Slovenčina
S láskavým súhlasom Denníka N uverejňujeme jeho reportáž o šamorínskom futbale.
V slovensko-maďarskom mestečku neďaleko Bratislavy žije osem Brazílčanov. Domáci ich prijali bez problémov.
Keď skupinka Brazílčanov pristála minulý január na letisku vo Schwechate, vonku mrzlo, oni však mali obuté len žabky. Ako kokosy na snehu. Jednému z nich stredoeurópsky chlad prekážal natoľko, že začal nosiť čiapku aj vnútri.
Po pár desiatkach minút už boli vo svojom novom pôsobisku – ŠTK Šamorín. V druholigovom slovenskom klube sa mali zlepšiť. Cieľ: presadiť sa na európskom trhu alebo sa vrátiť do prvého tímu Fluminense.
Európa je pre futbalistov niečo ako NHL pre slovenských hokejistov. „Keď sú v televízii zápasy Ligy majstrov, Európskej ligy či majstrovstiev Európy, akoby zastal čas, všetci ich sledujú,“ hovorí Peterson Silvino da Cruz.
Peu, ako ho prezývajú, má 23 rokov, so 14 gólmi je najlepším strelcom súťaže. V mestečku s ním je ďalších sedem krajanov.
„Pre všetkých je snom hrať v Európe. Je jedno, po akej trase sa sem hráč dostane.“
Brazília má viac ako dvesto miliónov obyvateľov, na svete neexistuje väčšia krajina, v ktorej by bol futbal jednotkou medzi športmi.
Minulý rok bolo viac ako 1500 brazílskych futbalistov súčasťou cezhraničných prestupov. Bolo ich takmer dvojnásobne viac ako prestupov Argentínčanov, ktorým v tejto štatistike patrí druhé miesto.
Presadiť sa v takej obrovskej konkurencii je veľmi náročné. Aj preto Brazílčania vítajú možnosť tréningu v Šamoríne – pričuchnú k európskemu futbalu, mrazivému počasiu, učia sa po anglicky a domov sa vracajú s cennou skúsenosťou.
Peterson Silvino da Crus. Peu je jeho prezývka. Brazílčania majú také dlhé mená, lebo priezviská preberajú po oboch rodičoch. Foto N – Peter Kováč
Peu je hráčom Fluminense, slávny klub z Ria de Janeiro je štvornásobným brazílskym majstrom.
„Klubovou akadémiou prejde 350 futbalistov. V kategórii staršieho dorastu majú štyri tímy, Slovan má napríklad len jeden,“ vysvetľuje Norbert Csutora, hlavný akcionár šamorínskeho futbalového klubu.
„Zo štyroch juniorských mužstiev však spravia jeden seniorský. Bez futbalu zostane osemdesiat 20-ročných chlapcov, z ktorých polovica by v pohode zvládla našu Fortuna ligu.“
Fluminense sa preto začalo zamýšľať, ako zabezpečiť, aby sa z jeho hráčov nestávali predavači hot-dogov, ale naďalej pracovali na svojej kariére.
Zároveň aj hľadá spôsoby, ako hráčov efektívne predať. Za prestupy Gersona do AS Rím (2015) a Kenedyho do Chelsea (2016) dostali 29 miliónov dolárov, za ktoré postavili nové tréningové centrum.
Prestupy hráčov sú pre nich druhý najväčší zdroj príjmov po predaji televíznych práv.
V Maďarsku neuspeli
Funkcionári preto začali hľadať európsky klub, do ktorého by mohli umiestňovať mladých Brazílčanov. Takých, ktorí ešte nemajú na prestup do Európy, no stále v nich je potenciál.
Ide o unikátny projekt, žiadny iný brazílsky klub nemá partnerstvo ako Fluminense so Šamorínom.
Ak sa aj v nejakom európskom klube nachádza viac hráčov jednej národnosti, ide o klientov jedného agenta a hráčov neposiela priamo klub.
„Zavolal mi Šamorínčan, ktorý pôsobí ako futbalový skaut, či by mohol priniesť na návštevu zástupcov Fluminense. Práve boli na turnaji v Prahe,“ spomína Csutora na leto 2015.
„Rokovali s Vasasom Budapešť, skúšali to aj v Česku. S nami sa však dohodli hneď. Podmienkou bolo, aby sme postúpili do II. ligy, čo sa nám aj podarilo.“
Norbert Csutora hovorí o futbale v slovenských podmienkach ako o treťom sektore. Foto N – Peter Kováč
Len pár sto metrov od štadióna žije politik Béla Bugár. Csutora tvrdí, že s týmto projektom nemá nič spoločné. To nemá ani známy finančník Mário Hoffmann, ktorý v meste postavil obrovský športový areál. „Ani jeden z nich nie je vlastnícky spojený s klubom, s pánom Hoffmannom spolupracujeme na úrovni x-bionicu,“ vysvetľuje.
Všetky vekové kategórie klubu však využívajú bazén a posilňovňu v areáli x-bionic sphere.
Brazílčanom vyhovujú relatívne voľné slovenské pravidlá ohľadom cudzincov. Na súpiske môže byť maximálne päť hráčov z krajín mimo Európskej únie. V maďarskej druhej lige ani jeden, inak klub príde o zväzovú dotáciu (okolo 500-tisíc eur).
Ďalšou výhodou je aj to, že Slovensko je jedna z posledných krajín, v ktorých sa hrá futbal za malé peniaze.
„Rozprával som sa s funkcionárom z jedného rakúskeho druholigového klubu. Ich rozpočet je osem miliónov eur na rok,“ vysvetľuje Csutora.
Na Slovensku dáva do ligového futbalu najviac Slovan, rozpočet sa pohybuje vo výške okolo piatich miliónov eur.
Šamorín brali ako trest
Začiatky Brazílčanov v stredoeurópskom mestečku neboli jednoduché. Spočiatku sa na pôsobenie v Šamoríne pozerali cez prsty. Potom sa však dostal do prvého tímu Fluminense Luiz Fernando. „Teraz sa už hlásili, mali dobré referencie od hráčov, ktorí tu už boli,“ hovorí Csutora.
Luiz Fernando, ktorý hájil šamorínske farby ešte na jeseň, s trofejou, ktorú včera získal v drese Fluminense. Mimochodom, zdraví celú ŠTK rodinu.
Luiz Fernando who played for ŠTK in first half of the season, with the trophy he won yesterday with Fluminense. By the way, he sends regards to the whole ŠTK family.
Aktuálne ich je v Šamoríne osem. Dostali učiteľku angličtiny, nájomné byty a klub sa stará aj o ich stravovanie.
„Prišiel som pre to, že v Brazílii sa o Šamoríne hovorí veľmi dobre, čo na začiatku neplatilo,“ potvrdzuje Peu.
Ten nie je v Európe prvýkrát. Keď mal 19 rokov, skúšal to na hosťovaní v Legii Varšava. Pre limit na cudzincov (3) sa však nezmestil do prvého tímu, v rezerve bol najlepším strelcom. Hosťoval aj v mexickej lige.
Teraz sú jeho ambície jasné – postúpiť so Šamorínom do prvej ligy a stať sa najlepším strelcom súťaže. Potom by chcel hrávať za prvý tím Fluminense. „Ak nebude miesto, chcel by som sa presadiť v európskom klube alebo zostať v Šamoríne.“
Aj Luquinhas rozpráva, že jednou z jeho hlavných priorít je získanie miesta v prvom tíme Fluminense. „Je môj sen, že sa presadím ako profesionál a spravím si meno v Brazílii.“
Fluminense je veľký klub, jeho hráči sú doma veľmi populárni a rešpektovaní. Mesačné platy sa tam začínajú na sume 10-tisíc eur. To však nie je problém zarábať aj v menšej európskej lige.
V druhej slovenskej lige si priemerný profesionál (hrajú ju aj amatéri) môže prísť na 800 eur v čistom mesačne.
Jednoduchšou cestou preto pre Brazílčanov je hrávať aj v nižších európskych súťažiach, ako by mali v tvrdej konkurencii bojovať o miesto v rodnej krajine.
Všetci členovia klubu môžu trénovať v areáli x-bionic sphere. Foto N – Peter Kováč
Kozmopolitný Šamorín
V slovenskom futbale nie sú, azda až na výnimku AS Trenčín, dobré skúsenosti so zahraničnými investormi.
Naposledy na zahraničný kapitál doplatili v Zlatých Moravciach, v ktorých si do prvého tímu pustili slovinského manažéra Dušana Duriča. Ten sa staral o kompletný káder prvého tímu, ktorý aj platil.
Odstránil domácich hráčov, určoval kapitána a priniesol veľa podpriemerných Balkáncov a zahraničného trénera.
Jeho angažmán sa však už skončil a Zlaté Moravce sa opäť spoliehajú na lokálnych hráčov.
„Ľudia sa čudovali, čo chcú Brazílčania v tretej lige. Ani som nevysvetľoval, čo sa deje. Bolo to brané ako senzácia, pretože takýchto projektov tu už bolo veľa,“ spomína Csutora.
„Dnes je to však už opačne – samotní ľudia za mnou chodia a vypytujú sa. Vidia to reálne a dúfam, že to tak aj zostane.“
Otázne bolo aj to, ako cudzincov prijme 13-tisícové mestečko. Aj vzhľadom na referendum, v ktorom obyvatelia neďalekého Gabčíkova v roku 2015 odmietli zriadenie dočasného tábora pre utečencov.
„To bolo podľa mňa politicky nafúknuté,“ myslí si Csutora. „Sme zmiešaný región, sú tu Slováci aj Maďari, žiadny problém nemáme.“
Brazílčanov domáci prijali rýchlo. Pomáha aj to, že ako Juhoameričania majú veselú a priateľskú povahu. „Pozdravia sa, kričia aj cez celú ulicu, keď niekoho poznajú.“
„Domáca kabína ako aj miestni obyvatelia ich prijali bez predsudkov. Ide o mladých hráčov, ich aklimatizácia bola bezproblémová,“ povedal prednosta primátora Ervin Sármány.
Csutora však priznáva, že niektorí fanúšikovia sa sťažujú, že v prvom tíme nehrajú rodení Šamorínčania.
„Máme dvoch a potom ešte aj takých, čo sú tu už dlhé roky, to sú akoby Šamorínčania. Keby však hrali len naši rodáci, zahráme si maximálne v tretej lige.“
Tribúna pre viac ako 600 ľudí. Foto N – Peter Kováč
Slováci bránia, Brazílčania útočia
Peu tvrdí, že po príchode do Európy bol preňho najväčším problémom jazyk. Po anglicky nevedel nič a spoluhráči v Legii rozprávali po poľsky. „Nerozumeli mne ani ja im.“
Pre Brazílčanov je veľkým problémom aj počasie. Až na Slovensku prvýkrát vidia sneh či zažijú mráz.
„Musím však povedať, že miestni nás prijali veľmi dobre. Keď nás stretnú na ulici či v obchode, chcú sa fotiť či rozprávať, aj keď nevedia po anglicky,“ hovorí najlepší strelec tímu.
„Rozprávajú nám, že prídu na zápas, deti nás objímajú. Sme radi, ako nás prijali.“
Ďalším problémom je pre Brazílčanov jedlo. „Pri všetkom rešpekte, naše jedlo je lepšie vo všetkom,“ smeje sa Luquinhas. „Ale tie vaše halušky mi chutia.“
Juhoameričanom príde slovenská kuchyňa fádna. V Brazílii sa varí rozmanito, čo spôsobil stret Afričanov, Európanov a Indiánov.
Hlavný tréner Mika Lonnstrom. Foto N – Peter Kováč
V šatni sa hovorí po slovensky, maďarsky a portugalsky. Oficiálnym jazykom klubu je však angličtina, je to aj jedna z podmienok pri prijímaní hlavného trénera.
Tým je 42-ročný fínsky kouč Mika Lonnstrom, ktorého predchodcom bol Mike Keeney z USA. Lonnstrom dlhé roky pôsobil v domácej súťaži, v roku 2012 však začal cestovať.
Postupne si zatrénoval v Thajsku, na Maldivách a v Tanzánii. Do Šamorína ho priviedol Marco Manso, športový riaditeľ ŠTK. Ten bol jeho zverencom ešte vo Fínsku.
„Dostal som za úlohu vyhrávať zápasy, zlepšiť hráčov a vyhrávať zápasy,“ usmieva sa. S hráčmi väčšinou komunikuje po anglicky.
„Niekedy je však dobré, že si nerozumejú. Potom len jednoducho hrajú futbal. Osemdesiat percent času venujeme mentálnej príprave.“
Lonnstrom má rád brazílsku futbalovú hravosť, v tej aj vidí najväčší rozdiel proti slovenským hráčom. „Slováci majú veľa kvalít, ale v kreativite nevynikajú.“
Tak vyzerá aj základná zostava jeho tímu. Zjednodušene – Slováci bránia, Brazílčania útočia.
FC ŠTK Šamorín
- Najväčším akcionárom je Norbert Csutora. Miestny podnikateľ prebral klub v roku 2009.
- Vytiahol ho zo štvrtej ligy, zdvojnásobil počet mládežníckych tímov.
- Klub hral v druhej lige, no ekonomicky to neutiahol. Vrátil sa až pri záujme Brazílčanov.
- Hráva sa na malom mestskom štadióne s tribúnou pre 640 ľudí.
- Rozpočet prvého tímu je 550-tisíc eur, hradia ho Brazílčania. Zvyšok rozpočtu klubu (okolo 250-tisíc) pokrývajú akcionári, sponzori a dotácia od mesta.
- Ambíciou klubu je čo najskôr hrať vo Fortuna lige a potom aj v Európskej lige.
- Brazílčania by sa v najbližšom čase mali stať majoritnými akcionármi klubu, momentálne sa pripravujú zmluvy.
Fluminense
- Občianske združenie, ktoré je strechou pre viac ako šestnásť športov. Má 34-tisíc členov, ktorí každých šesť rokov volia prezidenta klubu, aktuálnym je Pedro Abad.
- Klub má najväčší podiel vysokoškolsky vzdelaných fanúšikov z celej Brazílie. Na sociálnych sieťach ho sleduje viac ako 1,7 milióna fanúšikov.
- Domáce zápasy hráva na Estádio Giulite Coutinho s kapacitou 13 544 divákov.
