Slovenčina
Podnikateľ Michal Matúš chce zachraňovať včely, vyvinul zariadenie na sledovanie úľa
Srdce úľa dokáže kontrolovať život včiel priamo v úli a zároveň zjednodušiť prácu včelára. Michal Matúš hovorí, že zariadenie môže pri väčšej včelej farme nahradiť dvadsať pracovníkov piatimi včelármi.
Zaujímavý rozhovor so Šamorínčanom Michalom Matúšom priniesol Denník N.
Ako dlho sa venujete včelárstvu a ako ste sa k nemu dostali?
Ak si dobre pamätám, začali sme pred troma rokmi. Teda my ako projekt Zachráň včely. Peťo má päťdesiatročnú rodinnú tradíciu vo včelárení. Určite tam bol počiatok v tom, že sme dostali darované včely. Zo začiatku to bola taká vášeň. Z jedného úľa sme mali už druhú rodinu. Dostali sme od suseda nejaké úle, následne dokúpili ďalších päť rodín a v súčasnosti máme už približne tristo včelích rodín.
Zapojili ste sa do svetovej súťaže Chivas Venture, ktorá finančne podporuje startupy po celom svete. Navrhli ste zariadenie pre včelárov, ktoré im zjednoduší prácu.
Naše zariadenie voláme srdce úľa, ktoré chovateľom vysiela všetky potrebné informácie do mobilnej aplikácie. Šetrí im teda čas aj peniaze. Priemerný včelár s pätnástimi úľmi investuje počas sezóny len do kontroly úľov 180 hodín svojho času, s našou technológiou to znížime na 34 hodín. Pri väčšej včelej farme tak dokážeme dvadsať pracovníkov plnohodnotne nahradiť dvoma včelármi a tromi brigádnikmi.
Z čoho sa skladá srdce úľa?
Nástroj pozostáva z dvoch častí, a to zo srdca úľa, ktoré majú včely inštalovaný v úli, a upozornení, keď sa idú vyrojiť, keď im chýba včelia kráľovná alebo keď sa v úli nachádza nevítaný hosť, napríklad „rabujúca“ osa. Okrem toho sme navrhli aj úľovú váhu, ktorá sa strčí pod úľ. Podľa váhy vieme, koľko lietaviek je v úli, koľko je medu. Poznáme aj vlhkosť a teplotu v úli. Máme teda priamy komunikačný kanál a dokážeme motivovať ľudí, ktorí by to chceli vyskúšať, ale boja sa, že to nebudú robiť správne.
Čo je cieľom tejto vašej práce?
Prvým naším cieľom je odstrániť chémiu zo včelárenia. Následne by sme chceli v ideálnom prípade do piatich rokov zdvojnásobiť počet včelárov na svete.
Používajú srdce úľa aj tradiční včelári?
Áno, aj. Stretol som sa s rôznymi názormi. Aj so skúsenými včelármi, ktorí povedali, že nepotrebujú žiadnu aplikáciu, pretože chodia k úľom radi. Na druhej strane som sa stretol s názormi chovateľov, ktorí srdce úľa privítali. Najmä preto, aby včely nerušili pravidelnými kontrolami. Niektorí z nich dokonca prestali používať tlačidlový telefón a kúpili si smartfón.
Dokáže srdce úľa upozorniť včelárov aj na problémy, ktoré voľným okom nevidia?
Je viacero vecí, na ktoré vieme upozorniť ešte skôr, ako to zbadá včelár. Jedna z tých vecí je, keď sa chystá časť včelej kolónie vyrojiť. Bežný včelár to vie odhadnúť asi osem dní dopredu, keď si začnú stavať matečník (materskú bunku). So svojou aplikáciou dokážeme zachytiť signál rojovej nálady už 21 dní vopred, čo sú tri týždne. „Rabovku“ nemá včelár vôbec šancu zistiť, kým tam nie je osobne. Cez aplikáciu dokáže teda veľa vecí zistiť aj na diaľku. Príde mu notifikácia, že sa v úli deje niečo neprirodzené, napríklad že chýba matka.
Som presvedčený, že umelá inteligencia a dáta, ktoré zbierame, nám pomôžu v ďalšom vývoji. Keďže sme sa pred časom spojili aj so švajčiarskymi vedcami, postupne by sme chceli inovovať softvér tak, aby sme dokázali predchádzať včeliemu moru alebo chorobe včelieho plodu, prípadne minimálne o riziku ich vzniku vedeli informovať.
Čo budete robiť so zozbieranými dátami?
Už teraz vieme, že v budúcnosti dokážeme predpovedať aj to, keď včely napadne nejaký parazit. Budeme to vedieť na základe údajov, ktoré zbierame a sledujeme. Zlučujeme ich na jednom serveri. Neskôr nad zozbieranými dátami chceme spustiť umelú inteligenciu, ktorá bude sama vyhodnocovať a upozorňovať včelárov na neštandardné situácie, napríklad bude schopná upozorniť na prítomnosť prostredia, ktoré podporuje vznik včelieho moru alebo hniloby.
Hovoríte, že ste vďaka svojmu zariadeniu zistili, že včelám rovnako ako psom prekáža silný hluk, napríklad v podobe ohňostroja.
Zistili sme to pomocou zvuku. Podľa reakcie vidíme, že ich silný hluk výrazne znepokojuje.
Koľko ľudí používa srdce úľa?
Zariadenie dodávame v súčasnosti do viac ako dvadsiatich krajín na svete. Používa ho približne štyritisíc včelárov.
Nie je to technológia škodlivá pre včely?
Nie je. Ide o elektroniku, ktorá skúma vlhkosť, vzduch a zvuk včiel. Presnejšie im načúvame a tak zisťujeme, čo sa v úli deje. Starí machri včelári dokážu rozpoznať, čo sa deje v úli podľa „bzuku“, a rovnako funguje aj naše zariadenie.
Kde sa vyrába?
Niektoré elektronické súčiastky dovážame z Číny, ale všetko si skladáme tu na Slovensku. Keďže ide o elektroniku, môže sa stať, že niečo zlyhá, ale predpokladáme, že životnosť srdca bude asi sedem až desať rokov.
V čom je lepšie vaše zariadenie ako bežná kontrola úľa?
Do tradičného odvetvia prinášame významnú inováciu. Okrem toho, že z toho môžu ťažiť samotní včelári, má zariadenie pozitívny vplyv aj na včely. Aplikácia napríklad minimalizuje vibrácie z neustáleho kontrolovania úľa, ktoré ich, samozrejme, ruší.
V zime by sa však úle nemali kontrolovať. Ako to funguje s aplikáciou?
Zariadenie pracuje celý rok, nezáleží na ročnom období. Nástroj obsahuje baterku, akú dávate aj do hodiniek, a stačí ju raz ročne vymeniť. Počas zimy to včeliu rodinu vôbec neruší. Na začiatku na to včely naletia, pretože to nepoznajú, ale veľmi rýchlo si zvyknú.
V súčasnosti celosvetovo zaznamenávame problém s vymieraním včiel. Prečo sa to deje?
Existuje veľa faktorov, ktoré na to vplývajú. Nejde len o chémiu, ktorá sa využíva v poľnohospodárstve, ale napríklad aj pri samotnom chove včiel. Keď napríklad včelári zazimujú slabé včelstvo, často sa stane, že neprežije. Zároveň za to môže vo veľkej miere aj nevedomosť včelárov, ktorí pracujú s domnienkami. Dnes sa doba posúva, pracuje sa s technológiami a to veľakrát včelári nevidia.
Čo prekáža včelám na poľnohospodárskych metódach?
Poľnohospodári sú zvyknutí obrábať dlhé polia, kde majú len jednu plodinu, napríklad repku. Okrem toho máme v súčasnosti veľmi rozvinutého parazita – klieštika včelieho, ktorý bol dovezený z Ázie a extrémne oslabuje včelstvá.
Ako škodí včelám klimatická zmena?
Včely medonosné preukázali neuveriteľnú schopnosť prežívať v rôznych prostrediach a ich genetická výbava by mala v čase umožniť ich prispôsobenie sa klimatickým zmenám. Rizikom však môže byť, že klimatická zmena spôsobí spojenie existujúcich hrozieb pre včely do rovnakého obdobia. Oveľa väčším rizikom môže byť klimatická zmena pre iné opeľovače, ako je včela medonosná, a tých je okolo dvadsaťtisíc.
Zvládli by sme život bez včiel? Čo by sa stalo, keby vymreli?
Hovorí sa, že ľudstvo by zaniklo do štyroch rokov. Keby vyhynula včela medonosná, ovplyvnilo by to ľudstvo zásadne, lebo až jedna tretina všetkého, čo skonzumujeme, vznikla vďaka včelám a až 75 percent nášho obľúbeného jedla je na našich stoloch aj vďaka nim. A preto by naša strava bola veľmi ochudobnená. Podľa mňa by sme však prežili, myslím si, že ten technologický vývoj by priniesol iné riešenie. Napríklad už dnes som postrehol nápady „robovčiel“ a prototypy robohmyzu.
Čo je pre včely horšie: pesticídy, včelí mor alebo klieštik?
Pre všetky druhy včiel, teda nielen pre včelu medonosnú, je najväčšou hrozbou rozsah monokultúr, čiže obrovské polia s jedným druhom plodiny a významný úbytok plodín, ktoré včely na svoje prežitie potrebujú. Samozrejme, s rozsahom monokultúr je spojený aj rozsah pesticídov.
Nesúvisí to aj s tým, že poľnohospodári nedávajú pozor na hmyz?
V tých oblastiach, kde chováme včely my, máme dohodu s poľnohospodármi, že nám dajú vedieť deň dopredu, keď budú robiť postreky. Preto vieme urobiť opatrenia a tým významne predchádzame úmrtiam včielok. Keď budú včelári a poľnohospodári komunikovať a snažiť sa navzájom si pomôcť, nielen ušetria obe strany, ale ich výnos bude významnejší.
Majú včely rady repkové polia?
Včely, a nielen ony, majú rady repku. Problémom nie je repka, ale monokultúra, čiže fakt, že tej repky je veľa. Nie je to problém len pre včely medonosné, ale aj pre iné druhy. Dnes už nájdete mnoho „hnutí“ podporujúcich lúčne pásy v poliach. Má to svoj význam.
Prečo ste sa rozhodli zachraňovať práve včely a nie iný druh hmyzu?
Nápad prišiel, keď môj priateľ a kolega Peter Kočalka sedel pri svojom úli, pozoroval včely. Naším cieľom je starať sa o včely ekologicky a nepoužívať pri chove chémiu. Peter a ja máme vzdelanie v informatike, a preto sme sa rozhodli zjednodušiť si život a vyvinuli sme technológiu, z ktorej sa stal startupový projekt.
Kto je Michal Matúš
Je podnikateľ, spolutvorca projektu Zachráň včely. Vo svojej kariére si prešiel od technických pozícií cez obchod až k manažmentu. Má technické vzdelanie a titul v oblasti manažmentu. V súčasnosti pôsobí v Izraeli, kde pracuje na programe Parkio Seamless parking, na základe ktorého chce zlepšiť parkovanie a znížiť emisie v mestách.
Peter Kočalka (vľavo), Miško Matúš a Stanka Horčíková
