Slovenčina
Pre všetkých, ktorým idú tento rok deti na strednú školu prinášame rozsiahly článok z Denníka N o tom, ako sa budú zostavovať rebríčky uchádzačov.
S definitívnym výsledkom treba počkať na školy, ktoré majú zverejniť, ktoré predmety sú pre ne kľúčové. Školy majú čas do 7. mája, aby to zverejnili na svojej webstránke.
Najväčšiu váhu majú známky zo slovenčiny a z matematiky, o niečo menšiu profilové predmety školy. Môže to byť cudzí jazyk, ale aj informatika. Školy ešte musia povedať, ktoré predmety sú pre ne kľúčové.
Prijímačky na stredné školy tento rok nebudú také, ako ich poznáme. Stredné školy budú prijímať žiakov podľa prospechu a ministerstvo školstva zverejnilo špeciálny vzorec, podľa ktorého budú školy zostavovať rebríčky uchádzačov.
Pomôžeme vám pochopiť vzorec, ktorý na prijímanie budúcich stredoškolákov určilo ministerstvo školstva.
Viete predpokladať, že keď ide dieťa na jazykovú školu, väčší dôraz bude na angličtinu a nemčinu, a pri prírodovedných gymnáziách zasa na biológiu či fyziku.
Čo všetko sa zarátava do prospechu deviataka? Koncoročné známky z 8. ročníka a polročné známky z 9. ročníka. V prípade bilingválnych gymnázií ide o 7. a 8. ročník. Školy ďalej pripisujú body aj za olympiády, súťaže či iné aktivity. No a nakoniec si môžu školy stanoviť ešte jedno vlastné kritérium – žiaka môžu overiť talentovkami, a to na diaľku alebo prezenčne v škole.
Po prvé: povinné predmety
Medzi povinné predmety pre všetky školy ministerstvo školstva zaradilo slovenčinu a matematiku. Známky z týchto predmetov sa započítajú podľa vzorca počet bodov = 5.(4-x).(4-x), kde x je známka. Do celkového súčtu bodov sa zaráta každá známka samostatne, z konca 8. ročníka a z prvého polroka 9. ročníka.
Napríklad:
Vaša dcéra mala v 8. ročníku na vysvedčení zo slovenčiny dvojku. V 9. ročníku sa posnažila a na polrok si známku vytiahla na jednotku. Koľko bodov si zaráta?
Slovenčina, 8. ročník: 5.(4-2).(4-2) = 20. Za 8. ročník si pripíše 20 bodov.
Slovenčina, 9. ročník: 5.(4-1).(4-1) = 45. Za 9. ročník si pripíše 45 bodov.
Dokopy tak za povinný predmet slovenčina dostane 65 bodov.
Ministerstvo vzorec upravuje tak, aby pridalo predmetom rôznu váhu. Povinné predmety sa násobia, najvyšším číslom 5, sú teda pre prospech žiaka najdôležitejšie.
Prečo je vo vzorci práve vzťah (4-x).(4-x) a číslo 4? „Ak dostane žiak na vysvedčení štvorku, dostáva za predmet nula bodov,“ vysvetľuje Viera Babišová, riaditeľka sekcie stredných škôl na ministerstve. Takto sa vo vzorci násobí známka žiaka podľa váhy, ktorú mu škola priradí.
Po druhé: profilové a doplnkové predmety
Povinné predmety si môžu rodičia vypočítať ľahko už teraz. Zložitejšie je to s profilovými predmetmi, tie si každá škola môže zvoliť podľa toho, aké predmety považuje za najdôležitejšie. „Stredná škola si určí maximálne tri profilové predmety, ktoré zohľadňujú zameranie strednej školy,“ píše ministerstvo.
Ministerstvo určilo týmto predmetom nižšiu váhu, vzorec teda vyzerá takto: 3.(4-x).(4-x).
Ďalšiu skupinu kritérií tvoria doplnkové predmety, ktorých si môže škola určiť najviac päť. Ich váha je ešte nižšia, body sa vypočítajú podľa vzorca: 2.(4-x).(4-x).
Ak si teda vaša dcéra zvolila bilingválne gymnázium, ale z angličtiny mala v 8. ročníku trojku, nemusí to byť ideálne. Ak škola zaradí angličtinu medzi profilové predmety, počet bodov si vypočíta takto:
Angličtina, 8. ročník: 3.(4-3).(4-3) = 3. Za 8. ročník si tak pripíše za angličtinu len tri body.
Ak sa však posnažila a z angličtiny dostala na polroka v 9. ročníku jednotku, vyzeralo by to takto:
Angličtina, 9. ročník: 3.(4-1).(4-1) = 27. Do celkového súčtu by si pripísala až 9-násobne viac bodov.
Ministerstvo navyše nariadilo školám oceniť aj výborný prospech žiaka. Ak mal žiak v posledných troch rokoch základnej školy na vysvedčení samé jednotky, za každý rok s „čistým“ vysvedčením si pripočíta 5 bodov.
Školy uvažujú nad informatikou, ale aj chémiou
Školy zverejnia konkrétne profilové a doplnkové predmety do 7. mája. Z profilácie strednej školy však rodičia môžu už teraz približne vytušiť, ktoré predmety budú pre školu dôležité. Najčastejšie to bude zrejme angličtina, školy s humanitným zameraním si môžu vybrať aj dejepis, tie prírodovedné chémiu či fyziku.
Bratislavské Gymnázium Ladislava Sáru uvažuje aj o tom, že medzi profilové predmety zaradia informatiku. „Lebo máme posilnenú informatiku na celej škole,“ vysvetľuje Sadloň. Gymnázium sa medzi predmetmi zameria pravdepodobne aj na dva cudzie jazyky. „Musíme sa však pozrieť, či každá základná škola vyučuje dva cudzie jazyky,“ vraví riaditeľ Pavel Sadloň.
Stredná priemyselná škola strojnícka, známa ako Fajnorka, bude takisto zvažovať zaradiť medzi profilové predmety cudzí jazyk. „Určite budeme klásť dôraz okrem slovenčiny a matematiky aj na jazykovú znalosť,“ tvrdí riaditeľ Fajnorky Félix Dömény. Medzi predmetmi sa u nich takisto môže objaviť informatika, pretože digitálne zručnosti sú podľa riaditeľa pre technické odbory veľmi dôležité.
Riaditeľ Strednej odbornej školy gastronómie a hotelových služieb Farského v Bratislave zase tvrdí, že v ich škole už je medzi profilovými predmetmi tradične aj chémia, keďže odbory sú spojené s potravinárstvom.
Riaditelia si nemusia stanoviť až tri profilové predmety či päť doplnkových. „Určite to nebudeme siliť, doba je špecifická,“ dodáva Jozef Horák, riaditeľ odbornej školy Farského. „Hovoril som aj s kolegami z iných škôl a zhodli sme sa, že už teraz nebudeme príliš vymýšľať.“
Prečo zvolilo ministerstvo doplnkové predmety? Minister zdôraznil, že školám chcú dať voľnú ruku pri profilácii tak, aby prijali žiakov čo najefektívnejšie. Aby si to žiak už nemusel v septembri rozmyslieť a zistiť, že sa trápi s predmetmi, na ktoré škola kladie veľký dôraz.
Po tretie: olympiády a talentovky
Do celkového počtu bodov sa žiakom pripočítava ešte tretia skupina kritérií, a to olympiády či súťaže. Školy môžu rôznym typom súťaží priradiť rôznu váhu, a to podľa profilácie školy. Ministerstvo určuje, že takto môže prirátať od 1 do 100 bodov.
Ministerstvo určuje pre olympiády tieto kritériá:
- ak sa žiak umiestnil na 1. až 5. mieste v okresnom či krajskom kole,
- v 8. alebo 9. ročníku,
- z predmetov slovenčina, cudzí jazyk ( ANJ, NEJ, RUJ, SJA, FRJ), dejepis, matematika, fyzika, chémia, biológia, geografia alebo technická olympiáda a Pytagoriáda.
Okrem toho môžu školy prirátať body športovým a umeleckým súťažiam či výkonom. Takisto aj celonárodným a medzinárodným umiestneniam žiaka v akýchkoľvek súťažiach, ktoré budú pre školu zaujímavé.
Bilingválne gymnáziá tak môžu prioritne prirátať 100 bodov olympiádam z cudzieho jazyka, gymnáziá s matematickou tradíciou bude zase zaujímať predovšetkým Pytagoriáda.
Riaditeľ priemyslovky Fajnorka však tvrdí, že ich školu bude zaujímať každá jedna olympiáda, nielen tie z technických predmetov. „Každá olympiáda je pre nás správa navyše. Dnes sú komunikačné aj prezentačné schopnosti pre techniku veľmi dôležité,“ tvrdí Félix Dömény.
Jedno kritérium navyše – talentovky
„Jedno vlastné kritérium strednej školy sa započítava do celkového hodnotenia podľa profilácie strednej školy,“ usmerňuje v závere ministerstvo.
Toto kritérium vyčlenilo ministerstvo najmä pre talentové skúšky, a to pre školy, ktoré chcú overiť športové a umelecké nadanie študenta. Ak chce vaša dcéra študovať husle, môže sa stať, že sa talentovkám nevyhne. Škola si jej talent môže overiť na diaľku, napríklad cez videohovor. Alebo si ju pozve na osobné prijímacie skúšky. Tie však musia prebehnúť podľa hygienických podmienok a len vtedy, ak to škole písomne povolí zriaďovateľ.
Bežne talentovky robia aj bilingválne gymnáziá, ktoré si v nich overujú talent žiaka na jazyky.
Takéto talentovky zvažuje napríklad bilingválne Gymnázium v Sučanoch, ktoré je v špecifickej situácii. Škola má totiž vysokú úroveň a na školu sa teraz hlási dvakrát viac jednotkárov, než koľko môžu prijať.
Gymnázium si tak už teraz vyberá len z čistých jednotkárov zo všetkých predmetov. Riaditeľka školy Martina Lojdová vysvetľuje, že sú teraz v ťažkej situácii – musia detailne zvažovať, ako vyselektovať zo 160 jednotkárov len približne stovku žiakov, ktorých môžu prijať. „Talentovky by pre nás boli možnosť, ako ich vyselektovať,“ vysvetľuje riaditeľka.
Škola sa už pripravovala na možnosť osobných prijímačiek, ešte sa však chce poradiť so zriaďovateľom a priamo aj s ministerstvom.
Bilingválne triedy otvára aj Gymnázium Ladislava Sáru, to však nateraz talentovky nezvažuje. Riaditeľ Pavel Sadloň tvrdí, že už mali objednané prijímačkové testy – tie si však zrejme nechajú až na ďalší rok.
Namiesto prijímačiek nábor
Nie všetky stredné školy na Slovensku však budú robiť prijímačky. Podľa analytikov z projektu To dá rozum dáta z minulých rokov ukazujú, že vo viacerých školách prebieha skôr nábor než selektovanie žiakov. „Takmer dve desaťročia dochádzalo na Slovensku k znižovaniu populácie stredoškolákov. Od roku 2000 klesol ich počet takmer o 40 percent. Tomuto poklesu však nezodpovedal pokles počtu stredných škôl,“ píše v analýze To dá rozum.
Podľa nich je na Slovensku počet plánovaných miest v priemere o 28 percent vyšší, ako je počet deviatakov v školskom roku. „V Bratislavskom a Košickom kraji je tento nadpočet ešte vyšší a presahuje hranicu 40 percent,“ dodáva analýza.
Aj riaditeľ strednej odbornej školy Farského Jozef Horák tvrdí, že pre mnohé školy môžu byť tieto prijímačky len zbytočná administratíva. „Je dosť veľa odborných škôl, ktoré majú nedostatok prihlásených študentov. Má potom robiť prijímačky?“ pýta sa Horák. Odbory ako cukrár či mäsiar sú podľa neho dlhodobo neobsadzované. „Je to zbytočná administratíva, keď škola potrebuje každú dušu,“ dodáva Horák.