Pár slov o právach a povinnostiach

Tento text je súčasťou blogu www.samorincan.sk, nie je však jeho redakčným obsahom.

Pár slov o právach a povinnostiach, o klamlivej reklame, o ľudskej dôstojnosti a v neposlednom rade o udalostiach, ktoré sa odohrali koncom septembra v Šamoríne

Vážení moji spoluobčania, som Vašou spoluobčiankou, ktorá je príslušníčkou maďarskej komunity tohto štátu, a ktorá sa považuje za slobodnú a rovnú v dôstojnosti i v právach[I].

Keďže som bola vychovaná v kresťanskej viere, vždy som si ctila otca svojho a matku svoju, aby som dlho žila v krajine, ktorú nám Hospodin, náš Boh dal. Práve preto som učenia mojich rodičov, predovšetkým môjho otca, považovala za smerodajné. On bol ten, ktorý ma viedol aj k tomu, že pri spĺňaní svojich povinností mám nárok aj na svoje práva, a že každé právo z pohľadu druhej strany je povinnosťou. Vychádzajúc z tohto princípu som využila aj svoje Ústavou SR zaručené právo (nie však povinnosť) na osvojenie si štátneho jazyka[II]. Osud, alebo božský úmysel ma nasmeroval aj k povolaniu, v oblasti ktorej znalosť platných právnych predpisov  je nevyhnutná.

Byť právne uvedomelým občanom je zdanlivo nebezpečná vec v spoločnosti, kde väčšina ľudí k takémuto správaniu nie je vedená a na takéto správanie nie je ani zvyknutá.

Písal sa 22. september 2017, kedy som sa vybrala do miestnej pobočky OTP Banky Slovensko, a. s., kde mám vedený tak svoj podnikateľský účet, ako aj účet mojej dcéry, navštevujúcej miestnu základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským. Hlavným dôvodom mojej návštevy tejto banky bolo vybratie mojej novej kreditnej karty pred vycestovaním do zahraničia. Keďže bolo aj obdobie vyplácania príspevku zo štátneho rozpočtu Maďarska cez neziskovú organizáciu Bethlen Gábor Alap na podporu detí, ktoré sú žiakmi škôl s vyučovacím jazykom maďarským práve prostredníctvom tejto banky, tak som zamýšľala vybaviť si obe záležitosti naraz.

OTP Banka Slovensko, ktorej majoritným vlastníkom je od 4.4.2002 najväčšia maďarská banka - OTP Bank Nyrt., na svojej webovej stránke, ako aj na svojich ďalších reklamných plochách uvádza pri 23 svojich pobočkách, vrátane tej šamorínskej, reklamu: „Komunikácia v maďarskom jazyku“.

Do vyššie uvedeného dátumu som nemala žiadny problém s uplatnením si služieb vo forme a spôsobom uvedeným v spomínanej reklame.

V ten deň však, kedy stáli v rade predovšetkým rodičia detí, ktoré navštevujú školy s vyučovacím jazykom maďarským, ktorých sa týka predmetný príspevok z Maďarska, som nechápavo spozornela na hundranie jedného odchádzajúceho zákazníka. Keď som prišla na rad a nahlas som pozdravila v reklame uvedenej reči komunikácie, t. j. po maďarsky, zrazu som pochopila dôvod nespokojnosti toho odchádzajúceho zákazníka. V spomínanej šamorínskej pobočke OTP Banky Slovensko pri okienku označenej vyplácaním predmetného príspevku z Maďarska totiž sedela slečna, ktorá nedokázala danú službu zabezpečiť v reklame uvedeným spôsobom.

Nechcela som veriť, že by zamestnanci takejto rozsiahlej bankovej inštitúcii dovolili sa dopustiť klamlivej reklamy[III], no mýlila som sa, činu sa dopustili. Dievčina mi nerozumela, nejavila ani ochotu mi danú službu zabezpečiť v reklame označeným spôsobom. Mohla bezodkladne zavolať svoju kolegyňu, napríklad tú, ktorú som po rozhliadnutí vzhliadla, a o ktorej zo skúsenosti som vedela, že maďarský jazyk ovláda. Veď jej by nerobil problém poskytnutie požadovanej, na reklamných plochách označenej, ničím nepodmienenej služby. Namiesto toho sa ma snažila diskriminovať, postaviť ma na pranier na neurčitý čas, ako odstrašujúci príklad, pričom namiesto mňa, ktorá som svoj rad riadne odstála, mienila obslúžiť iného zákazníka[IV], čo som považovala za útok na moju ľudskú dôstojnosť, za zapretie mojich, platnými právnymi predpismi zaručených základných práv a slobôd, ktoré ma postihlo z dôvodu používania jazyka, ktorú predmetná pobočka banky označuje za jazyk komunikácie.

(Uvedené skutočnosti slečna sama priznala vo svojom verejnom komentári pod článkom, ktorý bol o danej udalosti napísaný. Zjavne si neuvedomovala, že svojim príspevkom potvrdila skutkový stav klamlivej reklamy, svoje diskriminujúce konanie, ako aj útok na moju ľudskú dôstojnosť, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Viď. jej príspevok, z ktorého som vymazala jej meno, nakoľko ja si vážim jej zákonom zaručené právo na ochranu jej mena. Mimochodom slečna nemôže poznať obsah mojej sťažnosti, tzv. „výpovede“, pretože by tým boli porušené základné pravidlá vybavovania sťažností. Ale nepredbiehajme.)

Odmietla som jej diskriminujúce konanie, a trvala som na poskytnutí služby spôsobom, ktoré je uvedené na reklamných plochách banky. Slečna privolala akéhosi mladého pána, ktorému predala slovo a od tejto chvíle veľa nenarozprávala.

Dotyčný pán zneužívajúc podriadenosť ďalších osôb na účel diskriminácie mojej osoby začal burcovať okolo seba, pričom svojím konaním vysielal „pokyny“ na diskrimináciu. Vyjadroval sa obťažujúco na moju osobu a v dôsledku jeho správania sa dochádzalo k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho ako aj urážajúceho prostredia, ktorého úmyslom a následkom bol zásah do mojich osobnostných práv a mojej ľudskej dôstojnosti.

Ja som po maďarsky niekoľkokrát nahlas zopakovala, že ja som si radu vystála, som si vedomá svojich práv, nenechám sa  ponížiť a chcem len službu, ktorú mi zaručuje platná legislatíva[V].

Nakoniec dotyčný pán, ktorý sa vyjadril, že je vedúcim pobočky, poprel moje požadované spotrebiteľské právo na uplatnenie reklamácie,  ktorú som mienila podať na ochranu mojich ekonomických záujmov, na zistenú klamlivú reklamu[VI] ako aj na diskrimináciu, ktorú voči mojej osobe spáchal.

Naraz vyriekol zázračnú vetu, že zavolá políciu a hneď dal príkaz zamestnankyni spustiť alarm na políciu.

Potešene som sa naňho obrátila s výrokom v štátnom jazyku, že „aspoň niekto zápisnične podchytí vaše šovinistické konanie“.

Zrazu dotyčný pán, ako keby sa spamätal, pretože jedinú zamestnankyňu pobočky, ktorá toho času zo strany poskytovateľa maďarský jazyk ovládala, uvoľnil z inej práce. Učinil to práve v momente, keď vstúpil do priestorov banky privolaný policajt. Svoje záležitosti som k spokojnosti vybavila u tejto milej obsluhujúcej pani. Potom som podala svoj doklad totožnosti privolanému policajtovi a vysvetlila som mu danú situáciu.

Privolaný policajt s maximálnou korektnosťou vypočul dotyčného pána, ako aj moju osobu, zapísal moje údaje a potom údaje pána, ktorý ho privolal. Na pána policajta som počkala pred budovou banky, a tak som od neho  dostala informáciu, že zápisnica z celej udalosti bude spísaná a dostupná na polícii, a uistil ma, že sa nemám ničoho obávať.

Priznám sa, bezočivosť tých nevychovancov na šamorínskej pobočke OTP Banky Slovensko, ktorí by mohli byť vekovo moje deti, ma značne rozrušilo a nepridalo mi na zdraví.

Keďže až doteraz som mala s predmetnou bankou len dobré skúsenosti, svojou sťažnosťou som sa neobrátila na Asociáciu spotrebiteľov Slovenska (ASSK), ani na Slovenskú obchodnú inšpekciu, alebo na Radu pre reklamu, ba dokonca ani na príslušné orgány konajúce v prípade zistenia diskriminácie, len na nadriadené orgány šamorínskej pobočky OTP Banky Slovensko. Celú záležitosť som však dala na vedomie orgánom, ktoré klamlivou reklamou a konaním príslušných zamestnancov boli poškodené, t. j. spoločnosti OTP Bank Nyrt., vládnym orgánom Maďarska, neziskovej organizácii Bethlen Gábor Alap, inštitúciám právnej pomoci a zástupcom tých médií, ktoré poznám. V mojom podaní som upriamila pozornosť aj na záznam z vnútorných kamier a na možnosť vyžiadania policajného zápisu, ako aj na literu zákona, podľa ktorého požiadavka jazykovej znalosti pri obsadzovaní pracovných pozícií nie je diskrimináciou[VII].

Teraz čakám v tridsaťdňovej lehote na kladné vybavenie mojej sťažnosti.

Z celej záležitosti ma najviac zarmucuje stav našej údajne kresťanskej spoločnosti. Je mi ľúto, že platná legislatíva nedostatočne zabezpečuje vykonateľnosť práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, pričom pripúšťam aj možnosť, že len niektorí si neuvedomujú, kedy sa dopúšťajú nezákonných praktík. Vžité stereotypie nadradenosti štátotvorného národa a podradenosti ostatných národných komunít, spojené neznalosťou, aroganciou bez základných vedomostí o právach a povinnostiach, k vzájomnej úcte nevedú.

Deklaruje sa tu právny štát, ktorý je údajne založený na základoch kresťanských hodnôt, v ktorom žijú vzájomne sa prispôsobujúci príslušníci viacerých národných komunít. V skutočnosti by taký štát musel fungovať prinajlepšom na princípoch vymožiteľnosti rovnako uplatniteľných práv, vzájomnej úcty a vzájomného poznania, a to hlavne reči a kultúry.

V súčasnosti, kedy invázia neprispôsobivých predstaviteľov mimoeurópskych kultúr na náš starý kontinent predstavuje reálnu hrozbu zániku našej niekoľkostoročnej európskej vzdelanostnej civilizácie a našich tradičných kresťanských hodnôt si myslím, že by bolo načase prekonať jednostrannosti Štokholmského syndrómu  a začať sa zaoberať myslienkou vzájomného sa prispôsobovania.

(Mgr. Polgár Hajnalka)

[I] V zmysle ustanovení Čl. 12 Ústavy SR (č. 460/1992 Zb.), ktorá znie:

Ods. (1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Ods. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Ods. (3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

[II] Ustanovenia prvej vety Čl. 34 ods. 2 Ústavy SR (č. 460/1992 Zb.) zaručuje občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám za podmienok ustanoveným zákonom aj právo na osvojenie si štátneho jazyka.

[III] Podľa ustanovení Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) klamlivou reklamou je reklama služieb a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť spotrebiteľa.  

Pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa zohľadňujú všetky jej znaky, najmä informácie, ktoré obsahuje, o  službách, ich dostupnosti, ako aj o podmienkach, za ktorých sa služby dodávajú alebo poskytujú.

Zároveň za klamlivé označenie služieb ustanovuje každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označené služby vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Pričom pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

[IV] Čím uskutočnila priamu diskrimináciu, za ktoré sa považuje konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

[V] Tak ako to ustanovuje napríklad §2 ods. 1 až ods. 3, § 2a ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9,10,11, § 3 ods. 1 až ods. 3, § 5 ods. 1 a ods. 2 písm. d) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v platnom znení,  v nadväznosti na primeranú adaptáciu ustanovení  § 7b ods. 2  zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a nadväzujúcich platných právnych predpisov.

[VI] Čím porušil napríklad ustanovenia § 3 ods. 2 a ods. 6, § 4 ods. 2 a ods. 3, ako aj § 7 až § 9   zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nadväznosti na primerane vzťahujúcich sa ustanovení § 44 ods. 1, ods. 2, § 45 ods. 1, ods. 2, § 46 ods. 1, § 266 ods. 5 Obchodného Zákonníka (č. 513/1991 Zb.) a príslušné ustanovenia Smernice Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o klamlivej a porovnávacej reklame (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 1; Ú. v. ES L 250, 19. 9. 1984) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/55/ES zo 6. októbra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 3; Ú. v. ES L 290, 23. 10. 1997).

[VII] Podľa § 8 ods. (1)  zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v platnom znení , diskriminácia nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná, preto nie je diskrimináciou, ak zamestnávateľ v rámci svojej firemnej politiky požaduje jazykové znalosti od svojich zamestnancov. 

Na stránke Šamorínčan.sk prinášame novú možnosť ako vyjadriť svoj názor či publikovať článok na akúkoľvek tému. Dúfame, že to povzbudí našich čiateľov a takúto možnosť aj využijú. Neskôr aj zverejníme konkrétne podmienky zverejnenia článkov.