Slovenčina
Šamorínsky mestský cintorín. Miesto spomienok i miesto, kde sa dá čítať história. Každý cintorín má svoju atmosféru. Za každým hrobom sa ukrýva osobitný príbeh človeka, ktorý v ňom odpočíva. Mohutné gaštany, náhrobky s menami a nápismi väčšinou v maďarčine, ale nájdu sa aj v nemčine. Pribúdajú aj mená v slovenčine.
Na niektorých náhrobkoch si môžeme všimnúť pliešok označujúci chránený hrob. Ide o hroby, ktoré majú historickú, prípadne umeleckú hodnotu. Stará sa o ne správa cintorína, aby ich uchovala pre budúce generácie. Kategóriu chránených hrobov určuje Mestské zastupiteľstvo, rovnako aj použitie finančných prostriedkov na ich údržbu.
Nové milénium prinieslo nové objavy
V roku 2018 pokračoval archeologický výskum pri románskom kostole Panny Márie. Archeológom sa pod metrovou vrstvou zeminy podarilo objaviť pozostatky centrálnej stavby s apsidou a vstupným portálom a kostnice z 12. až 13. storočia. Nachádzala sa len 14 m juhovýchodne od presbytéria kostola. Ide o vzácny nález, na Slovensku je z tohto obdobia známych iba niekoľko karnerov tohto typu určených na ukladanie kostrových pozostatkov. Jeho základy sú postavené z lomového kameňa, tzv. malokarpatskej žuly, na ktoré uložili tehlové murivo. Tvorili ho tzv. plevovky (tehly s organickým plnivom), ktoré môžeme datovať do 12. až 13. storočia.
Na čo karnery kedysi slúžili?
Dvojpodlažná stavba menších rozmerov vznikla z praktických dôvodov. Keď sa po príchode nemeckých kolonistov počet obyvateľov zniekoľkonásobil a stredoveký cintorín pri kostole už kapacitne nestačil, pochovaných exhumovali, kosti vypálili a uložili do osobitného karneru. Ten mal ochrániť ostatky zosnulých pred zneuctením a zároveň slúžil na pietne ukladanie kostí. Na Hornom Žitnom ostrove sa podarilo objaviť ešte ďalšie karnery pochádzajúce z 12. až 13. storočia, a to v Dolnom Štále a Štvrtku na Ostrove.
Zdá sa, že to, čo sa doteraz uvádzalo ako začiatok stredovekého Šamorína, je na základe najnovších zistení považované až za druhý stredovek. Ten prvý sa začal podstatne skôr, v čase nástupu prvých Arpádovcov.
Niekedy v 11. až v 12. storočí bola nad podzemnou časťou kostnice postavená kaplnka s pripojenou apsidou, ktorá slúžila na zádušné omše pre zosnulých. V podzemnej časti, asi v trojmetrovej hĺbke, ukladali kosti zo zaniknutých hrobov cintorína okolo kostola, ktorý už kapacitne nestačil na nové hroby. Rakvy sa po čase otvárali a po odstránení kostí sa do nich uložila ďalšia mŕtvola.
Samotný karner mal vnútorný priemer iba okolo 6 metrov, jeho základné murivo však dosahovalo hrúbku 100 až 110 cm. Vnútri kostnice sa podarilo odkryť hrubú vrstvu ľudských kostí. Vchod do kostnice bol na západnej strane a tvoril ho portál z tehál s dvomi bočnými stĺpmi. Archeológom sa podarilo odkryť aj fragment pece z 13. a 14. storočia, ktorá slúžila na obradné vypaľovanie kostí. Medzi kosťami objavili aj niekoľko zvyškov kuchynskej keramiky pochádzajúcej zo 14. až 16. storočia, rakvové klince a pražský groš Václava IV.
Časť stredovekého kruhového karneru pri stredovekom kostole
Kruhový karner v čase svojho vzniku zasvätili sv. Mikulášovi, ktorý bol vyhlásený aj za patróna duší v Očistci a spája sa s ním množstvo zázrakov. Aj z toho dôvodu zasvätili väčšinu karnerov na území Slovenska práve tomuto svätcovi.
V susedstve stavby boli objavené zvyšky mohutnej tehlovej architektúry datovanej do vrcholného až neskorého stredoveku, 16. až 17. storočia. Jej funkciu však nepoznáme. Nález poukazuje na dôležitosť stredovekého Šamorína v rámci miest bývalého Uhorska. Podobné murované stavby sú známe aj z územia Bratislavy, Trnavy, Banskej Štiavnice či Kremnice.
Kruhový karner pôvodne zasvätený sv. Mikulášovi
Doteraz neprístupný židovský cintorín v Šamoríne sa konečne dočkal obnovy
Minulý rok sa v letných mesiacoch konečne pristúpilo k revitalizácii zanedbaného, verejnosti neprístupného židovského cintorína. Vďaka finančným prostriedkom Trnavského samosprávnej kraja v hodnote okolo 28 tisíc € sa obnovilo oplotenie a roky chátrajúci cintorín sa vyčistil. V súčasnosti je na požiadanie prístupný verejnosti.
Pohrebné pietne miesto pre nenarodené deti
Od roku 2005 je možné požiadať zdravotnícke zariadenie o vydanie telíčka zosnulého dieťaťa, ktoré sa dovtedy spaľovalo ako biologický materiál. Prvé spoločné hrobové miesto pre nenarodené deti vzniklo až v roku 2012 v obci Nevoľné pri Kremnici. Na jeseň minulého roku bolo v mestskom cintoríne zriadené pohrebné pietne miesto pre nenarodené deti, jediné v širokom okolí a piate na Slovensku.
Pietne hrobové mesto postavilo Kamenárstvo Šamorín bez nároku na honorár, hrobové miesto poskytlo Mesto Šamorín. Biely pamätník symbolizujúci čistotu nenarodenej detskej duše sa nachádza blízko vchodu. Návštevníkom cintorína má pripomenúť, že aj nenarodené deti si zaslúžia ľudskú dôstojnosť.
Šamorín má aj virtuálny cintorín
Hrob príbuzného možno nájsť aj na internete, presnejšie na digitalizovanej mape cintorínov cintorin.estranky.cz. Na oficiálnom portáli virtuálnych cintorínov cintoriny.sk je podrobne spracovaný aj šamorínsky cintorín. Dokonca tam možno nájsť aj údaje o nezaplatených hroboch. Posledná aktualizácia bola vykonaná 7. mája 2020. Na stránke cemetery.sk nájdeme aj mená zosnulých, ktoré boli nahlásené do databázy, k menu svojho blízkeho môžeme pridať odkaz, umiestniť virtuálnu kyticu či zapáliť sviečku. Na vhodnom mieste náhrobku na cintoríne je dokonca možné umiestniť tzv. QR kód a do virtuálnej záložky Kronika možno pridávať životopisy zosnulých, spomienky či fotografie.
Ak si otvoríte stránku, nájdete tam výstižný odkaz: „Ľudia ľutujú, ako zle využili čas, ktorý je už za nimi, ale to ich neprivedie k tomu, aby lepšie využili čas, ktorý im k životu ostáva.“
Na tomto mieste by sme ukončili naše putovanie po starých cintorínoch v Šamoríne a okolí. Nedávno, pri zostavovaní série článkov o zločinoch, vinníkoch a ich obetiach nám nedopatrením vypadlo 18. a 19. storočie. Preto ich sem v nasledujúcich článkoch dodatočne pridávame.
Pokračujeme v piatok, nasleduje „Spravodlivosť v 18. storočí pod drobnohľadom“
