Slovenčina
Blíži sa predĺžený víkend, čo mnohí z nás určite využijú na športovanie alebo len prechádzku v prírode. Môžeme sa nakaziť od bežca alebo cyklistu? Aká je bezpečná vzdialenosť? Koľko čiastočiek stačí na infikovanie?
Prinášame vám článok, ktorý sa venuje danej problematike.
Začiatkom apríla sa belgickí a holandskí vedci pokúšali zistiť, aký rozptyl majú čiastočky koronavírusu, keď kráčame, beháme alebo bicyklujeme.
Ich štúdia, ktorej výsledky sa stali virálnymi, ľuďom odporučila, aby si držali 5-metrový odstup od chodcov, 10-metrový odstup od bežcov a pomalých cyklistov a 20-metrový odstup od rýchlych cyklistov.
Ide o vzdialenosti, ktoré vo veľkom meste dosiahnete veľmi ťažko, čo v ľuďoch vzbudilo paniku.
Americký portál Vox sa na uvedenú štúdiu pozrel bližšie a usúdil, že ju treba brať s veľkými rezervami. „Do akej miery sa treba obávať, že vonku chytíte koronavírus od chodca, bežca či cyklistu? Odpoveď je, že zrejme z toho nemusíte šalieť. Ak zostanete minimálne v dvojmetrovej vzdialenosti a nie ste z ohrozenej skupiny, riziko je veľmi malé – hlavne, ak nosíte rúško,“ píše pre Vox Sigal Samuelová.
Reportérka tvrdí, že na štúdii sa nepodieľali epidemiológovia ani virológovia a neprešla ani recenzným konaním (z angl. peer-review), čo znamená, že článok nebol posúdený nezávislými odborníkmi.
Aké vzdialenosti teda treba vonku dodržiavať? Virologička Angela Rasmussenová z Kolombijskej univerzity podľa Voxu hovorí, že by sme „mali byť veľmi opatrní pri robení záverov o prenose na základe tejto ,štúdie‘, keďže nebrala do úvahy premenné súvisiace s prenosom vírusu“.
Rasmussenová upozorňuje, že pri takejto štúdii treba brať do úvahy dve kľúčové otázky: ako jednoducho častice cestujú vzduchom v exteriéri, aby nakazili človeka; a tiež koľko infekčných častíc vírusu treba vdýchnuť na nakazenie.
„Tvorcovia štúdie však len jednoducho usúdili, že každé vystavenie vírusu stačí na nakazenie sa. Tak to však nie je a pravda je upokojujúcejšia,“ vysvetľuje Samuelová.
Koľko čiastočiek stačí na infikovanie?
Výskum Lydie Bourouibovej z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) publikovaný minulý mesiac v magazíne JAMA ukázal, že kvapôčky z kašľania dokážu prekonať päť metrov, pri kýchnutí až osem metrov. Údaje platia bez nasadeného rúška.
Vzniká tak otázka, či je úradmi odporúčaná dvojmetrová vzdialenosť dostatočná. „Činitele ako slnečné lúče, vietor, dážď, teplota či vlhkosť vzduchu ovplyvňujú schopnosť prenosu vírusu. Nemôžeme povedať, že vonku je nulová pravdepodobnosť, je však veľmi nízka, pokiaľ sa nezúčastňujete na aktivitách ako súčasť veľkého davu, napríklad protestov. Samostatné športovanie vonku je pravdepodobne málo riskantné,“ hovorí Rasmussenová.
Aby vás nakazil niekto vonku, musí sa spojiť viacero okolností – okoloidúci napríklad musí kýchnuť alebo zakašľať. Riziko sa rapídne znižuje, ak má prekrytú tvár. „Ak vonku stojíte niekoľko metrov od infikovanej osoby, pre vírus bude náročné dostať sa k vám a ešte vás aj infikovať,“ píše Samuelová.
Zároveň však upozorňuje, že vedci stále nevedia, koľko infekčných čiastočiek vírusu sa musí dostať do tela, aby prišlo k nákaze. Vedci zatiaľ ich počet odvodzujú na základe skúseností s predošlým koronavírusom, ktorý postihol ľudí – MERS. V jeho prípade išlo o približne 10-tisíc čiastočiek.
Profesor mikrobiológie Willem van Schaik z Birminghamskej univerzity odhaduje, že pri COVID-19 bude to číslo menšie, zrejme pôjde len o stovky či niekoľko tisíc čiastočiek.
Nevieme teda, či na nakazenie sa koronavírusom musí človeka zasiahnuť 900 alebo 1500 čiastočiek. Problémom belgicko-holandskej štúdie z úvodu tohto textu však je, že počítala s možnosťou, že na nákazu postačuje akékoľvek vystavenie čiastočkám.
Výskum pacientov nakazených COVID-19 ukázal, že ľudia na vzdialenosť 20 centimetrov vykašľali na päť pokusov priemerne 363 čiastočiek na 1 milimeter Petriho misky. Na vzdialenosť dvoch metrov (a ešte aj vonku) čiastočiek bude menej.
Len dva z 7324 prípadov sa preniesol vonku
K pokojnej prechádzke vonku vám môže pomôcť aj vedomosť o dvoch nových štúdiách, ktoré naznačujú, že COVID-19 sa prenáša hlavne v interiéri. Čínsky výskum na 318 prípadoch prepuknutia epidémie (jedno prepuknutie zahŕňa viacero ľudí) ukázal, že k prenosu vonku prišlo len v jednom z nich. Zo 7324 skúmaných ľudí sa vonku nakazili len dvaja.
Japonská štúdia tvrdí, že „pravdepodobnosť infikovania sa v uzavretom prostredí je 18,7-krát vyššia ako vonku“. Treba však brať do úvahy, že ani jedna zo štúdií ešte neprešla recenzným konaním.
Virologička Rasmussenová upozorňuje, že stále platí, aby si ľudia umývali ruky, nedotýkali sa tváre, dodržiavali sociálny odstup, nosili na verejnosti rúška a dezinfikovali povrchy v spoločných priestoroch. Hovorí aj to, že sa cíti fajn, keď ide s manželom von na prechádzku.
Patologička Jennifer Kastenová ponúka prirovnanie, v ktorom opisuje rozdiel medzi prechádzkou v parku a lezením po skalách. „Samozrejme, môžete sa pošmyknúť, spadnúť, udrieť si hlavu a zomrieť na prechádzke. Rovnako sa môže stať, že bez istenia vyleziete na El Capitan (vertikálny skalnatý útvar v Yosemitskom národnom parku – pozn. red.). (…) Vdýchnutie niečieho kýchnutia v bezprostrednej blízkosti bez rúška, to je, ako keby ste viseli zo skaly. Behanie niekoľko metrov za ním, to je ako prechádzka v parku,“ cituje Vox Kastenovú.