Pohľad na učiteľov vo Švédsku očami študentky zo Šamorína

Stredoškoláčka zo Slovenska Rebecca Horváthová študuje v Štokholme. Má 17 rokov, ale vie, čo chce a má ďalšie plány aj do budúcnosti. Chce študovať medicínu. Medzi jej záľuby patrí šport, príroda, zvieratá, rada študuje a zúčastňuje sa rôznych súťaží, na ktorých už mala možnosť reprezentovať aj svoju školu. O tom, ako je to študovať v zahraničí, akých ma spolužiakov a pedagógov nám už porozprávala v nasledujúcich riadkoch.

Študujete na strednej škole vo Švédsku. Prezraďte nám, aká je to škola a čo presne študujete?

Momentálne študujem v Štockholme na International Kunskapsgymnasiet prakticky vo všetkých ročníkoch. Keďže som študentkou v rámci výmenného pobytu, aj môj rozvrh je flexibilnejší. Mám predmety ako švédština, angličtina a biológia s prvákmi, chémiu s druhákmi a matematiku so žiakmi tretieho ročníka. Snažila som sa svoj rozvrh prispôsobiť trošku vyššej náročnosti v porovnaní s tými predmetmi, ktoré mám doma.

Je to vlastne medzinárodná škola trochu iných rozmerov ako napríklad každodenné gymnázium vo Švédsku. Školu tu miestni považujú za malinkú, chodí sem však približne 300 žiakov. Učitelia učia po anglicky a švédsky, závisí to od ich materinského jazyka. Môj odbor sú prírodné vedy, pričom všetci žiaci sú rozdelení do štyroch skupín, v tých sú technici, prírodovedci, žiaci sociálnych/hu­mánnych odborov a jazykári.

Ako ste sa tam dostali?

Dostať sa na výmenný pobyt je podľa mňa skvelá možnosť a myslím si, že by sa o to mal pokúsiť každý. Porovnať dve kultúry sa môže zísť každému v budúcnosti. Mojou skúškou bolo, či si to viem sama vybaviť. Po dlhom čase premýšľania a vymýšľania mi rodičia povedali súhlasili pod podmienkou, že si to zariadim sama, aby videli, že to zvládnem. Tak začalo nekonečné vybavovanie, hľadanie agentúry a hlavne krajiny.

Po Anglicku bola moja voľba Škandinávia. Po niekoľkých testoch mojej angličtiny, ktoré boli ťažšie a ťažšie, som dostala návrh ísť do krajiny, kde sa po anglicky nehovorí, plán bol zároveň zlepšiť si angličtinu a pridať ďalší jazyk. Vybralo sa teda Švédsko, kvôli vyspelosti a krásnej prírode. Dostať sa na výmenný pobyt si žiada trochu úsilia, ale v mojom prípade aj obrovskú podporu rodičov.

V čom pociťujete najväčší rozdiel medzi štúdiom v zahraničí a na Slovensku?

Kultúra je všade iná. Rozdiel by bol citeľný aj vtedy, keby som študovala napríklad v susednej krajine. Švédsko je však nesmierne vyspelá a skvele fungujúca krajina. Hlavné rozdiely v školstve vidím v spôsobe zaobchádzania s mentálnymi poruchami, s trochu väčšou prepojenosťou profesor-žiak a vyššou aplikovateľnosťou vedomostí do praktických úloh či už v oblasti vedy, jazykov alebo humanitných predmetov.

Akí sú spolužiaci vo Švédsku? Sú iní, ako sú študenti na Slovensku?

Stereotyp, že Švédi sú uzavretí, sa mi naozaj potvrdil. Švédsky študent len tak nepribehne k cudzincovi naviazať prvý kontakt. Na druhej strane v momente, keď urobíte prvý krok, sa stanú nesmierne ochotnými a nápomocnými.

Vo Švédsku sa v školách oveľa bezprostrednejšie hovorí o mentálnych chorobách, úzkosti a podobne. Aj tu sa nájdu žiaci, ktorí tento skvelý systém využívajú pre svoju lenivosť. Taktiež si myslím, že náročnosť učiva sa líši. Ani nie v množstve, ale v spôsobe spracovania informácií, preto aj myslenie detí je trochu iné.

Akí sú tam učitelia?

Ja svojich učiteľov zbožňujem a obdivujem, ale tomu nebolo inak ani doma. Mentalita profesorov sa však odzrkadlí aj na mentalite národa, čo môžem ešte dôraznejšie potvrdiť, keďže v mojej súčasnej škole máme profesorov z rôznych kútov sveta.

Veľmi sa mi však páči spôsob učenia “nedržať za ruku a viesť, ale otvoriť dvere a ukázať smer”. Učitelia sú ochotní pomôcť 24/7, nikdy však robotu neurobia za žiaka.

Aký je tam vzťah medzi študentmi a pedagógmi? Aký prístup majú švédski učitelia?

Vzťah učiteľ-žiak je tu určite viac otvorený. Profesorov voláme po mene, sedia s nami na obede a občas si len tak prisadnú počas prestávok, aby sa s nami porozprávali. Dokazujú nám, že rešpekt nespočíva v oslovení alebo v udržiavaní príliš veľkých odstupov od žiakov.

Je podľa vás náročnejšie študovať na zahraničnej škole?

Určite je veľkou výzvou jazyk. Síce angličtinu mám už plynulú, stále to nie je môj materinský jazyk. Prvé dni som bola nesmierne unavená, musela som sa naučiť myslieť v inom jazyku, čo mi kradlo nesmierne veľa energie. Teraz po niekoľkých mesiacoch sa intenzívne pridáva švédština. Taktiež chvíľku trvalo, kým som pochopila, ako tu škola funguje, čo sa od nás očakáva a ako veľmi sa treba snažiť pre dobrú známku. Každým dňom to je však jednoduchšie a pohľad na to, čo mi robilo problém týždeň dozadu a dnes to nie je problém, mi dokazuje, ako veľmi to za to stojí.

Čo sa vám tam páči najviac?

Všetko. Svoje dni prakticky trávim v škole, ktorá má nesmierne dobrú atmosféru, je to úžasné pracovisko. O tom, že vybavenie a spôsob učenia je vyspelejší, hovoriť naozaj nechcem, je to samozrejme tak. Toto ale nie je zmena, ktorá sa dá urobiť zo dňa na deň a myslím si, že my doma robíme skvelé pokroky.

Žiaci nie sú vystavení nonstop stresu z písomiek a ústnych odpovedí. Známky dostávajú na základe veľkých testov približne štyrikrát do roka za predmet a mnohých praktických zadaní, prezentácií a príhovorov.

Najsilnejším bodom pre mňa sú ale učitelia. Dostala som tu od nich neskutočne veľa podpory a pochopenia vzhľadom na veľkú zmenu, ktorou prechádzam a viem, že keď po roku odídem, s niektorými z nich zostanem v priateľskom vzťahu. Celý systém, ktorý tu funguje, je podľa mňa skvelý pre žiakov, ktorí štúdium berú aspoň trošku vážne.

Prevzaté zo stránok pravda.sk. Pôvodný článok tu.