Slovenčina
Očakávam deň volieb. Nie len kvôli tomu, aby som vedela, kto bude stáť na čele nášho mesta nasledujúce štyri roky, ale predovšetkým kvôli tomu, aby sa ukončila táto nepríjemná atmosféra predvolebnej „antikampane“.
Nestíham sa čudovať množstvu „otvorených listov“ a výziev na odstúpenie niektorých kandidátov ( mne sa našťastie neušlo ani jedno). Zbytočne hľadám, nenachádzam v nich osoh, napredovanie, ani lásku k mestu, o ktorej sa toľko hovorí. Už dlho ide len o to, ako sa bude volať nový primátor.
Autori týchto listov a výziev sa už dávno nezaujímajú o predvolebné programy – dôležité je len jedno, osoba a národnosť primátora. Výsledok sobotňajších volieb bude len začiatkom 4-ročnej práce nového primátora a zastupiteľstva mesta a ako si predstavujú spoluprácu členovia už dnes nezmieriteľných táborov?
Ja osobne – teraz však nie ako kandidátka na primátorku, ale ako rodená Šamorínčanka, prajem svojmu mestu, aby malo v nedeľu ráno takého primátora, ktorý bude oddane slúžiť všetkým jeho obyvateľom, ktorý bude rozumieť jazyku Šamorínčanov (a tým nemám na mysli len schopnosť rozumieť slovenčine aj maďarčine), ktorý sa nebude báť postaviť sa pred ľudí v akejkoľvek situácii, lebo reprezentovať mesto treba nielen v budove úradu. Jeho osoba nech je akceptovateľná pre väčšinu Šamorínčanov a aj pre – teraz už s veľkou pravdepodobnosťou - rôznofarebné nové zastupiteľstvo . Len takto bude naše mesto domovom nás všetkých.
V sobotu budem voliť srdcom aj rozumom. Prosím, urobte tak aj Vy, aby sme si mohli bez výčitiek pozrieť do očí a pozdraviť „Dobrý deň, ahoj, jó napot, szia“ aj po 10. novembri.
