Slovenčina
Počas suchých horúcich letných dní trápili Šamorínčanov prašné ulice a po prudkých dažďoch zase ulice plné blata a kaluží. Z kanálikov, kam obyvatelia vylievali splašky, sa šíril taký neznesiteľný zápach, že pre istotu radšej nechávali okná zavreté.
Majetnejšie rodiny mávali niekoľko domov. Jeden v meste a druhý v blízkom okolí. Tí, ktorí si to mohli dovoliť, sa počas horúcich letných dní sťahovali z mesta preč, najlepšie niekde do tieňa stromov v okolí. Nasledujúca fotografia dokladá hamuliakovský „letohrádok“ hlavného slúžneho dr. Kálmána Bacsáka, ktorého vila stála ešte pred niekoľkými rokmi na Pomlejskej ulici.
Bacsákov letohrádok v neďalekom Gútore (Zdroj: archívny fond Inštitútu Fórum pre výskum národnostných menšín, Bibliotheca Hungarica Šamorín)
Atmosféru leta dokresľoval pobyt pri vode, výlety do prírody. A v okolí Šamorína bol výber naozaj široký. Kto mal možnosť, trávil voľný čas najlepšie niekde pri vode. Ešte v polovici minulého storočia bolo priamo v Šamoríne deväť jazierok, dokonca aj smerom na Gútorskú a dnešnú Rybársku.
Na kraji mesta bolo vyhĺbených niekoľko štrkových jám, ktorých štrk sa použil pri stavaní základov nových domov. Spomeňme Tóköz alebo Staré jazierko/Öreg tó, Moravské jazierko/Morvató, Rábske jazierko/Rábató, Štrkovú jamu/Kövecses (neďaleko Záhradníckej).
Plytčina v Majroku
Neďaleko dnešnej Parkovej sa kedysi nachádzalo Rajcsur tó (Zdroj: somorjai lakosok régi képei, Erzsébet Méry)
V blízkom okolí to bolo jazierko pri Šámote a štrkovisko v Mliečne. Kedysi vyhľadávané Bratislavské jazierko/Pozsonyi tó, známe aj ako Becsked, ktoré miestni nazývali aj Csontháza, niečo ako miesto kostí. Predpokladá sa, že robotníci pri hĺbení jamy narazili na množstvo kostí, ktoré sa tam mohli dostať z neďalekého popraviska, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to mohli byť masové hroby zajatcov počas vojny. (Pozn.: Zajatecký tábor mal mať podľa nariadenia vlastný cintorín s márnicou a do masových hrobov sa mohlo pochovávať až v dvoch vrstvách.) Za dnešnou hasičskou zbrojnicou bola v polovici 50. rokov vybetónovaná menšia vodná nádrž, ktorá slúžila ako zásobáreň vody v prípade požiaru neďalekej sušičky obilia a neskôr ako bazén. Vynaliezaví Šamorínčania objavili dieru v plote a chodili sa sem zadarmo kúpať. Bol to jediný fungujúci bazén v meste.
Nasleduje „Letá v starom Šamoríne, 10. časť“ Všetky články so môžete prečítať v sekcii HISTÓRIA.
