Slovenčina
Počas uplynulého víkendu bola v šamorínskej synagóge otvorená jedna z najzaujímavejších výstav. Dokazuje to veľký počet návštevníkov, ktorí začali spoločne skladať obrovské puzzle. Stále sa môžete zapojiť, výstava potrvá ešte nasledujúce dva mesiace.
Zmyslom skladania je preniesť vizuálnu podobu stropu na podlahu. Z tohto dôvodu bolo špeciálne vyrobených 2 700 kachličiek, ktoré umožňujú preniesť akoby strop na zem. ,
,Je paradoxom, že vzácnu maľbu zachránili tony holubieho trusu, ktoré sa nazhromaždili počas devastácia synagógy v časoch socializmu. Trus totiž zabránil, aby mozaiku zničila dažďová voda, ktorá prenikala do podkrovia cez deravú strechu," povedal prevádzkovateľ At Home Gallery Csaba Kiss.
V prípade, že chcete pomôcť či podieľať sa na skladaní výtvarného odrazu stropu na podlahu, skladať kachličky, volajte na číslo 0903 255 681.
Text kurátorky Lucii Tkáčovej, odznel počas otovrenia výstavy autora Jara Vargu Niekde som to anšiel, neviem to nájsť.
Je pravdivé, je isté, je skutočné, že to, čo je dole, je ako to, čo je hore a to, čo je hore, je ako to, čo je dole, aby dokonané boli divy jedinej veci.
Princíp analógie je základnou metódou hermetického spoznávania súvislostí medzi vecami a javmi. Dole a hore, človek a vesmír, mikrokozmos a makrokozmos, mikroekonómia a makroekonómia, mikroevolúcia a makroevolúcia, mikroanalýza a makroanalýza, mikrovplyv a makrovplyv, mikroklíma a makroklíma.
Zrkadlenie, eineldakrZ.
Strop je zhmotnenie neba. Strop sa prenáša na podlahu, obloha padá na zem.
Dotyk neba a zeme je apokalyptický a zároveň kozmogonický. Na začiatku času ležali nebo-otec a zem-matka v tesnom objatí, z ktorého sa zrodilo veľa detí. Tieto žili v škárke medzi ich telami, v tme. Ako deti rástli, odnechcelo sa im ležať v tmavom a tesnom objatí a začali túžiť po svetle. Vymysleli teda, že rodičov oddelia, nech nebo nad nimi visí ako cudzinec a zem ich zospodu živí ako matka. A dali sa do tlačenia, zapreli sa rukami a nohami, až sa im po veľkej námahe a s výkrikom prekvapenia podarilo rodičov oddrapiť a vytvoriť svet. Odvtedy nebo a zem po sebe márne túžia, nebo plače za pozemskou milenkou a zem sa trasie túžbou po nebeskom milencovi.
Obloha v synagóge nesie obraz osemcípej hviezdy. Osem je číslo rovnováhy a poriadku, dve štvorky, dva štvorce položené na sebe. Osem cípov hviezdy symbolizuje štyri kúty priestoru (sever, juh, východ, západ) a času (dva slnovraty a dva equinoxy). Osi cípov sa zbiehajú do stredu, pevného bodu vesmíru, najvnútornejšieho tajomstva usporiadania sveta. Ornament ako zápis kozmologického tajomstva, hermetická rovnica, spôsob u(s)chovania vedomostí.
Vzorka, ktorá vypĺňa plochu hlavného motívu, je verziou starobylého ornamentu nazývaného „dych súcitného“, ktorý je zároveň kozmologickým modelom vesmíru. Vzor skomponovaný zo striedajúcich sa osemcípych hviezd a krížov sa zdanlivo rozťahuje a sťahuje, pripomína nádych a výdych. Znázorňuje proces nekonečného božieho dychu, pri ktorom sa energia vteľuje do foriem a vesmír sa periodicky obnovuje, vytvára, udržuje a rozpúšťa.
Pozrieť sa hore. Očami pozorne sledovať vzor na strope, tvary, farby, ostrovčeky malty, zalátané diery. Zapamätať si kúsok obrazca, akúkoľvek osobitosť - trhlinu, škvrnu, škrabanec. Hľadať ju medzi zlomkami obrazu na zemi, všetky vyzerajú rovnako. Prirovnávať, otáčať, nájsť. Pohrúženie, meditácia.
Umenie pamäti, vnútorná gymnastika: najbežnejším typom antického mnemonického systému je „architektonický“. Zapamätáme si budovu čo najrozmernejšiu a najrozmanitejšiu, s čo najviac detailami, chodbami, stĺporadiami, výklenkami, klenbami. Do tejto spomienky-architektúry umiestnime rôzne obrazy, formy, značky či podoby toho, čo si chceme zapamätať. Keď potrebujeme oživiť zapamätané fakty, prechádzame sa v mysli touto budovou, prezeráme si obrazy, ktoré sme tam nechali a požadujeme od strážcov to, čo sme tam uložili.
Do priestoru nie je vložené nič, čo sem nepatrí. Zrkadlenie vzoru zo stropu na podlahe priestor symetrizuje a uzatvára, hore sa stáva dole a dole sa stáva hore. Vyskladaný obraz postupne zakrýva sivú novodobú podlahu, nepatričný architektonický prvok, ktorý nahrádza chýbajúcu pôvodnú dlážku, vypadnutý pixel. Proces v každom momente vyzerá ako liminálny stav medzi búraním a stavaním, medzi konštrukciou a deštrukciou sveta.
Pamäť ako pracovný nástroj pri stavaní sveta. Pamäť je typ poznania; pamätáme si veci, ktoré sme raz vedeli. Zapamätávanie hermetického obrazca je spôsob, ako zachytiť stratenú múdrosť. Poskladať nový obraz sveta so zlomkov starého, rozpomínaním sa na tajomstvá, tkoré sme nikdy nevedeli. Vtelená pamäť, získaná cez pohyb, prácu, choreografiu vplýva na semantickú pamäť , vedieť-ako ovplyvňuje vedieť-že. Dláždenie obrazu ako cesta k poznaniu.
Kolektívna práca na re-konštrukcii mystického diagramu, snaha priblížiť sa originálu napriek obmedzeniu zmyslov, posun v tom, čo je dole oproti tomu, čo je hore. Čítanie obrazca cez telo, pochopenie múdrosti cez opakujúce sa pohyby, alchymická choreografia. Symbolická výstavba chrámu, tajné združenia, slobodné murárstvo, stavitelia chrámu, stavebný materiál z Baumaxu. Hlavolam.
Mereologická rovina kolektívneho snaženia: každá časť ovplyvňuje celok. Umiestnenie každej kachličky-pixelu, chybné alebo správne, ovplyvňuje všetky ostatné, určuje kompozíciu celého obrazca. Zdieľanie pamäte, času, tajomstva.
Kúsky obrazca zo stropu sa počas skladania roztrúsia do rôznych hláv, každý úlomok sa načíta do inej mysle, vtlačí do inej pamäti. Ľudia sa rozídu na sever, juh, východ, západ, ale črepy obrazu cestujú v nich. Strop synagógy rastie, uložený v mysliach ľudí sa šíri po svete, obrazec sa preskupuje v priestore a čase, až kým ho postupne neprekryjú iné spomienky, nevybledne a nezmizne.
