Slovenčina
Magyar
Mgr. Hedviga Szelleová - fyzioterapeutka, majiteľka rehabilitačno-poradenskej spoločnosti NEURINO, ktorá sa zaoberá skvalitňovaním života detí so sťaženým štartom do života. Pedagogička a žena s veľkým srdcom.
Po ukončení štúdia na Gymnáziu M. R. Štefánika v roku 2006, vyštudovala fyzioterapiu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.
Vždy chcela byť patologičkou a spoznávať najskrytejšie tajomstvá ľudského tela. Počas vysokoškolského štúdia jej však učarovala práca s detičkami. Uvedomila si, že zmysel jej života je v tom, aby dávala zmysel života iným. Ako hovorí, „najúžasnejšie na tom všetkom je, že spoznávam ešte hlbšie tajomstvá ľudského bytia.“
Čomu sa v súčasnosti venujete?
V súčasnosti sa venujem deťom s viacnásobným postihnutím a ich rodinám v skvalitňovaní ich života. Snažím sa ľuďom s takýmito problémami ukázať, že majú možnosť žiť plnohodnotnejší život.
Okrem fyzioterapeutickej intervencie sa venujem prednášaniu pre špeciálnych pedagógov, logopédov na Pedagogickej fakulte UK, začínam spolupracovať s veterinou v Košiciach, kde budúcim canisterapeutom budem od apríla prednášať fyzioterapiu. Taktiež spolupracujem s OZ Raná starostlivosť, ktoré má na starostlivosti včasnú intervenciu v rodinách s deťmi s viacnásobným postihnutím.
Robím aj rôzne workshopy, doškolovacie kurzy a rada by som si v dohľadnej dobe dokončila svoje postgraduálne štúdium.
Vaša práca vám ponúka iný pohľad na život ako väčšine ľudí. Máte nejaké vlastné životné motto?
Životné motto je veľmi zjednodušený princíp života. Ja žijem ten svoj prostredníctvom veľkého množstva iných príbehov. Stala som sa neoddeliteľnou súčasťou viacerých rodín. Ich životné princípy sú rozličné, pretože majú rozličnú cestu za sebou a pred sebou. V jednom sa však skoro všetci zhodnú. Všetko sa deje pre niečo a kvôli niečomu.
Aký je podľa Vás recept na šťastný život?
Veľmi zaujímavá otázka. Deti, s ktorými mám česť sa stretávať ma naučili, že šťastný život má hodnotu vtedy, ak máme zdravie, lásku a hravosť. Vďaka nim môžem každý jeden deň objavovať svoje detské ja. Pozerať sa na svet očami detí, je ten najkrajší pohľad.
Znamená to mať pri sebe ľudí, ktorí ma majú radi a nájsť krásu aj v zdanlivo jednoduchých veciach. Pohladenie, porozumenie a možnosť komunikovať s okolím je pre nich to najdôležitejšie. Osvojila som si ich základné piliere šťastia a som šťastná aj ja.
Čo pre Vás znamená slovo úspech?
To je zložitá otázka. V každej etape svojej existencie by som asi odpovedala rozdielne. Dnes na ňu odpoviem úplne inak, ako by som odpovedala včera a ako odpoviem zajtra. Napríklad, práve dnes považujem za svoj najväčší úspech to, že sa jeden chlapček s veľmi vážnym genetickým ochorením dokázal udržať na brušku.
Pre niekoho drobnosť, pre mňa a toho chlapčeka dva mesiace intenzívnej práce.
Keď by som mala odpovedať vo všeobecnosti, tak poviem, že za úspech pokladám, ak dokážem zmeniť pohľad aspoň jedného človeka na deti s viacnásobným postihnutím. Nechcú byť ľutované, to im nepomôže. Ich životy sú možno omnoho farebnejšie a vrúcnejšie ako tie naše.
Vráťme sa trošku ku škole, aké máte na školu spomienky?
Veľmi dobré. V triede sme boli rôznorodí ľudia a tak o zábavu nikdy nebola núdza. Pre mňa bolo toto obdobie užívania si dospievania a samozrejme takého správneho vymýšľania.
Veľmi rada spomínam na to, aké sme robili vylomeniny, ktoré učitelia znášali s väčšou či menšou toleranciou. Hlavne naša triedna pani učiteľka Stankovská mala s nami vždy veľa práce, a keďže sme boli jej prvá trieda, istotne sme sa postarali o nejaké tie starosti navyše. Musím však podotknúť, že všetky naše prešľapy dokázala vyriešiť s obrovskou dávkou diplomacie.
Často spomínam aj na svoju pani učiteľku slovenčiny Zakariásovú. Bola prototypom učiteľky, pre ktorú bol jej predmet aj jej záľubou.
Veľmi dobré spomienky mám na pani učiteľku biológie Sidó, ktorá mi svojimi prednáškami ešte viac utvrdzovala, že týmto smerom chcem ísť. No a na pani učiteľku Mátyásovú, ktorá bola podľa mňa najspravodlivejšou učiteľkou.
Každý jeden učiteľ nás učil aj tomu, aby sme si dokázali v živote poradiť s výzvami, a aby sme chceli prekonávať hlavne samých seba.
Čo by ste odkázali našim súčasným študentom a prípadne aj tým budúcim?
Myslím si, že človek sa dá tvarovať a učiť len natoľko, nakoľko to on sám dovolí. Je teda na každom jednom z nás, čo si zo štúdia odnesie.
Nezabúdajte, že si študentské roky treba čo najviac užiť a netrápiť sa nad tým, ak sa človeku písomka nepodarí. Tu je vždy miesto na omyly a ich opravy.
No a budúcim študentom by som rada odkázala, že vybrať si naše gymnázium má veľa pozitív. Poskytuje kvalitný štart k ďalšiemu vzdelávaniu.