Šport.sk: Oszkár Világi o DAC a šanci hrať skupinu Európskej ligy

„Nie. Vôbec nie. Stále si myslím, že to bol správny krok. Presviedčam sa o tom vždy, keď vidím, koľko ľudí chodí na futbal a keď vidím, že máme z roka na rok lepšie výsledky. Funguje aj akadémia. Máme talentovaných hráčov, s ktorými môžeme počítať do A-mužstva. Som si teda istý, že to bol dobrý krok. Robíme to, čo sme sľúbili. Budeme to tak robiť naďalej. Ide to správnym smerom.”

Klub ste ťahali z úplného dna. Nemal zaplatené faktúry za vodu či elektrinu, nehovoriac o tom, že hráči nedostávali výplaty. Ste spokojný, keď vidíte, čo ste vybudovali za päť rokov?

„Samozrejme. Som spokojný. Ani som neočakával, že to dokážeme tak rýchlo. Na začiatku som povedal, že najprv musíme mať infraštruktúru a potom sa sústredíme na klub. Všetko budujeme postupne. Vrátili sa aj diváci a domnievam sa, že z roka na rok máme lepší tím, kvalitnejších hráčov a neustále sa posilňujeme.

Jediné čo mi chýba, je úspech na medzinárodnej scéne. Vlani aj tento rok sme vypadli v 2. predkole Európskej ligy, čo je na jednej strane reálny obraz, ale na druhej strane mám vždy vyššie ambície. Dúfam, že v tejto sezóne sme sa už naučili všetko, čo musíme vedieť, keď chceme byť úspešní aj v medzinárodných pohároch. Uvedomujeme si však, že tiež musíme navýšiť aj rozpočet, pretože v európskych pohároch potrebujeme futbalistov s väčšou kvalitou.”

Kedy vám bolo najťažšie? Povedali ste si niekedy, že takto ste si to nepredstavovali?

„Áno, ihneď na začiatku. Keď som kúpil klub, tak na druhý deň som si ho prišiel pozrieť a vtedy som si uvedomil, čo som to vlastne kúpil. Bol som úplne šokovaný. Mám však okolo seba tím, ktorý fandí Dunajskej Strede. Ľudia z klubu sú veľkí fanúšikovia DAC-u, sú do neho zamilovaní a sú ochotní tvrdo pracovať.

Platí to aj o tréneroch pri mládeži. Mám okolo seba správnych ľudí, ktorí veria tomuto projektu. Bez nich by som nedokázal nič. Je dôležité, aby mi ľudia v mojom okolí dokázali pomôcť. Aj preto je klub taký úspešný. Lebo ľudia to nerobia iba pre peniaze, ale aj preto, že majú v srdci lásku k DAC.”

Čo čaká v ďalšej budúcnosti DAC? Vybudovali ste štadión a akadémiu. Aké máte ďalšie plány?

„Chceme dokončiť ubytovaciu časť akadémie a potom prikryť jedno ihrisko, aby sa na ňom mohlo trénovať aj v zime. Teraz už budeme viac investovať do vzdelávania trénerov a technickej infraštruktúry klubu, aby sme mohli pracovať s dátami. Chceme investovať do regenerácie a preventívnej rehabilitácie. Sú to veľké projekty. Je strašne veľa vecí, ktoré by sme ešte chceli, ale to už bude akási nadstavba.”

„Liga majstrov je iná veličina, tam sú už veľmi vysoké čísla. Na Európsku ligu by mohlo stačiť od 5 do 8 miliónov eur. Peniaze nie sú všetko. Potrebujete aj trošku šťastia. Šťastie a dobre vybudovaný tím. Vtedy máte šancu.”

Nasypať ďalšie milióny do klubovej pokladnice nie je na Slovensku jednoduché. Platí to aj pre DAC?

„Samozrejme. Kým základný príjem nebude obohatený aj o televízne práva, tak to bude len ťažko zvládnuteľné. Mnohé malé kluby, ktoré pôsobia na Slovensku, majú strašne malý rozpočet. Nielen prvoligové, ale aj druholigové. Pokiaľ nepríde systémová zmena, ktorá malým klubom umožní vybudovať si pravidelné príjmy, tak si viem len veľmi ťažko predstaviť, že sa niečo zmení. Platí to pre hociktoré mužstvo na Slovensku.

Ak chceme byť úspešní na medzinárodnej scéne, tak potrebujeme mať kvalitných súperov aj v domácej lige. Chýbajú nám druholigového kluby, v ktorých by mohli hrávať naši mladí futbalisti, aby zbierali skúsenosti a potom sa vrátili naspäť do A-tímu.

Kto sleduje šport, tak vie, že ročne niekoľko klubov z 2. ligy avizuje, že už nemá peniaze. Vystúpia zo súťaže alebo sa do nej ani neprihlásia. V 3. lige je to veľmi podobné. Iba veľmi ťažko môžeme budovať špičku ľadovca, pokiaľ máme základy v zlom stave. Kým nenastane systémová zmena, každý bude robiť iba to, na čo bude mať.”

Trh s televíznymi právami je samostatná kapitola. Ide o akýsi začarovaný kruh. Kluby chcú viac peňazí od televízii, ktoré si ale nemôžu dovoliť zaplatiť vyššie sumy...

„Oni hovoria, že nemajú peniaze a my sme pod tlakom. Buď môžeme povedať, že nepredáme a nebudeme v televízii, takže prídeme o viditeľnosť a verejnosť nás nebude vnímať, alebo im predáme práva za tie peniaze, ktoré ponúkajú (cca. 6-tisíc za zápas, pozn. red.). Podľa mňa verejnoprávna televízia by mala mať v rozpočte viac peňazí na to, aby skupovala televízne práva nielen od futbalových klubov, ale aj hokejových, volejbalových, hádzanárskych atď.”

Čo znamená pre klubovú pokladnicu, ak sa tím kvalifikuje do skupinovej fázy niektorej európskej súťaže?

„Na jednej strane vzrastú príjmy, čo je fajn, ale na druhej strane idú hore aj výdavky. Do klubu musíte investovať aj v sezónach, v ktorých nehráte európske poháre. Uvediem príklad. Budujete klub a po ôsmich sezónach sa dostanete do skupinovej fázy. Jeden rok vám však nepokryje výdavky za ďalších osem.

Je teda potrebné, aby sme účinkovali na medzinárodnej scéne častejšie a pravidelnejšie. Môže to byť jednorazovka, mali ste šťastie. Robiť to cieľavedomo a dlhodobo, no na to už treba oveľa väčší rozpočet. Keď chcete každý rok hrať v skupinovej fáze, musíte investovať do klubu oveľa viac peňazí, než majú dnes k dispozícii slovenské kluby.”

Dostanú sa slovenské kluby niekedy do bodu, keď už nebudú musieť predávať hráčov, aby prežili?

„Kluby musia stále predávať hráčov. To je podľa mňa filozofia toho celého. Musia predávať a zároveň vychovávať, aby ich mohli nahradiť mladými. Z nášho pohľadu je ideálne predať každý rok dvoch, možno troch hráčov a zároveň rovnaký počet futbalistov aj zabudovať do prvého tímu. Na Slovensku inak nemôžete prežiť.”

Kompletný rozhovor si môžete prečítať na stránke Šport.sk.