S láskavým súhalsom Denníka N uverejňujeme článok o možnostiach lodnej dopravy zo Šamorína do Bratislavy.
Analýza možnosti vodnej dopravy v okolí Bratislavy ukazuje, že dotácie by boli v porovnaní s počtom cestujúcich oveľa väčšie ako pri autobusoch a to aj bez úvodnej investície napríklad do prístavov a parkovísk za vyše 60 miliónov eur.
Do práce v Bratislave loďou. To je najnovšia vízia, ktorou sa zaoberajú vládne špičky. Takáto loď by mohla vyplávať napríklad zo Šamorína a cestujúci by vystupovali pri Eurovei či moste SNP. Z druhého bodu by sa navyše pohodlne vedeli dostať za prácou aj do Petržalky.
Aj takéto detaily rieši materiál, ktorý minulú stredu zobrali na vedomie ministri na vládnom rokovaní. Išlo o „informáciu o príprave podmienok pre zriadenie národného dopravcu vo vnútrozemskej vodnej doprave“. K ničomu ich to zatiaľ nezaväzuje, analýza iba sumarizuje možnosti národného vodného dopravcu.
Ministerstvo dopravy si v lete na pomoc s analýzou objednalo napríklad služby Ekonomickej univerzity. Naopak, hlavný vládny analytický útvar do debaty neprizvali.
„Útvar hodnoty za peniaze tento zámer neposudzoval,“ odpísali z ministerstva financií.
Detailnosť vládnej analýzy ale ukazuje, že vládna garnitúra sa vodnou linkou či ďalším národným dopravcom reálne zaoberá.
Rozoberá model, že by po Dunaji korzovalo najviac šesť lodí (plus 1 by bola v rezerve). Ľudí by mohli rozvážať na základnej trase Šamorín – Hamuliakovo – Bratislava Eurovea – Bratislava most SNP. Niektoré linky by mohli byť predĺžené, a teda doplnené o zastávky Čunovo, Devín a Vojka nad Dunajom.
Na ilustráciu, medzi Šamorínom a mostom SNP by sa mohlo od 6:00 do 21:00 uskutočniť 25 obojstranných plavieb, každá trvá aj s pristátiami asi 1 hodinu a 45 minút, rozoberá analýza modely.
„Tie lode treba vyrobiť, treba spraviť parkoviská, treba spraviť prístavy. To nie je len tak,“ upozornil minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd). Odhadol, že by na to mohlo ísť 65 miliónov eur a že skúšobná prevádzka by sa mohla začať už na budúci rok na jeseň. Ráta, že by na to mohli ísť eurofondy.
Odhadované náklady na sedem lodí rátali v materiáli predloženom vláde podľa modelov holandskej firmy Damen Shipyards a jeho produktu Waterbus (na snímke) a vyšli na 11,2 milióna eur.
Analýza ale ministrom neodporúča, aby zakladali nový podnik ako národného vodného dopravcu. Ako schodnejšiu vidí alternatívu, aby štát prevádzkou vodnej linky poveril už existujúcu firmu.
Koľko ľudí by cestovalo?
Na podobnom princípe funguje napríklad doprava na železnici, ročne sa dotuje sumou viac než 240 miliónov eur. Celkové ročné dotácie na nákup dopravy rôzneho druhu vo verejnom záujme sa blížia k sume pol miliardy eur.
Vodný dopravca by vraj takto fungovať mohol, píše vládna analýza. Ibaže by to chcelo vyriešiť problém s loďami, vylepšiť prístavisko v Šamoríne či zladiť lode s autobusmi a predstavami samospráv (napríklad bratislavský samosprávny kraj si už dávnejšie objednal štúdiu vybraných prístavísk k dopravnému lodnému spojeniu zvanému Dunajbus na trase Hamuliakovo – Bratislava).
Ani v jednom variante analýza neráta s tým, že si na seba vodná MHD sama zarobí. Keby aj lode boli plne obsadené a cestujúci by platili cestovné na hranici konkurencieschopnosti oproti alternatívnej doprave, mohli by lode utŕžiť najviac 3,6 milióna eur. To by muselo loďami denne v oboch smeroch cestovať 5-tisíc ľudí.
„Pri tomto výpočte sa preukázalo, že ani maximálny potenciálny výnos, ktorého dosiahnutie je krajne nepravdepodobné, nedosiahne úroveň odhadovaných nákladov. Pravdepodobný výnos pritom bude len zlomkom tohto maximálneho potenciálneho výnosu,“ píše sa vo vládnej analýze.
Inak povedané, očakáva sa, že denne by lode v oboch smeroch mohlo využiť najviac 1500 cestujúcich.
„Znamenalo by to, že verejná správa by doplácala 6,40 eur až 8,90 eur na cestujúceho, v závislosti od variantu nákladov. Celkovo by išlo o 2,9 milióna eur až 4 milióny eur ročne, aby sa plne pokryli náklady na poskytovanie výkonov vo verejnom záujme. S rastom počtu cestujúcich tieto hodnoty klesajú, ale potreba dotácie nezaniká.“ píše sa v analýze.
Na ilustráciu, Dopravný podnik Bratislava prepravil za rok 2017 dokopy 243 miliónov cestujúcich s dotáciou 56 miliónov eur. Dotácia na jednu jazdu jedného cestujúceho v bratislavskej MHD by tak bola menej ako štvrť eura.
Bratislavská MHD však jazdí na kratších trasách, ako by bola vodná doprava po Dunaji.
Potreba dotácie na jednu jazdu a jedného pasažiera lode vo výške viac ako sedem eur vysoko prevyšuje aj porovnateľné náklady dotovaného autobusového dopravcu Slovak Lines. Ten pri približne 12 miliónoch prepravených cestujúcich má priemernú dotáciu na jednu jazdu okolo 1,50 eura, čo je zhruba päťkrát menej, ako by pýtali lode.
Autobusová doprava je ešte nepriamo dotovaná výstavbou ciest, lodná doprava však pýta aj verejné peniaze na investíciu do prístavov a parkovísk.
Kto by čo platil?
Medzi predpokladané náklady lodnej dopravy analýza ráta bežné prevádzkové náklady, ale aj odpisy. Napríklad uvažuje, že na každej lodi by musel byť 1 kapitán a dvaja členovia posádky, ďalší ľudia by boli potrební v zázemí. K tomu treba rátať náklady na palivo, prenájmy, poplatky za používanie pontónov, náklady na zaistenie predajných automatov či poistenie.
To je však len prevádzka, náklady na vstupné investície sú nejasné. V jednom bode analýza píše, že ak by si štát výkony vo vodnej doprave objednával od inej firmy, vstupnú investíciu (11,3 mil. eur) by mal na starosti budúci prevádzkovateľ, nie štát.
Inde konštatuje, že „budovanie prístavov nie je predmetom tejto štúdie a inde zasa, že „náklady na infraštruktúru v prístavisku Šamorín a nákladmi na zriadenie kyvadlovej dopravy predkladaná štúdia nekvantifikuje“.
Pýtali sme sa ministerstva dopravy, čo všetko obsahuje odhadovaná suma 65 miliónov eur a ako je to s investíciami do prístavov či lodí.
„Vláda dnes vzala na vedomie materiály, ktoré hovoria o potenciálnom vytvorení národného vodného a leteckého dopravcu. Tieto materiály dalo ministerstvo urobiť preto, aby bolo jasné, či je možné takéto typy dopravcov zriadiť a či vedia byť tieto projekty životaschopné. Ukázalo sa, že to možné je, ale bude to spojené s určitými nákladmi. Fakt, že tieto druhy dopravy je nutné dotovať ich však priamo nediskvalifikuje. Teraz už bude na rozhodnutí vlády a koalície, ako ďalej postupovať,“ odpísali z ministerstva.
Výhody vodnej MHD pritom spočívajú v tom, že existujúca cesta od Šamorína kapacitne nevyhovuje a riešením nie je ani posilnenie miestnych autobusových liniek. Ani dobudovanie obchvatu Bratislavy (D4) aj s jeho napojením po Dunajskú Stredu (R7), nemusí situáciu reálne vylepšiť.
„Predpokladá sa, že po prvotnom zmiernení preťaženia ciest v regióne to prinesie rast indukovaného dopytu po individuálnej preprave a po nejakom čase sa bude problém zahltených ciest opakovať. Preto úvahy nad inými módmi dopravy zostávajú opodstatnené,“ píše sa vo vládnom materiáli. Odporúča nákup lodnej dopravy vo verejnom záujme, aj keď je spojený so záporným hospodárskym výsledkom, pretože takto fungujú aj iné typy verejnej dopravy.