Slovenčina
Deviateho septembra bola požehnaná, a následne odovzdaná špitálska kaplnka. Odvtedy bolo každodenne na zrenovovanú budovu zvedavých zhruba 60 až 70 návštevníkov, ktorí sa o tom, čo videli, jednomyseľne vyjadrovali iba v pozitívach.
„Hoci som nebol bezprostredným účastníkom procesu obnovy, zaobstaral som si štúdiu, ktorú o kaplnke napísal historik umenia Peter Krivda, a so záujmom som sledoval celý priebeh renovácie. Môj poslanecký kolega, riaditeľ firmy Area s.r.o. ma požiadal, aby som zariadil, že keď kaplnku otvoríme, bol tam vždy prítomný niekto, kto dokáže návštevníkom o nej kvalifikovane rozprávať. Poprosil som historičku Évu Valacsay, archeológa Lajosa Mathédesza a učiteľa dejepisu Lászlóa Horvátha, či by sa nezhostili tejto úlohy,“ hovorí poslanec samosprávy János Méry.
„V kaplnke som strávila dve popoludnia. Počítala som s tým, že budem návštevníkom poskytovať informácie, ale častokrát sa úlohy vymenili. Početní miestni obyvatelia rozprávali o svojich spomienkach, o niekdajšom Šamoríne,“ prezradila historička Éva Valacsay.
Učiteľ dejepisu Lészló Horváth hovorí, že návštevníci prichádzajú aj zo vzdialenejších miest – Boldogu, Bratislavy či Trnavy. „Veľmi sa teším tomu, že prišlo aj veľa mladých. Rozprával som im o niekdajšom chudobinci, o kaplnke, ktorá k nemu patrila, o jej patrónoch – svätom Dismasovi, svätých Kozmovi a Damiánovi, o dejinách mesta,“ vyjadril sa učiteľ dejepisu.
„Spomedzi starších návštevníkov zopár porozprávalo o svojich spomienkach, vzťahujúcich sa ku kaplnke. Jeden starší pán spomenul, že pred 60-65 rokmi v tejto kaplnke osobne miništroval. Iný pán hovoril o starých procesiách, pri ktorých jedna zo zastávok bola aj pri tejto kaplnke,“ povedal archeológ Lajos Mathédesz.