Stalo sa, že viackrát prefrčali okolo autá s vybľakovaním „daj si zajtra pozor, keď budeš štartovať“, hovorí o formách zastrašovania starosta Hviezdoslavova Marek Lackovič (PS). V pondelok mu po ohlásení stavebnej uzávery v obci niekto rozbil okno na aute a prehrabával sa v dokumentoch.
V rozhovore hovorí aj o tom:
• ako sa miestni developeri snažia uzurpovať si moc v obci,
• že vrcholoví politici si zo starostov robia „handry“,
• či bude opätovne kandidovať za starostu,
• ako vníma situáciu v Progresívnom Slovensku a či je Irena Bihariová dobrou predsedníčkou strany.
Tento týždeň vám niekto rozbil okno na služobnom aute. Incident sa odohral len pár hodín po tom, ako ste v obci vyhlásili stavebnú uzáveru. Máte pocit, že vás chce niekto zastrašiť?
Nerád by som predbiehal a vynášal súdy. Za dôležitejší považujem odkaz, že v aute boli rozhádzané dokumenty, ktoré som si niesol domov, aby som dokončil nedokončené veci. Je totiž iluzórne myslieť si, že robota starostu trvá len osem hodín denne. Kopec vecí dokončujeme často až do noci doma.
Vnímam to ako nejaký pokus – o rok a pol tu máme komunálne voľby, drobné zastrašovanie kontinuálne trvá už od môjho nástupu zo strany určitého okruhu osôb, ktoré sa musia naučiť, že sa veci po novom robia transparentne. Snažíme sa mať to správne hodnotové smerovanie, sme krajina európskeho priestoru a ako obec chceme ísť príkladom, nechceme vydávať veci pokútnymi spôsobmi a zákulisne. Očividne sa po tých dvojročných rôznych zastrašovačkách prešlo do ďalšej fázy.
Spomenuli ste porozhadzované dokumenty. Zmizlo vám niečo?
Zmizli mi len nejaké súkromné veci drobnej až zanedbateľnej hodnoty, ktoré som so sebou stále nosil, nejaké osobné veci z ruksaku. Považujem to preto skôr za pokus o zastrašenie, nič cenné nezmizlo.
Prípadom sa zaoberá aj polícia. Dostali ste ochranku?
Musím poďakovať za promptnú snahu polície ochrániť moju osobu – hneď ako som požiadal Obvodné oddelenie policajného zboru v Šamoríne o zvýšený dohľad nad majetkom, resp. domom, kde mám malého syna, okamžite zareagovali zvýšeným hliadkovaním a strážením toho priestoru. Nevie sa, či to bude nejak eskalovať. Bolo už podané aj trestné oznámenie a vec sa rieši v súčinnosti s policajným zborom a naším právnym úsekom v rámci obce.
Reportáž RTVS o tejto udalosti aj s videom : Starosta zastavil rozširovanie územného plánu, o niekoľko hodín mal rozbité okná na aute
Prečo ste vlastne v obci vyhlásili stavebnú uzáveru?
Nie je to stavebná uzávera v pravom zmysle slova – v súčinnosti so Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou sme povedali, že tie developerské projekty, ktoré dnes nemajú potrebné súhlasy, im už udelené nebudú, pretože kapacity čistiarne odpadových vôd boli úplne vyčerpané. To znamená, že tie developerské subjekty, ktoré dnes nemajú ani územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie, ani príslušné tzv. „vyjadrovačky“, sú teraz v patovej situácii. Developer síce môže pokojne disponovať rozvojovou plochou určenou na výstavbu a pokúšať sa tieto súhlasy získať, ale keďže ich nedostane, nemôže fyzicky požiadať o územné rozhodnutie, stále mu bude chýbať súhlas s napojením sa na kanalizáciu, a to ako od nás, tak i od vodární. Je to začarovaný kruh. Stavať sa nebude, nemôže sa, lebo sa nie je kam napojiť zákonným spôsobom.
Ako vychádzate s miestnymi developermi? V statuse na Facebooku ste napísali, že s vyhrážkami sa stretávajú aj pracovníčky stavebného úradu.
Skôr sú to rôzne pokusy o uzurpovanie si moci, rôzne odkazy. Mnohí sú právne podkutí, dávajú si veľký pozor na to, čo povedia. Nerobia to priamo, robia to sofistikovane cez rôzne narážky, posmešné esemesky a podobné veci, ktoré tieto kolegyne mnohokrát v minulosti dostali. Problém je, keď dá pracovník svoje telefónne číslo s cieľom akcelerovať proces, ak ide o niečo, čo vyžaduje zvýšenú súčinnosť a pozornosť. Napríklad to môže byť kanalizácia, vodovod, dôležitý dopravný uzol a podobne. Developer si často myslí, že keď to začne takýmto spôsobom eskalovať a urgovať, aby to bolo na úrade vybavené rýchlejšie, dostane zamestnanca do úzkych. Nastáva totiž nepochopenie – jedna vec je súčinnosť, druhá je agresívny lobing za daný projekt.
Je veľmi tenká hranica medzi tým, keď je to okej a keď už nie. V mnohých obciach a mestách sa stáva, že táto hranica mizne a okamžite to prechádza do lobingu, uzurpovania si vlastného projektu. Developer chce všetko rýchlo, hneď a vo svoj prospech. My od začiatku tvrdíme, že takto sa dlhodobo robiť nedá. Jednak na úradoch nebude chcieť nikto slušný pracovať, na stavebnom úrade tobôž nie, a jednak nebude mať do volených funkcií kto kandidovať. Od začiatku sa stretávame so zastrašovaním rôzneho typu na rôznych úrovniach, často aj priamo za rokovacím stolom, kde to už ozaj nemá čo hľadať.
V statuse ste aj napísali, že za dva roky vo funkcii ste si už zvykli na – citujem – „kadejaké vybľakovanie, zastrašovanie a vyhrážky“. S akým zastrašovaním ste sa stretli v minulosti?
Stalo sa, že viackrát prefrčali okolo autá s vybľakovaním „daj si zajtra pozor, keď budeš štartovať“ a podobne od osôb, ktoré som mnohokrát ani nepoznal a nikdy predtým v obci nevidel, nie sú to obyvatelia, s ktorými by som bol v styku. Je iluzórne si myslieť, že nejaký známy developer, ktorých je u nás v katastri tridsať, by takto kričal priamo z auta. Najme si na to nejakého „chlapca“ za pár korún, ktorý túto špinavú robotu rád urobí.
Keď v obci pôsobí tridsať developerov, viete povedať, či sú to veľkí hráči tak ako v Bratislave, alebo skôr ide o lokálnych developerov a menšie firmy?
Skôr sú to firmy, ktoré nemajú celonárodné pôsobenie alebo cveng, nechcem sa nikoho dotknúť. My sme dedina, máme niečo vyše tisíc hektárov, nie je to obrovský priestor na neskonalú výstavbu. Stále sú to však desiatky miliónov eur, ktoré sú prakticky položené na zemi vo forme pozemkov, čo sa každým rokom zhodnocujú. Sú to obrovské peniaze, ktoré, prirodzene, lákajú a následne môžu vyvolávať rôzne trenice. Skupiny, ktoré tam sú, môžu vidieť tieto peniaze ako obrovskú príležitosť, lákadlo.
Ako obec sa naďalej rozrastáte, viete povedať, koľko ľudí prišlo za posledné roky do Hviezdoslavova?
Keď sme si robili internú analýzu, prišli sme k tomu, že za posledných 15 rokov sme sa zväčšili pätnásťnásobne. Z 300 obyvateľov, ktorých sme mali v rokoch 2003 – 2005, je v súčasnosti takmer 5000. Sme najrýchlejšie rastúcou samosprávou na Slovensku a s tým súvisí aj množstvo problémov – napríklad nedostatočné dobudovanie infraštruktúry a obrovská výstavba, ktorá sa deje pre extrémnu blízkosť hlavného mesta aj pre blízkosť železničnej trate, ktorá je obsluhovaná tak často, že je pre ľudí lukratívne sa k nám sťahovať.
Vedia prehryznúť aj rôzne negatíva, ktoré obec ponúka, ako napríklad nedostatok škôl, škôlok, prakticky nepitná voda, ktorá je u nás v súvislosti s vrakunskou skládkou. Máme stotri ulíc, to nemajú ani niektoré okresné mestá, je to šialená satelitná výstavba. Tieto veci sa teraz snažíme odstraňovať. Počet obyvateľov narastá, ale všetko umožnil územný plán z minulosti, ktorý hovorí, že nás má byť 9 – 11-tisíc do roku 2030. Podľa správ z tohto týždňa, keď sme dali stopku niektorým novým výhľadovým projektom, vieme, že to tempo sa spomalí.
Celý rozhovor si môžete prečítať na stránkach DENNIK N: https://dennikn.sk/2484812/starosta-hviezdoslavova-devatdesiate-roky-sa-opakuju-nepoznam-starostku-alebo-starostu-ktori-by-mali-pokoj-od-developerov/