utorok, 26. nov. 2024
marosz

Sto rokov od Trianonu / Zmierenie musí vzísť zdola

4.6.2020, 09:10
www.postoj.sk

Pri príležitosti 100-tého výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy vám prinášame aj článok zo stránok denníka POSTOJ .

Diána Marosz je rodáčka z maďarského mesta Kecskemét. Vyrastala v Budapešti a ako dospievajúce dievča si vzala do hlavy, že sa naučí po slovensky. Vyštudovala slovenský a poľský jazyk na univerzite ELTE v Budapešti. Neskôr študovala hudobné umenie na Žilinskej univerzite. Od roku 2003 žije pri Žiline. Od roku 2015 bloguje o slovensko-maďarských vzťahoch. Založila tiež spevácky zbor stredovekej cirkevnej hudby Arcus. S manželom, politikom OĽaNO Jánom Maroszom, majú tri deti.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • Ako Maďari po sto rokoch reflektujú na Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá spečatila rozdelenie Uhorska po prvej svetovej vojne.
  • V čom by mohli Slováci prejaviť snahu o porozumenie maďarskému uhlu pohľadu.
  • Ako sa Diána Marosz počas dospievania nadchla pre Slovensko a slovenčinu.
  • Čo učí o minulosti svoje deti.
  • Prečo sa venuje stredovekej cirkevnej hudbe.
  • Ako jej záujem o Slovensko pomohol nájsť kresťanskú vieru.
  • Čím sa líšil prístup Maďarska a Slovenska ku koronavírusu.

Čím je pre vás osobne 4. jún 1920, teda deň podpísania Trianonskej mierovej zmluvy? Je to len dátum z dejepisu alebo stále živá, mokvajúca rana?

Pre mňa to určite nie je mokvajúca rana. Som Maďarka z Maďarska a v rodine sme nemali nikoho, kto by pochádzal z odtrhnutých území, takže bezprostrednú rodinnú skúsenosť s následkami Trianonu sme nemali. Netradovalo sa to u nás z generácie na generáciu ako v iných rodinách. Navyše, vyrastala som počas komunizmu a vtedy sa o tom v Maďarsku nerozprávalo. Stretla som sa s touto témou až ako gymnazistka po páde totality. Paradoxne bližšie sa ma to začalo dotýkať, až keď som sa začala učiť po slovensky a presťahovala sa na Slovensko.

Ako to?

Aj predtým som vedela, že na Slovensku žije mnoho Maďarov. No kým som žila v Maďarsku, bytostne sa ma to nedotýkalo. Až keď som sa presťahovala na Slovensko, stala som sa jednou z nich. Vtedy som sa o to začala viac zaujímať.

Znamená to, že pre Maďarov na Slovensku je Trianon väčšia téma ako pre Maďarov v Maďarsku?

Takto by som to neformulovala, lebo veľkou témou je to aj v Maďarsku. Chcela som len za seba povedať, že som to pred presťahovaním sa na Slovensko neriešila.

A iní Maďari?

Akurát pred týmto rozhovorom som si otvorila internet a hneď na mňa vyskočil jeden článok z maďarských médií. Existuje výskumný tím historikov s názvom Trianon100, ktorý pracuje už štyri roky, a vydali prieskum verejnej mienky, ktorého výsledky ukazujú, že je to pre Maďarov stále živá téma, ktorá v spoločnosti rezonuje.

Je to zároveň téma, ktorú Maďari vnímajú veľmi odlišne než okolité národy.

Odlišnosť maďarského naratívu od nazerania okolitých národov sa prejavuje už v spôsobe, ako tú historickú udalosť nazývame. Vy ste použili formuláciu „Trianonská mierová zmluva“. My hovoríme o „mierovom diktáte“. Existuje dokonca výrok, ktorý sa u nás traduje, že „Maďar je ten, koho bolí Trianon“. Hoci ja mám aj mnoho maďarských priateľov, ktorí to takto neprežívajú.

Asi je dôležité pripomenúť, že Maďari nie sú monolit, ale rôznorodé spoločenstvo. S akými postojmi k Trianonu sa medzi svojimi krajanmi stretávate?

Keď si otvoríte napríklad Magyar Nemzet, čo sú vládne noviny, nájdete veľa článkov v tom tradičnom trúchlivom duchu. Teda, že je to pre nás stále trauma a bolestivá rana, ktorá sa nikdy nezahojí. Tento pohľad je plný pátosu a veľmi nevníma, že aj my Maďari sme boli nejakým spôsobom zodpovední za to, čo sa udialo v Trianone. Vinníci sa hľadajú inde: medzi veľmocami, ktoré nám chceli zle a nebrali naše požiadavky do úvahy – na čom mimochodom tiež môže byť kus pravdy. A, samozrejme, vinníkmi sú aj okolité štáty, ktoré z rozdelenia Uhorska územne profitovali. Súčasťou tohto naratívu tiež je určitá sústredenosť na seba, keď my Maďari riešime len svoje vlastné pocity a ignorujeme pocity a uhol pohľadu okolitých národov. Pričom celé je to vyjadrené farbistým emocionálnym jazykom. Napríklad sa hovorí, že Trianon bol „ukrižovaním Uhorska“.

Pokračovanie článku - tu.

Copyright © 2024 Šamorínčan