Slovenčina
Magyar
Uverejňujeme list Anny Molnárovej obyvateľom Žitného ostrova, v ktorom upozorňuje na nebezpečnú skládku vo Vrakuni, ktorá ohrozuje naše zdravie.
Milí spoluobčania!
Približne pred siedmimi rokmi som písala článok v Hamuliakovskom spravodaji o pitnej vode, vtedy sme riešili zhoršenú kvalitu pitnej vody z verejného vodovodu a vybudovanie úpravne vody.
Neskôr som čítala vyjadrenie občianskeho aktivistu Juraja Štubniaka, ktorý upozorňoval na hrozbu možného znehodnotenia vodných zdrojov na Žitnom ostrove vplyvom postupujúcej kontaminácie chemickej skládky CHZJD vo Vrakuni, z ktorej už vyše 20 rokov vysoko toxické látky nekontrolovateľne presakujú do podzemných vôd.
(Štátny podnik Chemické závody Jurija Dimitrova v rokoch 1965 až 1979 vyviezol do vyschnutého ramena Malého Dunaja v mestskej časti Vrakuňa, vyše 90 tis. ton extrémne jedovatého odpadu).
Následne, 13. mája 2015 sme sa ústami poslanca Gabriela Csicsaia pýtali na danú problematiku v Národnej rade SR, na Hodine otázok, neskôr interpelovali ministra Žigu.
Chceli sme vedieť, že aké konkrétne opatrenia sa na tejto skládke vykonali, koľko finančných prostriedkov bolo použitých na sanáciu lokality Vrakuňská cesta - skládka CHZJD.
Žiaľ, odpoveď bola neuspokojivá: vraj sa vypracuje ďalšia štúdia - Prieskum enviromentálnej záťaže skládky za 234 tis. Eur.
Štúdia konštatuje únik vyše 440 druhov jedovatých chemických látok z 1000 m dlhej skládky juhovýchodným smerom, 5 km do územia Žitného ostrova. Štúdia je prístupná na stránke www.csicsai.sk.
Podľa informácií uvedená kontaminácia postupuje do Žitného ostrova nepretžite v závislosti od prietoku Dunaja rýchlosťou okolo 1 m za deň a kontaminuje, teda znehodnotí cca 5 až 10 tis. litrov vody za sekundu.
Dňa 27. januára sa k danej problematike uskutočnilo vo Vrakuni stretnutie za okrúhlym stolom, kde som bola prítomná.
Na uvedenej schôdzi sa zišli aj majitelia nehnuteľností postavených priamo na predmetnej skládke.
Títo ľudia si tam kupovali nehnuteľnosti pred ôsmimi rokmi a nikto ich na skládku v tom čase neupozornil.
Nedostali oficiálne informácie o nebezpečenstve kontaminácie podzemných vôd, vodu z vlastných studní využívali nielen na polievanie záhrad či kúpanie sa, ale dokonca ju aj pili!
Dnes už na všetko používajú mestskú vodu, čo znamená, že sú nútení BVS platiť nemalé čiastky vodného.
Počas stretnutia za okrúhlym stolom sa prítomní oboznámili s návrhom riešení, ktoré nepovažujem práve za ideálne.
Riešenia súvisia s Programom sanácie, ktoré 13. januára 2016 schválila vláda. Už sa začal legislatívny proces - určenia zo zákona zodpovednej osoby, pričom sa má vypracovať matematický model prúdenia vody.
A keďže definitívna likvidácia skládky je príliš drahá, pristúpi sa k dočasnému riešeniu skládky tzv. kapsulovitou metódou.
To znamená, že celú skládku "obetónujú" dookola podzemným 20 m hlbokým a približne 2 050 m dlhým múrom po obvode skládky. Mám však vážne pochybnosti, či táto, lacnejšia alternatíva riešenia tohto mimoriadne pálčivého problému, aj reálne eliminuje dopady podzemného chemického mraku.
Ten sa totiž nachádza v hĺbke od 3 do 8 m, zaberá rozlohu okolo 10 000 ha, a navyše, je v neustálom pohybe.
Obávam sa, že dôsledky tohto znečistenia môžu mať vplyv na naše zdravie, preto si vás dovoľujem požiadať, aby ste si pozreli a pozorne preštudovali uvedený materiál ako aj ďalšie postupy v tejto závažnej veci.
Všetky dôležité informácie uverejníme na stránke obce. Nie som odborník na danú problematiku, ale domnievam sa, že dočasné riešenie nie je ani zďaleka ideálne.
Z toho dôvodu Vás prosím o súčinnosť a spoluprácu, aby sme spoločne urobili maximum v záujme konečného riešenia, ktorým by sme vylúčili všetky hrozby možnej ekologickej katastrofy.
Skládka, ktorú tu máme, totiž predstavuje niečo ako časovanú bombu či spiaci vulkán, ktorý skôr či neskôr môže začať chrliť lávu.
