A šamorínčan-effektus

Publikujeme článok mestského poslanca, verejného funkcionára, Jánosa Méryho o Šamorínčanovi. Vzhľadom k tomu, že sa to týka redakcie a dotýka sa to aj našich čitateľov a podporovateľov ako aj života celého nášho mesta, publikujeme ho na našej stránke.

Pán poslanec namietal niektoré časti prekladu. Vzhľadom k tomu, že si za ním stojíme, uverejňujeme náš preklad a pridávame aj upravenú verziu p. Méryho. Pri preklade sme sa držali princípu obsahovej vernosti pred formálnou či štylistickou správnosťou.

Verejnosť ma vyzvala na reakciu na tento text, ktorý bol zverejnený na stránke Somorja.sk. Verím, že každý si spraví svoj vlastný názor. Som presvedčený, že naše mesto má naviac.

A moja reakcia? V našej verejno-prospešnej práci pri budovaní miestnej komutity budeme pokračovať. Veď Šamorínčan ľudí spája. Baví nás tu žiť.

A kék közösségi oldal hírfolyamában olvasom, miszerint először X, azután pedig Y nevű magyar ember támogatni fogja Somorja szlovák nevű és szlovák nyelvű portáljának magyar verzióját 100 illetve 200 euróval. Havonta. No, fene. Aki ismer, tudja, hogy én vagyok az, aki akár tűzzel-vassal is küzd a kétnyelvűségért itt Felvidéken, Csallóközben, Somorján, de ez itt most nem az, aminek látszik, pedig minden bizonnyal sokak számára nemes gesztusként „jött le“ ez a hír. Mármint a šamorínčan kétnyelvű verziójának támogatása. Szögezzük  itt  gyorsan le, a kétnyelvűség támogatása magában pozitív dolog, de ebben az esetben sajnos nem az. S ez a cikk pont azért íródik, hogy feltárja, miért káros a portál, melyről beszélünk. Még ha nem is fog mindenkinek tetszeni a dolog.

Čítam v novinkách modrej spoločenskej stránky (sociálneho média), že najprv človek s menom X, a potom človek s menom Y, Maďari budú podporovať 100 a 200 eurami maďarskú verziu portálu Šamorína, ktorý portál má slovenské meno a je v slovenskom jazyku.

Mesačne. No, do hája. Kto ma pozná, vie, že ja som ten, ktorý aj ohňom – železom bojujem za dvojjazyčnosť tu, na Felvidéku (Hornej zemi), na Žitnom ostrove, v Šamoríne, ale toto tu nie je to, čím sa zdá byť, aj keď pre mnohých sa táto správa “javila” ako šlachetné gesto.  Akože podporovanie dvojjazyčnej verzie Šamorínčana. Rýchlo si tu povedzme, že podpora dvojjazyčnosti sama o sebe je pozitívna záležitosť, ale v tomto prípade žiaľ tomu nie je tak.

A tento článok sa píše práve preto, aby odkryl, prečo je portál, o ktorom hovoríme, škodlivý. Aj keď sa táto vec nebude páčiť všetkým.

Mára bizonyára (sajnos) minden somorjai világhálón jártas ember hallott a város szlovák portáljáról, melyet egy Nyitrabányán született, 10 éve Somorjára költözött úr – nevezzük így -, indított el, narancssárga segítséggel. Még mielőtt belevágnék a közepébe, annyit elmondanék, azért bátorkodom most ezzel a témával foglalkozni, mivel – sajnos – eljutottunk odáig, hogy az oldal annyira népszerű, hogy ez a cikk nem jelent plusz reklámot neki.

Dnes už istotne (žiaľ)  každý Šamorínčan znalý internetu počul o slovenskom portáli mesta, ktorý spustil s oranžovou pomocou pán – nazvyme ho tak -, ktorý sa narodil v Handlovej, do Šamorína sa prisťahoval pred 10 rokmi.

Než  začnem, ešte poviem toľko, že preto sa opovážim teraz s touto témou sa zaoberať, lebo – žiaľ – sme sa dostali tam, že tá stránka je tak populárna, že tento článok neznamená pre nich plus reklamu.

De menjünk vissza az időben pár évet. Nem tudom, hogy mennyit, de legalább négyet-ötöt. Ekkor alakult meg ugyanis talán a portál, melyet akkor a város vezetése, az ismerősök, stb. már-már tárt karokkal fogadtak. 

Ale poďme v čase naspäť pár rokov. Neviem koľko, ale najmenej štyri –päť. Portál, ktorý  sa možno práve vtedy zakladal,  vedenie mesta, známi, atď. skoro že vítali už-už s otvorenou náručou.

Voltunk páran, akik nem, de akkor emiatt sokan furcsán is néztek ránk. Mi a bajod vele? Hisz friss és aktuális. „Mindenről“ tudósít. Ingyen. De abban az időben a város vezetőségében  is ilyesmiket hallottam néhány embertől. Beszámolt a lakossági fórumról. Pozitívan írt a rendeletünkről. Mindezt persze szlovákul. S mikor ezt felhoztam, jött a szokásos süket duma, hogy jaj, már ne “legyéé” nacionalista, meg hogy miért baj, ha csak szlovákul ír? A szlovák nem lehet normális? Stb., stb., Tegyük gyorsan hozzá, hogy én sohasem olvastam és ma sem olvasom a portált, kivéve persze, ha valaki felhívta a figyelmemet valamire. Azt is elmondom, hogy miért.

Bolo nás pár, ktorí nie, ale vtedy sa na nás mnohí pozerali čudne. Čo ti na ňom vadí?  Predsa je čerstvý a aktuálny. Poskytuje spravodajstvo “o všetkom”.  Zadarmo. Ale v tom čase som počul aj vo vedení mesta od niekoľkých ľudí takéto veci. Informuje o fórach obyvateľov. Píše o našom nariadení pozitívne. Všetko toto ale po slovensky. Keď som s tým prišiel, tak prichádzali obvyklé haluze, že jaj, “neeebuď” už nacionalista, a že prečo to vadí, že píše len po slovensky? Slovák nemôže byť normálny? Atď, atď. A pridajme rýchlo aj to, že stránku som nikdy  nečítal a ani ho dnes nečítam, výnimkou je to, keď ma niekto na niečo upozorní. A poviem aj to, že prečo.

Elsősorban azért, mert egyszerűen butaság azt hinni, hogy egy somorjára költözött szlovák azért indított el egy portál, hogy a város – egyébként tősgyökeres – magyar lakosságát „szolgálja ki“.

Predovšetkým preto, lebo jednoducho je hlúposť si myslieť to, že Slovák prisťahovaný do Šamorína pustí portál preto, aby  “ slúžil “ – inak autochtónnym (pôvodným ) – maďarským obyvateľom mesta.

Vagy azt is. Dehogyis. Ezt az állításomat csak akkor kezdték elhinni, amikoris az illető újságíró egy rokona által beadott kérelmét nem támogatta a 19 tagú somorjai testület, melynek mind a 19 tagja magyar (18 MKP-s, 1 Most-Hidas).

Alebo aj im. Kdeže. Tomuto môjmu tvrdeniu začali veriť vtedy, keď žiadosť predložená rodinným príslušníkom dotyčného novinára nebola podporená 19 člennou šamorínskou poslaneckou radou (18 SMK, 1 Most – Híd).

 Innentől kezdve – sajnos –, amely cikkre felhívták a figyelmemet, mindegyikből vagy hiányzott valami fontosabb infó, vagy nem volt teljes a tudósítás, vagy pedig hozzá lett írva egy-két olyan gondolat, mely nem állta meg a helyét.

A tu sa začalo to – žiaľ – že na ktorý článok ma upozornili, tak z každého buď chýbala nejaká dôležitejšia informácia, alebo informovanie nebolo úplné, alebo sa tam pripísalo jeden – dva takých myšlienok, ktoré neobstáli.

 Egy szóval hangulatot keltett, s olyan dolgokat emelt ki, melyekre a városba nem régen beköltözött szlovák polgárok egyből rákaptak, a kék közösségi hálót hozzászóltak, a cikkek 90 százalékánál szidták a város vezetését, s aki netán megvédte a város álláspontját, azzal napokig vitáztak. S ez az, ami az illető „Úrnak“ kell. Nevezetesen az olvasottság. Mindegy milyen áron. Ezért nem célja neki az, hogy mindenről úgy tudósítson, ahogy az megtörtént.

Jedným slovom, vytváral atmosféru, a vyzdvihoval také veci,  na ktoré sa slovenskí občania prisťahovaní do mesta iba pred nedávnom hneď chytili, a komentovali  na modrej spoločenskej sieti (sociálnom médiu ) , a pri 90 percentách článkov nadávali na vedenie mesta, a s tými, ktorí obhajovali stanovisko, celé dni diskutovali.  A to je to, čo dotyčný “ Pán” potrebuje. Menovite čítanosť. Je jedno, za akú cenu. Preto nie je jeho cieľom, aby informoval o všetkom tak, ako sa to udialo.

Nem szeretnék én most az újságíró kollégával foglalkozni, ugyanis a sajtóetika ezt nem nézi jó szemmel, de sajnos ebben az esetben a portál egybefolyik az újságíróval.

Akkor tegyük fel máshogy a kérdés. Miért NEM szabad engedni, hogy egy nem magyar – ha itt most egy dél-tiroli városka portáljáról beszélnék, akkor azt írnám, hogy nem dél-tiroli nem német –, személy próbáljon tudósítani egy magyar város életéről? Egyáltalán meddig lesz magyar Somorja?

Nerád by som sa teraz  ja zaoberal s kolegom novinárom, pretože tlačová etika sa na toto nepozerá s dobrým okom, ale v tomto prípade portál žiaľ sa prekrýva s novinárom.  Takže položme otázku inak.

Prečo NEmôžeme dovoliť, aby jeden ne Maďar – a keby som tu teraz hovoril o portáli južno – tirolského mestečka, tak by som sem písal, že  ne južno-tirolská osoba,  ne Nemec – sa pokúšala informovať o živote maďarského mestečka? Vôbec dokedy bude Šamorín maďarský?

Ez egy hosszabb kérdéskör, röviden válaszolnék a két kérdésre egyszerre. Somorja városát – hivatalos iratok szerint –, 1238-ban említik először, de valószínűleg 2-300 évvel idősebb ennél, s a kezdetektől magyar város volt, a középkorban és a reneszánsz korban ugyan kisebb szláv kisebbséggel, mely a 20. század elejére teljesen eltűnt, s a trianoni békediktátum után pedig újból megnövekedett.

Mit akarok ezzel mondani? Csak azt, hogy mivel egy városnak, vezetésének és lakosságnak foglalkoznia kell a múltja megismerésével, meg kell emlékeznie róla és az örökséget tovább kell adnia, ezért Somorja mindenkori vezetőségének a magyar múltra emlékezve kell vezetnie a várost. S nem pedig eltörölni azt.

Je to dlhší okruh otázok, krátko by som odpovedal na dve otázky naraz. Mesto Šamorín – podľa oficiálnych spisov – bolo prvýkrát spomenuté v roku 1238, ale pravdepodobne je o 2-300 rokov staršie od tohoto, a od začiatkov bolo maďarské mesto, síce v stredoveku a v období renesancie s menšou  slovanskou menšinou, ktorá na začiatok 20. storočia úplne zmizla a po trianonskom mierovom diktáte sa znovu rozrástla.

Čo chcem s týmto povedať? Iba to, že kedže jedno mesto, jeho vedenie a jeho obyvatelia sa musí zaoberať s poznávaním vlastnej minulosti, musí si na ňu spomínať a dedičstvo musí odovzdávať ďalej, práve preto každé vedenie Šamorína musí viesť mesto so spomienkou na maďarskú minulosť. A nie vymazať to.

Zsolnán – annak ellenére, mivel nagyváros volt mindig, és sokan éltek ott magyarok –, a történelmi múltból adódóan már mondjuk nem lehetne egyértelműen elmondani, hogy csak a magyar múltra kell emlékezni, pedig a legnagyobb fejlődésen magyar vezetés alatt ment keresztül.

De például Selmecbányára sem lehet azt mondani, hogy a szlovák múltat kell ápolni, mert nem létezik olyan – bár 2011-ben 10 000 lakosából csak 35 vallotta magát magyarnak, s 9000 szlováknak -, hiszen s a tatárjárás után a 13. században bajor és szász bányászokat telepített be, akik a város hosszú évszázadokon keresztül virágoztatták fel, s Selmecbánya hagyományosan német nyelve csak az 1850-es években kezdett magyarra változni.

V Žiline – napriek tomu, keďže vždy bola veľkomestom, a žilo tam mnoho Maďarov – vychádzajúc z historickej minulosti by sa nedalo už jednoznačne povedať, že sa musí spomínať iba na maďarskú minulosť, aj keď najväčším vývojom prešla pod maďarským vedením.

Ale napríklad ani na Banskú štiavnicu sa nedá povedať, že tam je treba pestovať slovenskú minulosť, lebo taká neexistuje – aj keď v roku 2011 z 10000 obyvateľov iba 35 povedalo o sebe, že je Maďar a 9000 že je Slovák - , a po vpáde  Tatárov tam prisťahovali bavorských a sáskych baníkov, ktorí mesto zvelaďovali po stáročia, a tradične nemecký jazyk Banskej Štiavnice sa začal meniť na maďarský iba v rokoch 1850.

De visszatérve a portálhoz, van itt egy probléma. Vannak emberek, szlovákok, akik alig pár éve élnek Somorján, nincsenek bejelentve, s akik most az utóbbi időben minden nyilvános gyűlésre eljönnek, mindenhol mesterségesen keltett (s csak néha valós) problémákhoz provokatívan és durván szolnak hozzá, azok nemhogy nem tisztelik, nem is ismerik Somorja múltját. Nekik nem az a céljuk, hogy jobbá tegyék Somorját, hanem hogy leváltsák Somorja magyar vezetését – mely persze nem működik tökéletesen, de sokat javult az utóbbi időben -, és átvegyék a hatalmat. Hogy jön ez ide? Úgy hogy ehhez nyújt segítő jobbot ez a szlovák portál, néha csak a fű alatt, néha teljesen látványosan.

Ale späť k portálu, je tu jeden problém. Sú ľudia, Slováci, ktorí žijú v Šamoríne sotva pár rokov, nie sú tu ani prihlásení, ktorí v poslednej dobe prídu na každé verejné zasadnutie, všade sa prihovoria provokatívne a hrubo k problémom umelo generovaným ( a iba niekedy reálnym), tí nie len že nectia , ale ani nepoznajú minulosť Šamorína.

Ich cieľom nie je to, aby Šamorín urobili lepším, ale to, aby vymenili maďarské vedenie Šamorína – ktoré aj keď nefunguje dokonale, ale sa v poslednej dobe veľmi zlepšilo - , a aby prevzali moc.

A že čo toto tu hľadá? Tak, že k tomuto pridáva pomocnú ruku tento slovenský portál, niekedy pod trávou (pozn. prekladateľa: pod povrchom ), a niekedy úplne viditeľne (okázalo).

De hadd idézzen Mathédesz Lajos barátom egyik hozzászólását, magáról a portálról:

„Nézőpont kérdése mi a jobb. Igen, ha az jobb, hogy más nyomorából csinálunk hírt (balesetek, tűzesetek stb.) akkor tényleg jobb. Tudom, ebben a mai beteg világban csak ennek van hírértéke. Elég szomorú. Az én véleményem, hogy a samorincan inkább a bulvárt szolgálja. Igen volt pár hónapig magyar változata is, de mikor számolt be magyar rendezvényekről vagy eseményekről? Szinte soha, mivel a magyar hírek, csakis a szlovákok fordításai voltak. Amúgy pedig lehet, hogy nem főállású oldalnak indult – amiben azért egy kicsit kételkedek –, akkor miért merül fel újra és újra, hogy az emberek támogassák pénzzel az oldal fennmaradását“

Ale nech citujem jeden koment môjho priateľa Mathédesz Lajosa, priamo z portálu:

 “ Je otázka uhla pohľadu, čo je lepšie. Áno, ak je lepšie, že urobíme správu z biedy iných (nehody, požiare, atď.), tak je to naozaj lepšie. Viem, že v tomto dnešnom chorom svete má spravodajskú hodnotu iba toto.  Dosť smutné. Môj názor je ten, že šamorinčan slúži skôr bulváru. Áno, pár mesiacov mal aj maďarskú verziu, ale kedy informoval o maďarských podujatiach alebo udalostiach? Skoro nikdy, lebo maďarské správy boli len prekladom slovenských. Inak je možné –  o čom síce trošku pochybujem – že stránka nebola spustená na plný úväzok – tak prečo sa vynára znovu a znovu, že ľudia majú jej existenciu podporiť peniazmi? “

Eddig az idézet. S ebben benne van a lényeg. Nevezetesen, hogy a portál pénzszerzés miatt (is) jött létre és neki az kell, hogy nagy legyen az olvasottság. S mivel lehet azt elérni? Most éppen azzal, hogy a sok okos telefonos megmondó(megíró)ember rákapjon a várossal kapcsolatos témára és még azért is a várost szidja, ha esik. Vagy ha nem, azért is.

Potiaľ citát. A v tomto je podstata. Menovite, že portál sa zakladal z dôvodu získania peňazí (aj) a ako taký potrebuje, aby čítanosť bola veľká. A s čím sa to dá dosiahnuť? Teraz práve s tým, že vela telefonických (píšúcich) mudrlantov sa chytí na témy spojené s mestom, a aby nadávali mestu aj preto, keď prší. Alebo aj preto, keď nie.

A helyzet adott tehát. Akik a magyar verziót támogatták, sajnos nem gondolták át a dolgot. Tegyük hozzá, hogy elméletben nemes gesztus, amit felajánlottak. De ha azt vesszük, hogy olyan cikkek magyar fordításáról volt főleg szó – pár hónapig – melyen nem a magyar kultúrát és a város magyar érdekeit szolgálják, akkor el kell gondolkozni bizony egy kicsit ezen a dolgon. Elvileg a smer oldalát is le lehetne fordítani magyarra. De nem biztos, hogy segítene a felvidéki, somorjai magyarság öntudatának javításában.

Természetesen itt jön képbe az, hogy miért nincs jobb. S ez bizony egy jogos kérdés. Volt erről már szó és tudtommal van mozgolódás ez ügyben.

Situácia je teda daná. Tí, ktorí podporili maďarskú verziu, si žiaľ tú vec nepremysleli. Pridajme aj to, že to, čo ponúkli, teoreticky je  šlachetné gesto.  Ale keď to zoberieme tak, že prevažne ide o maďarský preklad takých článkov – pár mesiacov – ktoré neslúžia maďarskej kultúre a maďarským záujmom mesta, tak sa nad touto vecou treba trošku zamyslieť. Teoreticky by sa dalo preložiť aj stránku Smeru do maďarčiny. Ale nie je isté, že by to pomohlo zlešeniu povedomia Maďarov felvidéckych (hornozemských), šamorínskych.

Prirodzene, tu prichádza aj to, že prečo neexistuje niečo lepšie. A je veru to oprávnená otázka. Bola už o tom reč, aj ako viem,  sa niečo aj pohýňa.

Ahogy mondani szokás: ne csak nézzünk, lássunk is. Nekünk somorjaiaknak meg kell tartanunk magyarságunkat, s ezt mindenkinek máshogy kell megtennie.

Bolond világunk manapság csak a pénzről szól. Futunk a magunk által kiválasztott mókuskerékben és sokszor egyáltalán nem foglalkozunk mással. Élő zombikká válunk, nem nézzük meg sem műemlékeinket, sem tereinket, szobrainkat, régi tudósaink leírását, városunk történelmének alakulását. Nem tudjuk, hogy régen például a mosonmagyaróváriak a somorjai vásárba is jártak heti egyszer? Vagy hogy a 15. században a kettévált Dunán szükségessé vált a komphajó csaknem egy órán át való vontatása, melyre a város akkor két különösen nagy és erős ökröt valamint egy ökrös legényt tartott?

Ako je zvykom hovoriť: nie sa len pozerajme, ale aj viďme.

My Šamorínčania si musíme naše maďarstvo zachovať, a toto musí každý robiť inak.  Náš sprostý svet dnes je len o peniazoch. Bežíme len po dráhe každodenných povinností, a mnohokrát sa ani nezaoberáme s druhými. Stali sme sa živými zombíkmi, nepozeráme sa ani na naše pamätihodnosti, ani na naše námestia, sochy, popisy našich starých vedcov, to, ako sa tvorila história nášho mesta. Nevieme, že v minulosti mosonmagyaróvárčania chodili týždenne raz aj na šamorínsky jarmok? Alebo že v 15. storočí, keď sa rozdvojil Dunaj, bolo potrebné ťahať kompu skoro hodinu, a mesto vtedy na tento účel zamestnávalo mládenca a chovalo dvoch výnimočne veľkých a silných volov?

Elődeink hosszú évszázadokon építették és szépítették városunkat, s az életükben tapasztal dolgokat továbbadták gyermekeiknek. Ők 1000 évvel ezelőtt is magyarul beszéltek itt és ma szinte mindent meg is értenénk abból, amit ők mondtak. Samaria, Chilzteu, Villa Lactis, azaz latinból fordítva Tejfalu, Kirayfia, Samoth, Bolchohaz. Nem véletlenül hívják így Somorja városrészeit és nem véletlenül maradtak fenn ezek a nevek, majdnem ezer éven keresztül. Nem engedhetjük, hogy a gyávaság, a meghunyászkodás és a hatalom arroganciája elfeledtesse velünk Őseink kultúráját és történelmünket. Ragaszkodnunk kell tehát hozzá, mert csak azt megismerve, megtanulva és továbbadva találhatjuk meg életünk igazi útját és célját.

Naši predkovia stavali a skrášľovali svoje mesto cez dlhé stáročia, a skúsenosti svojich životov odovzdávali svojim deťom. Oni tu hovorili po maďarsky už aj pred 1000 rokmi, a skoro všetkému by sme z toho, čo oni hovorili, rozumeli.

Samaria, Chilzteu, Villa Lactis, alebo z latinčiny preložené Tejfalu (Mliečno), Kirayfia (Kraľovianky), Samoth (Šámot), Bolchohaz (Búčuháza).

Nie náhodou sa volajú mestské časti Šamorína takto, nie náhodou sa zachovali tieto názvy skoro tisícročie.

Nemôžeme dovoliť, aby zbabelstvo, poddanosť a arogancia moci nás nútili zabudnúť kultúru našich Predkov a našu históriu. Musíme sa jej držať, lebo pravú cestu a cieľ nášho života môžeme nájsť iba cez jej  spoznanie, osvojenie a odovzdanie.

Preklad p. Méryho

Čítam v novinkách modrej spoločenskej stránky (Facebook Šamorínčan – pozn. redakcie), že dvaja  Maďari  s menom X a Y  podporia maďarskú verziu portálu slovenského portálu so slovenským názvom   s 100 a 200 €.

Kto ma pozná, vie, že ja som ten, ktorý aj ohňom a železom bojuje za dvojjazyčnosť na Felvidéku (Hornej zemi),  na Žitnom ostrove, v Šamoríne. Ale toto nie je to, čím sa to zdá byť, i keď pre mnohých sa táto správa “javila” ako ušľachtilé  gesto.  Akože podporovanie dvojjazyčnej verzie Šamorínčana.

Rýchlo si tu povedzme, že podpora dvojjazyčnosti sama o sebe je pozitívne, ale v tomto prípade žiaľ tomu nie je tak.

Tento článok sa píše práve preto, aby ujasnil, prečo je portál, o ktorom hovoríme, je škodlivý pre Maďarov žijúcich Šamoríne. Aj keď sa táto vec možno nebude páčiť každému.

Dnes už istotne (žiaľ) každý šamorínčan , ktorému je známy  internet,  počul o slovenskom portáli mesta, ktorý spustil s oranžovou pomocou pán (Vlado Gábor – pzn. redakcie) – nazvime ho tak -  ktorý sa narodil v Handlovej.  Do Šamorína sa prisťahoval pred 10 rokmi.

Než začnem, ešte poviem toľko, že preto si dovoľujem zaoberať sa touto témou, lebo – žiaľ – dostali sme sa tam, že tá stránka je tak populárna, že tento článok  už neznamená reklamu pre neho.

Ale vráťme sa v čase niekoľko rokov späť, povedzme  štyri až päť. Portál, ktorý  sa možno práve vtedy zakladal, aj vedenie mesta, aj obyvatelia  vítali takmer s otvorenou náručou. Bolo nás len pár, ktorým sa to nejako nepáčilo, preto  mnohí sa na nás pozerali čudne.

Čo Ti na ňom prekáža?  Predsa je čerstvý a aktuálny. Poskytuje spravodajstvo “o všetkom”.  Zadarmo. Informuje obyvateľov. Píše o našich zámeroch rozhodnutiach pozitívne. Počul som to aj od vedení mesta.

Všetko totiž bolo len po slovensky.

Keď som to hovoril,  prichádzali obvyklé námietky, že už nebuď nacionalista, a prečo ti to vadí, že píše len po slovensky? Slovák nemôže byť normálny? atď, atď.  Samozrejme že môže. Nie to mi vadí, že je slovenský.

A pridám rýchlo aj to, že stránku som nikdy nečítal a ani dnes nečítam, výnimočne len vtedy, ak ma niekto na niečo upozorní.

A poviem aj to, prečo. Predovšetkým preto, lebo je jednoducho nezmysel  si myslieť to, že Slovák prisťahovaný do Šamorína spustí portál len preto, aby  slúžil – inak pôvodným – maďarským obyvateľom mesta. Alebo aj im. Kdeže.

Tomuto môjmu tvrdeniu začali veriť až vtedy, keď žiadosť predložená rodinným príslušníkom dotyčného novinára nebola podporená 19 členným zastupiteľstvom (18 SMK, 1 Most – Híd).

A začalo sa. V každom článku na ktorý ma upozornili, chýbala nejaká dôležitejšia informácia, alebo informácie neboli úplné, alebo sa tam objavili myšlienky, ktoré neobstáli.

Jedným slovom, vytváral atmosféru, a vyzdvihoval veci,  o ktoré sa slovenskí občania  - čerstvo prisťahovaní do mesta  - hneď chytili, a komentovali  na modrej spoločenskej sieti. Pri 90 % článkov nadávali na vedenie mesta, a s tými, ktorí obhajovali stanovisko, celé dni diskutovali.  A to je to, čo dotyčný “ Pán” (Pozn. redakcie – Vlado Gábor) potrebuje. Menovite:  sčítanosť.

A je to jedno, za akú cenu. Preto nie je jeho cieľom, aby objektívne  informoval o všetkom tak, ako sa  udeje.

Nerád by som sa teraz zaoberal s kolegom novinárom, pretože novinárska etika sa na toto nepozerá dobre, ale v tomto prípade portál sa prekrýva s novinárom.

Takže položme otázku inak.

Prečo NEmôžeme dovoliť, aby jeden ne Maďar – a keby som tu teraz hovoril o portáli južno –tirolského mestečka, tak by som sem písal nie južno-tirolská osoba,  nie Nemec – sa pokúšal informovať o živote maďarského(Južno-tirolkého) mesta?

Vôbec dokedy bude Šamorín maďarský?

Je to dlhší okruh otázok, krátko by som naraz odpovedal na dve otázky. Mesto Šamorín – podľa oficiálnych spisov – bolo prvýkrát spomenuté v roku 1238, ale pravdepodobne je o 2 až 300 rokov staršie. Od začiatkov to bolo maďarské mesto, síce v stredoveku a v období renesancie so slovanskou menšinou, ktorá na začiatku 20. storočia úplne zmizla a po trianonskom mierovom diktáte sa znovu rozrástla.

Čo chcem týmto povedať? Iba to, že jedno mesto, jeho vedenie a jeho obyvatelia sa musia zaoberať poznávaním vlastnej minulosti, musia si na ňu spomínať a toto dedičstvo musia odovzdávať ďalej. Práve preto musí každé vedenie Šamorína viesť toto mesto so spomienkou na maďarskú minulosť. A nie vymazať ju.

V prípade napr. Žiliny – keďže vždy bola veľkomestom, a žilo tam mnoho Maďarov – vychádzajúc z historickej minulosti, by sa už nedalo jednoznačne povedať, že sa musí spomínať iba na maďarskú minulosť, aj keď najväčším vývojom prešla pod maďarským vedením.

Ale napríklad ani o Banskej Štiavnici  sa nedá povedať, že tam je treba pestovať slovenskú minulosť, lebo tam taká neexistuje – aj keď v roku 2011 z 10 000 obyvateľov iba 35 povedalo o sebe, že je Maďarom a 9 000 že je Slovákom. Po v páde  Tatárov tam prisťahovali bavorských a sáskych baníkov, ktorí mesto rozvíjali po stáročia, a tradične nemecký jazyk Banskej Štiavnice sa začal meniť na maďarský iba v rokoch 1850.

Ale späť k portálu: je tu jeden problém. Sú ľudia, Slováci, ktorí žijú v Šamoríne sotva pár rokov, nie sú ani prihlásení, prídu v poslednej dobe na každé verejné zasadnutie, všade sa provokatívne a hrubo prihovoria k umelo vyrobeným problémom,  a tí nie len že nectia, ale ani nepoznajú minulosť Šamorína.

Ich cieľom nie je to, ako urobiť Šamorín  lepším, ale to, aby vymenili maďarské vedenie Šamorína, ktoré i keď nefunguje dokonale, ale v poslednej dobe sa veľmi zlepšilo, aby prevzali moc.

Ako som prišiel k tomu? Tak, že im pridáva pomocnú ruku tento slovenský portál, niekedy pod  pod povrchom , a niekedy úplne viditeľne. Citujem jeden koment môjho priateľa Mathédesz Lajosa, priamo z portálu:

,,Je otázka uhla pohľadu, čo je lepšie. Áno, ak je lepšie, že urobíme správu z biedy iných (nehody, požiare, atď.), tak je to naozaj lepšie. Viem, že v tomto dnešnom chorom svete má spravodajskú hodnotu iba toto. Dosť smutné. Môj názor je ten, že Šamorinčan slúži bulváru. Áno, pár mesiacov mal aj maďarskú verziu, ale kedy informoval o maďarských podujatiach alebo udalostiach? Skoro nikdy, lebo maďarské správy boli len prekladom slovenských. Inak je možné –  v čom síce pochybujem – že stránka nebola spustená na plný úväzok – tak prečo sa vynára znovu a znovu, že ľudia majú jej existenciu podporiť peniazmi? “

Koniec citátu. A v tomto je podstata: Menovite, že portál sa zakladal z dôvodu získania peňazí, a ako taký potrebuje, aby získanie čitateľov  bolo čím väčšie. A čím sa to dá dosiahnuť?

Práve tým, že veľa komentujúcich  mudrlantov sa chytí na témy spojené s mestom, a nadávajú mestu  možno aj preto, keď prší. Alebo aj preto, keď nie. Situácia je teda daná.

Tí, ktorí podporili maďarskú verziu, si žiaľ túto vec nepremysleli. Pridajme aj to, že to, čo ponúkli, teoreticky je ušľachtilé gesto.  Ale keď to zoberieme tak, že prevažne ide o maďarský preklad takých článkov – pár mesiacov – ktorými neslúžia maďarskej kultúre a maďarským záujmom mesta, tak sa nad touto  vecou treba trošku zamyslieť. Teoreticky by sa dalo preložiť aj stránku Smeru do maďarčiny. Ale nie je isté, že by to pomohlo zlepšeniu povedomia Maďarov felvidéckych, šamorínskych. Prirodzene, tu prichádza aj to, že prečo nie je niečo lepšie. A je to oprávnená otázka. Bola už o tom reč, aj ako viem,   v tejto veci  niečo sa aj pohne.

Ako je zvykom hovoriť: nestačí len pozerať, musíme aj vidieť.

My Šamorínčania si musíme naše maďarskosť zachovať, a toto musí každý robiť. Náš sprostý svet dnes je len o peniazoch. Beháme po dráhe každodenných povinností, a mnohokrát sa ani nezaoberáme tými druhými. Stali sme sa živými zombíkmi, nepozeráme sa na naše pamätihodnosti, na naše námestia, sochy, práce našich starých vedcov, to, ako sa tvorila história nášho mesta. Vieme, že v minulosti z Mosonmagyaróváru chodili raz za týždeň aj na šamorínsky jarmok? Alebo že v 15. storočí, keď sa rozdvojil Dunaj, bolo potrebné ťahať kompu skoro hodinu, a mesto vtedy na tento účel zamestnávalo mládenca a chovalo dvoch výnimočne veľkých a silných volov?atď.

Naši predkovia stavali a skrášľovali svoje mesto cez dlhé stáročia, a svoje životné skúsenosti  odovzdávali svojim deťom. Oni tu hovorili po maďarsky už aj pred 1000 rokmi, a jazyk,  čo oni hovorili, aj v dnešnej dobe rozumieme.

Samaria, Chilzteu, Villa Lactis, alebo z latinčiny preložené Tejfalu (Mliečno), Kirayfia (Kraľovianky), Samoth (Šámot), Bolchohaz (Búčuháza).

Nie náhodou sa volajú mestské časti Šamorína takto, nie náhodou sa zachovali tieto názvy skoro tisícročie.

Nemôžeme dovoliť, aby zbabelosť, poddanosť a arogancia moci nás nútili zabudnúť kultúru našich predkov a našu históriu.

Musíme sa toho držať, lebo pravú cestu a cieľ nášho života môžeme nájsť iba cez ich