na každom kroku.
Čo však s kovmi, tetrapakmi a kompostom ?
KOVY a TETRAPAKY
Jeden čas sa pri zrenovovanej Coop Jednote v centre mesta nachádzali koše na kovy a bioodpad. Išlo o informačnú aktivitu Združenia obcí Horného Žitného ostrova (ZOHŽO) v odpadovom hospodárstve so sídlom v Šamoríne.
V rôznych mestách sa kovy triedia rôznym spôsobom. Niektoré mestá používajú samostatné kontajnery červenej farby. Iné zbierajú kovy spoločne s plastom v žltých kontajneroch.
Recyklácia Tetrapakov je veľmi zložitá, lebo ide o druh materiálu vytvorený z kombinácie rôznych iných. Recyklovať sa však dajú a ďalej sa z nich väčšinou vytvárajú stavebné materiály. Vo väčšine miest zvyčajne zbierajú spoločne s plastom do žltých kontajnerov (napr. v Bratislave). Stretnúť sa môžete aj s ich zberom do osobitných oranžových kontajnerov, poprípade so zberom spoločne s papierom v modrom kontajneri.
Čo sa týka separovanie tohto odpadu v Šamoríne, tu mesto spolu s ZOHŽO pri rodinných domoch zbiera kovy, plasty a viacvrstvový kombinovaný materiál VKM (tetrapaky) v dvojtýždňových intervaloch.
V bytových domoch sa zatiaľ kovový odpad a VKM netriedi, bude sa zbierať do už existujúcich žltých nádob na plasty a následne sa separovať.
Už v máji majú na kontajnery pribudnúť dvojjazyčné informačné nálepky - pozrite si ich v galérii pod článkom.
BIOODPAD
Bioodpad môžeme hádzať buď do hnedých kontajnerov, na to určených, alebo ho môžeme doma kompostovať. Tvorí až 45% komunálneho odpadu, takže by sme sa určite mali snažiť nájsť spôsob, ako zabrániť tomu aby skončil na skládke.
Kompostovať sa dá aj byte, napríklad si vyrábať domáce hnojivo pre izbové rastliny, alebo si spoločne so susedmi zakúpiť jeden veľký kompostér, ktorý bude slúžiť celej bytovke. Oveľa jednoduchšie sa však kompostuje domácnostiam so záhradou. Naše mesto poskytuje záujemcom odplatne 800-litrový záhradný kompostér, o ktorý si stačí požiadať. A ak by sa vám náhodou kompostér zohnať nepodarilo, stačí si založiť aj tzv. kompostovaciu kopu, ktorú si ohradíte napríklad starými paletami.
Keď hádžeme veci do kompostu, musíme dbať na správnu veľkosť odpadu (čo najmenšia), jeho správne zloženie, dostatočný prísun vzduchu do kompostéru a taktiež dostatočnú vlhkosť kompostovacieho materiálu.
Čo sa dá kompostovať ? V skratke, kompostovať sa dajú všetky rastlinné zvyšky. Poďme si to však trošku rozpísať:
Do kompostu patria:
- Všetky rastlinné zvyšky z prípravy jedál
- Usadenina z kávy
- Šupky z južného ovocia (banány, pomaranče, citróny): môžu obsahovať zvyšky pesticídov, tie sa však počas rozkladu odbúrajú
- Zvyšky varenej stravy v malom množstve: varená strava vo väčšom množstve môže prilákať zvieratá. Nebezpečný je aj vysoký obsah soli v týchto biologických odpadoch, ktoré negatívne ovplyvňujú rast rastlín a pri obsahu vyššom ako 1 % sa stáva kritickým
- Škrupiny z vajíčok
- Potraviny po záručnej lehote, zvädnuté kytice, opotrebovaná zemina z kvetináčov, vlasy, zvyšky vlny
- Použité papierové vreckovky a kuchynské utierky, mastná krabica z pizze: kvôli znečisteniu sa už nedajú zrecyklovať, ale skompostovať áno
- Rolky z toaletného papiera, krabice od vajec: sú vyrobené z najmenej kvalitného papiera, ktorý sa už nedá ďalej recyklovať, ale skompostovať áno
- Popol z pece: v obmedzenom množstve môžete pridať aj čistý drevný popol, ak pálené drevo nebolo impregnované či inak chemicky ošetrené
- Výkaly zo zvierat, ktoré nekonzumujú mäso (ostatné môžu byť napadnuté patogénmi a byť nebezpečné pre človeka)
Do kompostu nepatria:
- Živočíšne produkty a výrobky z nich (mäso, kosti, mliečne výrobky)
- Chorobami napadnuté časti rastlín
- Rastliny s vyzretými semenami a rozmnožujúce sa koreňovou sústavou
- Varené jedlá vo veľkom množstve
Dúfame, že sme vám týmto článkom pomohli urobiť si väčší prehľad v tejto pestrofarebnej téme.
Samozrejme, opätovné zhodnocovanie odpadu nie je odpoveďou na ekologické problémy, ktorým teraz naša planéta čelí, je to však úžasný začiatok, na to, aby sme jej pomaly pomohli zotaviť sa. Skúsme jej dopriať dostatok lásky, a to nie je len na medzinárodný deň Zeme, ale každodenne prispievať našou troškou ku krajšiemu životnému prostrediu.
