Slovenčina
„Nebuďme ľahostajní, všetci sme zodpovední nielen za seba, za svojich blízkych, ale aj za všetkých okolo nás“ hovorí Šamorínčanka Katarína, u ktorej sa koronavírus našťastie nepotvrdil.
Pani Katarína Z. sa v stredu vrátila z infekčnej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave s negatívnymi výsledkami na COVID-19. Zatiaľ je to jediná známa obyvateľka Šamorína, ktorá bola vyšetrená na COVID-19, no podozrenie sa našťastie nepotvrdilo. Opísala nám, čo vyšetreniam predchádzalo, ako to prebiehalo, ako ju nepríjemne prekvapili reakcie niektorých ľudí, aj čo by nám všetkým odkázala.
Koronavírus vo svete sme všetci sledovali zo správ už niekoľko týždňov, ale asi až tento pondelok, keď v Šamoríne zasadal krízový štáb mesta a mesto prijalo prvé opatrenia, sme si všetci naplno uvedomili, že je to blízko, že je to tu.
V ten deň si blízkosť hrozby koronavírusu na vlastnej koži uvedomila aj Šamorínčanka Katarína Z. Už pár dní ju bolelo hrdlo, stratila hlas, v nedeľu večer sa k tomu pridali bolesti hlavy, a na ďalší deň aj svalové kŕče, zvracanie a dýchavičnosť. Napadlo jej zavolať známym, s ktorými bola na spoločnej terapii minulý týždeň, či nemajú podobné príznaky. Jedna z nich jej oznámila, že je v karanténe, pretože jej rodinný člen bol v kontakte s osobou vyšetrovanou na COVID-19 a čakajú na výsledky. Kataríne zablikala kontrolka.
Hoci nebola nikde v zahraničí, nebola vedome v priamom kontakte s nikým nakazeným, dokonca ani nenavštevovala žiadne nákupné centrá či reštaurácie a vyhýbala sa veľkým mestám, zrazu tu bola reálna hrozba, že by mohla mať koronavírus. Prekvapilo ju, ako ľahko by sa jej to mohlo stať. Kvôli plytkému dýchaniu, ktoré jej stále spôsobovalo problémy, potrebovala lekársku pomoc. Aj po upozorneniach z Ministerstva zdravotníctva, ktoré sme prostredníctvom sms dostali všetci, si uvedomovala, že v danej situácii nesmie ísť k obvodnej lekárke osobne, tak jej skúsila zavolať. Vzhľadom na poobednú hodinu, žiaľ neúspešne. Zavolala teda na linku 112. Po opísaní svojich symptómov pridala operátorka do konferenčného hovoru hlavnú oblastnú epidemiologičku. Tá najskôr zhodnotila, že ak nie je prítomná zvýšená teplota nad 38 °C, stav nie je vážny a teda netreba testovať na koronavírus.
Na operátorkino naliehanie, že Katarína okrem toho, že vykazuje niekoľko symptómov koronavírusu, je aj imunologický pacient a bola v kontakte s osobou, ktorá je v karanténe, epidemiologička rozhodla o vyslaní špeciálnej sanitky. „Keď vám oznámia, že po vás príde špeciálna sanitka a budete v nútenej karanténe, nie je to príjemný pocit. Uvedomovala som si však zodpovednosť za zdravie svojej rodiny aj všetkých ostatných.“ hovorí pani Katarína.
Ihneď po oznámení, že bude prevezená na vyšetrenie na COVID-19, kontaktovala Katarína telefonicky ľudí, s ktorými bola v kontakte za posledné dni, aby vedeli, že má podozrenie na COVID-19 a aby aj oni zatiaľ zostali v preventívnej domácej karanténe.
Sanitka prišla po troch hodinách od zavolania na tiesňovú linku. (Skôr nemohla prísť, keďže mala predtým iný prevoz a bolo ju treba následne podľa prísnych postupov vydezinfikovať.) Hneď pri príchode k bytovým dverám Kataríne nasadili ochranné rúško a rukavice, takto chránená vstupovala do spoločných priestorov domu a sanitky. Katarínu odviezli na infekčné oddelenie v Trnave. „Všetci zdravotníci, s ktorými som prišla do kontaktu mali na sebe ochranné obleky, cítila som sa ako Marťan uväznený na Zemi. Na oddelenie sme sa vyviezli špeciálnym výťahom, určeným na prevoz infekčných pacientov, oddeleným od ostatných pacientov. Na izbe so mnou nebol nikto iný. Všetko bolo naozaj zabezpečené tak, aby sa prípadná nákaza nešírila.“ popisuje Katarína.
V pondelok, hneď po príchode, jej odobrali krv a následne na druhý deň urobili stery. A začalo nekonečné čakanie na výsledky, v nútenej karanténe v nemocnici. Čakanie si Katarína skracovala čítaním správ o koronavíruse, tak ako to v pondelok začalo robiť asi celé Slovensko. Hrozbu korony už dlhšie monitorovala, keďže je zdravotníčka, ale vnímala ju len okrajovo. Až po tejto skúsenosti začala vyhľadávať podrobnejšie informácie, aby vedela čo ju prípadne môže čakať. Aj keď stále dúfala, že to v jej prípade bude planý poplach. Až pri čítaní článkov o situácii v Taliansku, kde lekári popisujú, ako musia vyberať, ktorých pacientov ešte zachránia a ktorých už sa nebude dať, si plne uvedomila, aká je situácia vážna.
Pri prehliadaní internetu zistila ďalšiu nepríjemnú vec: zopár „dobroprajných“ susedov už stihlo na sociálne siete dať fotky a videá z príchodu sanitky, šírili sa poplašné správy o koronavíruse v Šamoríne na Hlbokej, niekto už začal šíriť paniku, že nakazení sú aj jej kolegovia v rezorte, kde pracuje. Katarína si spomenula, ako ju pred príchodom sanitky operátorka na linke 112 upozornila, že sa nemá zľaknúť, keď zdravotníci prídu v ochranných oblekoch, že je to teraz štandard. „Hm, škoda, že na to neupozornili aj mojich susedov“, vzdychne si Katarína. Najprv bola na šíričov poplašných správ nahnevaná a bolo jej ľúto, že z jej prípadného nešťastia robia senzáciu, no potom si uvedomila, že je za tým ich vlastný strach a nevedomosť. „Prirodzene, chápem správanie ľudí, ktorí majú strach, no predsa len, mal by prevládať pocit spolupatričnosti a ohľaduplnosti jeden voči druhému. Veď sme v prvom rade ľudia,“ hovorí dnes Katarína na margo vystrašených susedov.
Ľudia jej posielali nie práve najdiplomatickejšie formulované správy „nech okamžite dá vedieť, ak teda niečo má“ - pričom sama sa zožierala netrpezlivosťou a áno, aj pocitom viny, keď si predstavila koľkých ľudí mohla nakaziť a pritom ani netušila, že by k takému niečomu mohlo dôsjť. ”Žijete bežný život, robíte prácu, ktorú milujete, necestujete mimo hraníc, stretávate sa len v pracovnom kruhu a kruhu najbližších, nechodíte do nákupných centier…a predsa?!”opisuje svoje pocity Katarína. Do tohto všetkého prišiel telefonát od primátora mesta, ktorý ju milo prekvapil. Zaujímal sa o jej stav a tiež jej ponúkol pomoc, ak by bolo s čímkoľvek treba. Príjemná zmena po desiatkach nepríjemných správ. Dohodli sa, že vzhľadom na rýchlosť šírenia poplašných správ v meste, uverejní mesto oficiálnu informáciu, že koronavírus zatiaľ nebol potvrdený.
Výsledky sterov sa zatiaľ posielajú len do Národného referenčného centra v Bratislave, preto sa na ne so stúpajúcim počtom testovaných čaká stále dlhšie. Čoskoro by sa k testovaniu mali pridať aj ďalšie centrá, čo by čakaciu dobu malo skrátiť. Po dvoch dňoch konečne prišli Katarínine výsledky: boli to dobré správy, testy boli negatívne. Lekári a sestričky k nej mohli pristúpiť bez ochranných oblekov a ona po dvoch dňoch vlastne prvýkrát videla ich tváre. V stredu ju teda oficiálne prepustili a ona mohla ísť spokojná domov, ľahšia o jeden veľký balvan spadnutý zo srdca.
Hoci Katarína nemá nový koronavírus, naďalej sa správa veľmi zodpovedne a von vychádza len ak je to nevyhnutné a so zakrytou tvárou a v ochranných rukaviciach. Tak ako by sme to mali robiť všetci. „Neberte to na ľahkú váhu. Ak ste sa vrátili zo zahraničia, naozaj ostaňte tých 14 dní v domácej karanténe. Ak ste chorí, nevychádzajte von. Ak máte všetky príznaky či vážne podozrenie, zavolajte o pomoc. Áno, aj na mojej skúsenosti vidíte, že ak po vás príde sanitka, môže byť z toho miestna senzácia. No vaše súkromie či pohodlie je teraz druhoradé, prvoradé je zdravie – nielen to vaše, ale aj zdravie nás všetkých. A nebojte sa, lebo strach pomáha šíriť paniku.“
Na záver má Katarína ešte jeden odkaz: „Chcela by som poďakovať ľuďom, blízkym ľuďom, tým ktorí pri mne stáli, ktorí to so mnou prežívali, za ich podporu a pomoc, za to, že nešírili paniku, dezinformácie a strach, ktorý ubližuje, ale uvedomovali si, že na mojom mieste mohol byť ktokoľvek z nich a stavali sa k danej situácii zodpovedne, tak ako i ja voči Vám všetkým.“
