Slovenčina
Štatistický úrad postupne zverejňuje výsledky sčítania obyvateľov z roku 2021. Ako prvé uzreli svetlo sveta údaje o počte obyvateľov, resp. ich národnostného zloženia a vierovyznania. O analýzu údajov týkajúcich sa nášho mesta sme požiadali historika Attilu Simona, riaditeľa Fórum inštitútu pre výskum menšín.
Historik Attila Simon, riaditeľ Fórum inštitútu pre výskum menšín (Foto: Tibor Somogyi)
Ako sa zmenil počet obyvateľov Šamorína v porovnaní s výsledkami predchádzajúcich sčítaní?
Podľa výsledkov sčítania z roku 2021 mal Šamorín vlani 13 628 obyvateľov. Ak si vezmeme dekády od zmeny režimu pod drobnohľad, vidíme, že sa rast počtu obyvateľov zrýchlil. Od roku 1991 do 2001 sa počet zvyšoval pozvoľna jedným percentom, no medzi 2001 a 2011 to už dostalo iný spád a obdobie od 2011 do 2021 sa už vyznačovalo sedempercentným rastom. To je významný nárast a vidíme v tom aj migráciu Bratislavčanov do prímestských oblastí.
Toto má nepochybne dopad aj na národnostné zloženie obyvateľstva. Ako vyšli ukazovatele národnostného zloženia v Šamoríne?
Vyšlo, že kým bol percentuálny pomer Maďarov a Slovákov v Šamoríne v roku 1991 ešte 71:27, v roku 2001 sa zmenil na 66:31, v 2011 na 57:34 a v roku 2021 na 49:41, čo je opäť významná zmena. Vypovedá to o tom, že väčšina ľudí, ktorí sa do Šamorína prisťahovali, sú Slováci, ale aj o tom, že u Maďarov v Šamoríne dominuje veková kategória starších – presnejšie údaje však budeme mať až po tom, čo Štatistický úrad zverejní aj vekové pyramídy.
Čo naznačuje veková pyramída?
Grafické znázornenie štruktúry obyvateľov podľa veku. Z doteraz zverejnených údajov už vieme, že až 67% obyvateľov nášho mesta je v produktívnom veku, čo zodpovedá celoslovenskému priemeru, no zatiaľ to nevieme spojiť s údajmi o národnostnom zložení. Po zverejnení týchto údajov predpokladám, že uvidíme vekovú pyramídu šamorínskych Slovákov ako dole širokú, nakoľko je veľa detí a mladých a naopak, veková pyramída Maďarov bude opačná, široká bude hore. Veková pyramída je dôležitá preto, lebo naznačuje vývoj, čo bude za desať alebo dvadsať rokov. Veková pyramída zistená v Šamoríne pred desiatimi rokmi napríklad predpovedala, že zmena, ktorú teraz zistili, sa stane.
O čom vypovedajú údaje na národnej úrovni ohľadom národnostného zloženia obyvateľov?
Na túto otázku je ťažké dať jednoznačnú odpoveď, nakoľko mal vlaňajší cenzus trocha inú metodiku ako tie predchádzajúce. Tradične sa respondentov pýtajú na národnosť, resp. pri posledných sčítaniach sa pýtali aj na materinský jazyk, vo vlaňajšom sčítaní však bola už aj druhá národnosť – i keď to z metodiky nie je zrejmé, akým spôsobom sa majú interpretovať výsledky. Po zohľadnení všetkého toho si myslím, že pomer Maďarov sa znížil, čo potvrdili aj odpovede na otázku prvej národnosti a materinského jazyka, čo sú veľmi dôležité ukazovatele. V podstate ide o mierny pokles, aj vtedy, ak si pripočítame aj tých, ktorí označili maďarskú národnosť ako druhú.
Skúmala otázka o druhej národnosti reálne existujúci jav?
V každom prípade, nakoľko naozaj sú ľudia, ktorí cítia väzby k viacerým kultúram a národom – napríklad tí, ktorí sa narodili v zmiešaných manželstvách alebo tí, ktorí sa ešte ako deti dostali do cudzojazyčnej komunity a žijú v nej, svoj materinský jazyk už veľmi nepoužívajú, ale väzby ešte cítia. Ak exituje niečo také ako dvojitá identita – ale nemiešajme si to teraz s dvojitou národnosťou –, tak je to niečo, na čo sa treba pýtať a odpovede na túto otázku priradiť k národnostným údajom.
Nebolo by jednoduchšie, keby sme pri určovaní práv národnostných menšín brali do úvahy radšej materinský jazyk?
Ja si myslím, že je správne, ak sa pýtajú aj na národnosť, aj na materinský jazyk. V odpovedi na otázku o národnosti je však určitá dávka politiky, súvisí to napríklad s vnímaním štátneho občianstva. Veľa ľudí si ešte stále myslí, že odpoveď na národnostnú otázku je správna, že ak žijeme na Slovensku, máme slovenskú národnosť, dĺžime to štátu. Táto otázka v prípade materinského jazyka nevyvstáva. V úprave používania jazyku národnostných menšín by bolo najsprávnejšie, ak by zohľadnili ukazovateľ materinského jazyka. V prípade Šamorína to asi nie je pálčivá otázka, ale môže byť pálčivou napríklad v malých gemerských dedinách, kde je dajme tomu polovica obyvateľstva rómska s materinským jazykom maďarským. Keby určovali pravidlá používania jazykov národnostných menšín podľa pomeru národností, tam by mali právo používať v úradnom styku aj rómsky jazyk, ktorý ani nepoznajú.
Do roku 2021 nám zo Slovenska štatisticky zmizlo niekoľko desaťtisíc Rómov. Kam sa podeli?
Zdá sa, že označenie druhej národnosti v prípade slovenských Rómov vypálilo naopak. Pretože kým sa Róm maďarskej národnosti musel pri predchádzajúcom sčítaní rozhodnúť, či sa cíti Rómom alebo Maďarom, v roku 2021 mohol označiť obe možnosti. Zdá sa, že väčšina z nich dala maďarskú národnosť na prvé, rómsku na druhé miesto. A zdá sa, že Rómovia v slovenských komunitách volili podobne. Ale keď si sčítame prvú a druhú národnosť, aj vtedy nám vyjde omnoho menej Rómov, než udáva Atlas rómskej národnosti z roku 2019. Znamená to, že ešte stále veľa ľudí sa k svojej rómskej identite nepriznáva. Platí to aj na Šamorín, kde si túto národnosť na prvom mieste zvolilo 24 občanov, na druhom 41. Aj keď v našom meste nežije početná rómska komunita, domnievam sa, že je ich predsa len viac, a to platí pre mnohé obce.
Zaujímavým, hoci zle interpretovaným môže byť údaj, že zhruba štvrtina obyvateľov – v prípade Šamorína 26% – sa nehlási k žiadnej cirkvi, čo združenia ateistov hneď aj privítali.
Áno, byť bez príslušnosti k cirkvi a byť ateistom nie je to isté. Podľa mňa ide skôr o to, že viera a príslušnosť k cirkvi sa považujú za citlivé údaje a ľudia sa k tomu jednoducho nepriznávajú. Nezávisle od toho však môžu byť svojim spôsobom pobožní. Ak skúmame Šamorín, svoju úlohu tu môže zohrať aj imigrácia – vieme, že sa sem prisťahúvajú najmä mladí, ktorí túto otázku príliš neriešia. Príslušnosť k určitej cirkvi bola kedysi v každodennom živote jednotlivca veľmi dôležitá pri tvorbe jeho identity, dnes to však už neplatí. Čo je ešte dôležité, v roku 2021 sa k židovskému náboženstvu v Šamoríne prihlásil len jeden človek. Znamená to, že z nášho mesta už teraz takmer úplne zmizla komunita, ktorá bola kedysi veľmi dôležitá.
I keď boli veľmi obmedzené možnosti v sčítaní v roku 2021 uniknúť otázke o národnosti, stále však bolo v Šamoríne viac ako 7% respondentov, ktorí sa k žiadnej národnosti neprihlásili. Ide o zhruba tisíc osôb. Kým sú teda oni?
Nedá sa ich jednoznačne nikam zaradiť, pravdepodobne ide väčšinou o takých Maďarov a Slovákov, ktorí národnosť nijako špeciálne neriešia. Pri každom sčítaní vidíme túto skupinu; v mestách ich býva viac ako na dedinách.
Na záver: čo odkazujú šamorínskym Maďarom údaje zo sčítania obyvateľov z roku 2021? Zo Šamorína zmizlo za desať rokov asi 550 Maďarov…
Maďari v Šamoríne dnes už v tomto meste stratili absolútnu prevahu, ale ešte stále sú relatívnou väčšinou, čo znamená, že sú stále najväčšou komunitou. Ak pridáme údaj o druhej národnosti, ich zastúpenie sa opäť zvýši na 51,6%, čo je znova absolútna väčšina. Trendy naznačujú, že sa pomer Maďarov a Slovákov za ďalších desať rokov v Šamoríne viacmenej vyrovná. Keď budeme analyzovať vekovú pyramídu, nevyhnutne nám to z nej musí vyjsť. Ide o prirodzený proces ovplyvnený množstvom premenných – prírastkami obyvateľstva, migračnými procesmi, územným rozvojom a do istej miery aj politikou.