Ako skoncovať so zneužívaním radničných novín

Tento text je súčasťou blogu www.samorincan.sk, nie je však jeho redakčným obsahom. Ide o text Pavla Sybilu z mimovládnej organizácie Zastavne korupcie. Týka sa to aj nášho mesta a toho ako sú z verejných zdrojov spravované mestské médiá. 

V predchádzajúcom blogu som písal o tom, ako starosta bratislavskej mestskej časti Rača, zneužíva miestnym úradom vydávané noviny na politický marketing. Takých starostov a primátorov je na Slovensku viac. Problém je to preto, lebo vydávanie radničných novín je financované prevažne z našich daní. Starostu som dvakrát slušne oslovil s ponukou na stretnutie a diskusiu o tom, ako zmeniť zaužívanú prax. Ale nestretlo sa to u neho s pochopením.

Inicioval som preto stretnutie s pár ľuďmi, ktorí sú aktívni v komunálnej politike. Cieľom bolo vymyslieť riešenie, ktoré zabráni zneužívaniu radničných novín. Zavolal som aj chalanov z organizácie Transparency International Slovensko, ktorá pred rokom tento neduh monitorovala, no pre iné povinnosti nemohli prísť.

Okrem českého modelu, ktorý spomínam v predošlom blogu, sme v diskusii prišli aj k týmto trom návrhom riešenia:

1. Pripraviť súbor pravidiel vydávania radničných novín a presadzovať ich po jednotlivých samosprávach.
2. Zastaviť (zákonom alebo dobrovoľne) vydávanie radničných novín a tendrovať takúto službu od súkromných vydavateľov.
3. Zastaviť vydávanie radničných novín a s využitím rôznych kanálov – sms, informačná tabuľa, web, facebook, rozhlas, – poskytovať obyvateľom len praktické a dôležité oznamy o dianí v danej obci či meste.

Slabinou prvého riešenia je, že nie v každom kúte Slovenska je občianska spoločnosť taká silná a aktívna, aby dokázala permanentne kontrolovať starostu, či pravidlá neporušuje a  v prípade, že áno, vytvoriť na neho dostatočný tlak, aby s tým prestal. Neviem ani vymenovať nejakú existujúcu verejnú inštitúciu, ktorá by sa tejto úlohy dokázala efektívne zhostiť.

Slabinou druhej možnosti, ktorá sa už neraz potvrdila aj v praxi (hlavne pri mestských televíziách), je priestor na korupciu, neobjektívnosť a predraženie, ktorý sa pri tendrovaní mediálnych služieb vytvára.

V prípade tretieho riešenia sa zase starosta alebo primátor, ktorý sa vzdá vydávania radničných novín (a nebude ani nakupovať od tretieho subjektu takúto službu), púšťa do rizika, že sa stane predmetom očierňujúcej kampane cez bezplatné „noviny“, ktoré bude vydávať jeho politický súper. No nebude mať už priestor, kde by sa jej dokázal brániť.

Verejnoprávne v regiónoch

Spomenuté riziko by nebolo také vážne, keby v každom regióne existovalo dôveryhodné médium, prostredníctvom ktorého by si obyvatelia mohli robiť objektívny názor na prácu starostu (primátora) a poslancov obce. Územie Turca či Novohradu však nie sú natoľko veľké a ich ekonomický trh natoľko silný, aby sa na nich dokázali uživiť kvalitné lokálne médiá s dostatočne veľkými redakciami len na biznisových princípoch. Mohlo by sa zdať, že sieť regionálnych týždenníkov vydavateľstva Petit Press svedčí o opaku. No ich redakcie sú personálne poddimenzované a na obsahu novín to je cítiť.

Zmeniť by sa to dalo, keby vznikol štátny fond, o finančnú podporu ktorého by sa mohli uchádzať existujúce či novovzniknuté regionálne médiá. Podmienkou by bolo dôsledné dodržiavanie novinárskych štandardov a tvorba novín (webu), ktoré by boli objektívne, politicky nestranné a obsahovo hodnotné.

V krajinách, v ktorých už štát podporuje súkromné médiá ohrozené poklesom inzertných príjmov, sú medzi kritériami na uchádzačov o dotáciu napr. aj minimálny náklad (resp. čítanosť), minimálny počet novinárov zamestnaných na plný úväzok, reštriktívne pravidlá vzťahujúce sa na vlastníkov média či minimálny podiel nekomerčného obsahu.

Inou formou štátnej podpory vydávania (nielen regionálnych) novín sú daňové úľavy, napr. v podobe nižšej sadzdy DPH. V Dánsku, Belgicku a Veľkej Británii majú dnes vydávatelia nulovú sadzbu a vo viacerých ďalších štátoch ju majú zníženú.

K zaujímavému kroku sa v roku 2009 odhodlali poslanci v Holandsku, ktorí rozhodli o zriadení fondu určeného na podporu mladých novinárov. Zhruba 4 milióny eur ročne idú na platy tridsiatky mladých novinárov, ktorí sa zamestnajú v jednom z tridsiatich vybraných médií.

Zmeňme to už teraz

V debate, ako zastaviť zneužívanie radničných novín na politické PR, odznel aj tento názor jedného z kandidátov v blížiacich sa komunálnych voľbách: “Aj medzi poctivými komunálnymi politikmi sa nájde len veľmi málo takých, ktorí by na konci dňa odolali lákadlu využívať obecné noviny vo svoj prospech. Pričom budú presvedčení, že konajú správne.” Dôvodov, pre ktoré by náš štát mal intenzívnejšie podporovať činnosť kvalitných súkromných médií (a nielen regionálnych) je podľa mňa viac. Záplava konšpiračných webov je jedným z nich, nezáujem veľkých médií o dianie v regiónoch je ďalším. Podpora tlačených a internetových médií štátnymi peniazmi by bola len vyrovnaním pokriveného stavu, keď všetci cez koncesionárske poplatky financujeme verejnoprávnu televíziu a rozhlas, no na tvorbu hodnotného verejnoprávneho obsahu v tlači a na webe sa kašle. Hoci práve cez ne veľká časť populácie čerpá informácie o dianí doma a vo svete.

Ono to ešte asi chvíľu potrvá, pokým sa táto vláda alebo jej nasledovníčka odhodlá riešiť problém zneužívania radničných novín. V Nadácii Zastavme korupciu nechceme dovtedy sedieť so založenými rukami. Jednou z našich aktivít pred komunálnymi voľbami bude poukazovať na “kupovanie si” voličov sladkými rečami a PR fotkami v obecných či mestských novinách – v konkrétnych mestách a dedinách, konkrétnymi primátormi a starostami. Mladí ľudia, ktorí majú čas a chuť zapojiť sa s nami (nielen) do tejto aktivity, nech píšu na adresu bernatova [at] zastavmekorupciu.sk.

A ako je tomu v Šamoríne?