Slovenčina
Magyar
Stavba mostu Apollo v Bratislave, expertíza k vyšetrovaniu tragédie v Kurimanoch, či celosvetovo úspešná publikácia o mostoch. To sú len niektoré úspechy absolventa šamorínskeho gymnázia Petra Paulíka.
Peter, čomu sa v súčasnosti venujete?
V súčasnosti prednášam technológiu stavby mostov a učím statiku betónových konštrukcií na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Okrem pedagogickej a výskumnej činnosti robím aj priamo pre prax - spolupracujem pri výpočtoch rôznych mostov na území SR a vykonávam expertíznu činnosť v oblasti betónových konštrukcií. Aktuálne dokončujem habilitačnú prácu na získanie akademického titulu docent. Popri týchto aktivitách, pripravujem s RTVS dokumentárny seriál o mostoch na území SR, s bývalým absolventom šamorínskeho gymnázia Romanom Dao Tuanom. No a vo voľnom čase, keď sa práve nevenujem rodine, jazdím na veľkej hlučnej motorke J.
Ste absolventom šamorínskeho 4ročného gymnázia. Aké máte na školu spomienky?
Na školu mám v podstate len dobré spomienky. Keďže tam pôsobili výborní pedagógovia, gymnázium mi dalo skvelé základy pre štúdium na vysokej škole, ale aj dobrý všeobecný rozhľad. Najmä matematika a fyzika, ktoré tvoria základ odboru, ktorému sa venujem, boli na vysokej úrovni s možnosťou voľby doplnkových predmetov (v tom čase to bola napríklad deskriptívna geometria). Kto mal záujem, bolo mu umožnené viac sa venovať danému predmetu (napr. počas prípravy na chemickú či matematickú olympiádu sme mali možnosť sa pripravovať individuálne počas výuky
Ktorý predmet ste mal najradšej?
Veľmi blízko som mal počas štúdia k anorganickej chémii, čo som neskôr využil počas doktorandského štúdia, v ktorom som sa zameral na degradáciu betónu v agresívnom prostredí. Aj v odbore, ako je statika a stavba mostov je výhodné mať dobré základy aj z chémie. Ďalším dôležitým predmetom, ktorý som mal rád bola matematika. Bez matematiky sa v technických odboroch nepohnete (v zložitejšej statike už vôbec) a preto je veľmi dôležité aby ostala na vysokej úrovni.
Pomohli Vám štyri roky strávené na gymnázium vo vašej súčasnej profesii?
Ako som už spomínal, štyri roky mi dali dobré základy vedomostí z rôznych odborov. V pozícii, v ktorej som, využívam veľmi široké spektrum vedomostí a to buď priamo pri riešení rôznych technických problémov, alebo nepriamo pri spoločenských rozhovoroch pri rôznych príležitostiach. Keď sedíte pri stole s odborníkmi z vašej oblasti, to neznamená že sa bavíte len o tom odbore. Debata často skĺzne na úplne iné oblasti, a aj technici sa bavia o histórii, literatúre, biológii, umení a pod. Musíte sa v takejto spoločnosti vedieť vyjadriť k veľmi širokej škále oblastí. A zrazu ste vďačný za vedomosti z gymnázia, o ktorých ste si počas štúdia mysleli že ich nikdy potrebovať nebudete. Je pravda že možno 90% z nich zabudnete, ale aj tých 10% je v niektorých situáciách hodných zlata.
Čo by ste odkázali súčasným študentom?
Keď sa budete rozhodovať kam na VŠ, nikdy nerozmýšľajte o najľahšej ceste. Tá zväčša nikam nevedie. Dnes už mať titul nestačí. Musíte niečo reálne vedieť robiť, lebo titul z nejakej podradnej VŠ bude akurát tak dobre vyzerať na vašej menovke v nejakom stánku rýchleho občerstvenia. Rozhodnite sa pre kvalitné univerzity a v rámci nich, pre kvalitný, perspektívny odbor.
Dnes je móda študovať čokoľvek čo má v názve manažment, lebo každý si predstavuje, že po absolvovaní bude z neho bohatý manažér a bude zarábať bez roboty. Lenže to tak nie je. Zväčša najlepší manažéri a majitelia veľkých firiem nie sú študovaní manažéri, ale špičkoví odborníci na nejakú oblasť, ktorí manažérske zručnosti neskôr získali praxou. Je ťažké robiť manažéra v nejakej oblasti, ktorej nerozumiete, a preto v praxi budete nepoužiteľný. Vyberte si niečo, čo vás baví, v čom vidíte perspektívu, v čom môžete vyniknúť a v tom sa zdokonaľujte už počas štúdia na gymnáziu.
Keď už viete, že pôjdete na nejakú technickú školu, nasúkajte si toľko voliteľnej matematiky a fyziky, koľko sa len dá. Minimálne vám to bude formovať myseľ a nakoniec sa to prejaví v úplne inej tvorivej oblasti. Dobre sa rozhodnúť je polovica úspechu, zvyšok je tvrdá práca a vôľa na sebe pracovať.
Ing. Peter Paulík PhD.
Vedec a učiteľ na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, autorizovaný stavebný inžinier v oblasti statiky.
Už ako študent VŠ sa podieľal na stavbe mosta Apollo v Bratislave. Neskôr pôsobil ako asistent stavbyvedúceho na stavbe 600 metrov dlhého mosta v Štrbe. Bol to prvý most na území SR, ktorý bol postavený technológiou vysúvania.
Spolupodieľal sa na rôznych expertízach ako napr. vyšetrovanie tragédie zlyhania mostnej podpernej skruže v Kurimanoch, na analýze príčin zlyhanie pilierov mosta v Gliwiciach (Poľsko) alebo na posúdení vláknobetónových kontajnerov v úložisku rádioaktívneho odpadu v Mochovciach.
V roku 2012 vyšla jeho kniha „Mosty na území Slovenska“, ktorá v roku 2014 zožala v anglickej verzii „Bridges in Slovakia“, celosvetový úspech. Kniha bola vybraná v Londýne medzi 10 najlepších kníh o mostoch. Veľa zaujímavých informácií o knihe je na www.mostynaslovensku.sk.
Peter Paulík je v súčasnosti zástupcom Slovenska vo svetovej odbornej organizácii FIB, čo je najstarší a jeden z najvýznamnejších medzinárodných spolkov združujúci odborníkov z oblasti betónu a betónových mostov. V súkromnom živote je otcom rodiny a vášnivým motorkárom.