Pravda: Rýchlostnú cestu R7 nemá kto stavať

Diaľničný obchvat Bratislavy zrazu nemá kto stavať. Zákazku dostalo ešte začiatkom minulého roka konzorcium Obchvat Nula okolo španielskej Cintry takmer za tretinovú cenu oproti očakávaniam.

Podľa Pravdy.sk to Španieli to zjavne preniesli aj do nižších cien pre dodávateľov na Slovensku. Niektorí z nich však do lacných zákaziek nešli, a aj to je jeden z dôvodov, prečo výstavba obchvatu mešká.

"Signály zo stavebných firiem skutočne naznačujú, že ich cenové ponuky na jednotlivé čiastkové stavebné práce sú vyššie než tie, ktoré očakáva objednávateľ,“ povedal k situácii okolo obchvatu Bratislavy pre Pravdu Peter Steigauf, hovorca Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.

Nespokojní Bratislavčania, ale aj ľudia prichádzajúci do hlavného mesta, sa dennodenne sťažujú na dopravné zápchy a ministerstvo dopravy sa všetko snaží urýchliť. Na výkup pozemkov sa v štátnej kase urgentne našlo vyše 300 miliónov eur. Aby sa urýchlili povolenia a zabránilo sa špekulatívnym predajom pôdy, zmenil sa aj zákon o vyvlastňovaní. Ani to však stále nestačí. Výstavba viazne na subdodávateľoch.

Súvisiaci článok: Rýchlostná cesta R7 sa začne stavať od Šamorína

„Cieľom prebiehajúceho výberového konania na subdodávateľov pre projekt D4/R7 je nájsť takých subdodávateľov, ktorí nám poskytnú potrebnú kvalitu a splnia bezpečnostné požiadavky projektu, v kombinácii s konkurencies­chopnou cenovou ponukou. Všetky tri zložky sú neoddeliteľnou súčasťou nášho výberového procesu a samotná cena nie je jediným parametrom pre výber subdodávateľov,“ reagovalo konzorcium Obchvat Nula.

Zoznam kritérií subdodávatelia podľa konzorcia poznajú už dlhšie. „Táto informácia bola tlmočená už na úvodnom podujatí pre subdodávateľský reťazec v decembri minulého roku, spolu s informáciou, že hlavný zhotoviteľ projektu, spoločnosť D4R7 Construction, je otvorený spolupráci so širokým spektrom subdodávateľov,“ dodalo konzorcium Obchvat Nula.

Súvisiaci článok Árpád Érsek: Nie je dobré, keď sa Danko dostane k mikrofónu a hovorí, že nechce žlté vlaky

Informácie o problémoch so získaním dostatočného množstva subdodávateľov na stavebné práce kvôli nízko položenej ponúkanej cene denníku Pravda potvrdilo viacero zdrojov z oblasti stavebníctva. Koncesnú zmluvu na výstavbu a 30-ročnú prevádzku 59,1 kilometra štvorprúdoviek podpísali zástupcovia konzorcia vedeného španielskou spoločnosťou Cintra a bývalý minister Roman Brecely (Sieť) ešte v máji 2016. Štát má za 30 rokov zaplatiť za výstavbu a prevádzku časti diaľnice D4 spolu s časťou rýchlostnej cesty R7 medzi Bratislavou a Holicami 1,7 miliardy eur. Štát pôvodne odhadoval náklady na 4,5 miliardy eur. Projekt vzniká zo súkromného kapitálu formou PPP projektu.

Celý projekt mal byť vodičom odovzdaný do užívania v roku 2020. Osemmesačné meškanie potvrdil na septembrovom stretnutí s novinármi aj minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd). S čiastočnou výstavbou sa začalo až v auguste tohto roka, ale stavebné práce zatiaľ neprebiehajú v plnom prúde. Konzorcium ešte v septembri potvrdilo, že v súčasnosti prebieha administratívny proces získania stavebných povolení, ktoré zohľadňujú projekčné riešenia a ponuku víťazného konzorcia.

Rokovania so stavebnými firmami potvrdil aj samotný Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. "Koncesionár projektu D4/R7 oslovil členov združenia, pretože ZSPS ako organizácia zamestnávateľov združuje odborníkov a podniky všetkých veľkostí, ktoré aktívne pôsobia aj v inžinierskom stavebníctve,“ dodáva Steigauf.

Niektoré firmy už časť prác vykonali. "Váhostav doteraz realizoval pre konzorcium D4/R7 výstavbu prístupových komunikácií na vybranú časť stavby,“ informoval v júli hovorca Váhostavu Tomáš Halán, ktorý zároveň potvrdil, že rokovania o ďalších prácach prebiehajú.

Súvisiaci článok: D4 a R7 majú vlastnú webstránku

Nultý obchvat Bratislavy na diaľnici D4 má odľahčiť vnútornú diaľnicu D1 najmä od tranzitnej dopravy. Najvyťaženejším úsekom na Slovensku je Prístavný most, cez ktorý v súčasnosti denne prejde viac ako 100-tisíc automobilov. V rámci PPP projektu má vzniknúť diaľnica D4 od križovatky Jarovce až po mestskú časť Rača. Tunel Karpaty, ktorý by priniesol maximálny efekt diaľnice, v projekte chýba. Rýchlostná cesta R7 uľahčí vstup do mesta z juhovýchodu. Spolu s diaľnicou D4 umožní lepšiu distribúciu áut v rámci mesta.

Lacná výstavba diaľnic spôsobila problémy už v roku 2012…

Viac si môžete prečítať v článku Pravda.sk Diaľnica okolo Bratislavy mešká, slovesnkí subdodávatelia odmeitli nízke ceny.