Krv, zrada a pomsta. Pápayovci boli mafiánskym postrachom juhu

Príliš veľa mŕtvol a príliš veľa strachu zažila Dunajská Streda – dejisko najväčšej masakry v dejinách slovenského podsvetia. Po rokoch vyplávalo na svetlo nové svedectvo o tom, kto mohol gang pápayovcov vystrieľať. Posledným slovám vrahov možno rozumeli viac, ako si Slovensko dlho myslelo.

Dunajská Streda po Nežnej revolúcii žila nádejou, že ju čakajú skvelé časy. Kým jedni bojovali za ušľachtilé ideály v duchu hesla „Sľúbili sme si lásku“, druhí sa chytili príležitosti rýchlo zbohatnúť. Už za socializmu sa naučili - vďaka blízkosti maďarských hraníc - kšeftárstvu a šmeline.

Pochybní zbohatlíci spočiatku silu hrubo nedemonštrovali. Pod rúškom tmy sa darebáci schádzali v rybárskej putike pri jazierku za mestom, ale už onedlho vytlačili slušných ľudí z kaviarní a reštaurácií.

Prišiel však čas, keď mafia vykročila z tieňa a okázalo ukazovala svoju moc a majetok. Roztržky v miestnom gangu nenechali na seba dlho čakať.

Tibor Pápay, ktorý zarábal hrubou silou a výpalníctvom, si položil otázku: „Prečo by mali žiť moji kumpáni, ktorí sa venujú kšeftovaniu a pašeráctvu, na oveľa vyššej úrovni ako ja?“

Štvalo ho, že spoločný pokladník miestnej mafie prihrával viac peňazí výkonnejším gangstrom. A potom prišiel aj podraz, o ktorom ešte bude reč. Nasledovala séria brutálnych vrážd, ktoré Pápaya vyniesli do kresla lokálneho bossa podsvetia.

Dunajská Streda pod jeho „vládou“ roky ani nedýchala. Rodičia sa obávali o bezpečnosť svojich detí, krása bola skôr na obtiaž. Mnohé dievčatá trpeli.

Ak chceli mať novomanželia pekný sobáš, svadobčania sa nezbierali na dar zaľúbenej dvojici. Peniaze z klobúka odovzdali mafii, aby oslavu „povolila“ a mala pokojný priebeh.

Tibor Pápay si nechal hovoriť Papa Joe. Po opakovaných čistkách vo vlastných radoch sa cítil neohrozene.

Ako dobrý „otec“ sa vedel postarať aj o voľný čas svojich svalnáčov. Desať najvernejších zvolal 25. marca 1999 do centra mesta na večierok, ktorý sa začal partičkou kariet.

Neskoro popoludní sa v obľúbenom bare Fontána začali zliezali stovky kilogramov svalov v šušťákoch a tesilákoch. Lízaný mariáš sa však v ten večer zmenil na krvavý. Padlo aj srdcové eso.

Bolo asi štvrť na sedem večer, keď sa vo vchode baru objavili traja policajti – neskôr sa ukázalo, že boli falošní. „Všetci k zemi! Toto je policajná akcia,“ zakričal gangster prezlečený za policajta. Podľa pôvodných policajných zistení to mal byť Arpád Szamaránsky alias Paprika. Stál tam v maskáčoch s nepriestrelnou vestou a kuklou na hlave.

Dvaja navlas rovnakí strelci mrštne vybehli na prvé poschodie a dávkami zo samopalu strieľali na všetko živé v separé salóne. Prežiť masakru bolo nemožné, mali dupľované zásobníky, z ktorých vypálili 113 rán. Po minúte sa v krvavých kalužiach končil život celého klanu – Tibor Pápay dodýchal vedľa svojho možného nástupcu Erika Cseha.

Jeden člen gangu divokú streľbu akoby zázrakom prežil, skonal až v sanitke. Podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného prezradil záchranárom, že Pápaya na oslavu zavolal vysokopostavený dôstojník SIS.

Z pekla šťastie alebo niečo iné mal Béla Écsi, ktorému za stolom nešla karta a krátko pred masakrou odišiel do iného podniku.

Celá Dunajská Streda krútila hlavou nad tým, že vražedné komando zastihlo na jednom mieste celé širšie jadro gangu. Takýto neobozretný Papa Joe nikdy pred tým nebol. A boli tu aj ďalšie veci, ktoré vzbudovali pozornosť.

V bare mastili karty vo štvrtok, pričom tomuto koníčku sa zvykli venovať pravidelne v stredu. Chlapi dokonca nemali po ruke jedinú zbraň na obranu. Mohlo to byť signálom, že očakávali vplyvnú návštevu, ktorá si vyslovene želala stretnutie bez pištolí.

„Ja si skôr myslím, že nechceli riskovať problémy s políciou, ktorá v tom čase už začala s tzv. výmetnicami, teda záťahmi v podnikoch, ktoré boli zamerané na problémové osoby,“ hovorí zdroj Aktuality.sk, ktorý situáciu v meste poznal.

Odhalené tajomstvo?

Celé roky zostávala identita dvojice strelcov z Fontány tajomstvom. Najčastejšie sa hovorilo o profesionálných zabijakoch z Ruska, ktorých mal na túto vraždu najať podľa vyšetrovateľov organizátor masakry Lajos Sátor – pohrobok jedného zo zakladateľov zločinu v Dunajskej Strede Milana Siposa.

Lenže po 17 rokoch začal spievať istý Lehel Horváth, na ktorého pozemku vraj Sátor a spol. zakopávali mŕtvoly. Podľa jeho slov pápayovcov postrieľal Sátorov maďarský spoločník Alexander Haris alias Turek.

„(Haris alias Turek)... je ten istý kaliber ako Sátor, avšak ešte stále na slobode. Oni spolu vykonali tú vraždu desiatich vo Fontáne, tam strielal aj Haris. Bol tam aj svedok, ktorý to potvrdil, ale fízli to celé pokašlali, lebo tomu nerozumejú,“ vyhlásil Horváth v rozhovore pre web Paraméter.

Polícia už z účasti na masakre obvinila dvoch ďalších mužov a Haris je jedným z nich.

„V trestnej veci vraždy v bare Fontána v Dunajskej Strede bolo doposiaľ vykonaným vyšetrovaním vznesené obvinenie okrem iných aj osobám A. H. a K. B.,“ potvrdil pre Aktuality.sk hovorca policajného prezídia Martin Wäldl.

Iniciálky druhého muža sa zhodujú s menom Karola Bodokyho, ktorý mal blízko k Sátorovi a v minulosti ponúkal polícii informácie o masakre.

Ako najpravdepodobnejší motív vyvraždenia pápayovcov sa javí obyčajná snaha Sátora opäť ovládnuť podsvetie v meste.

Teórii je však viac. Po toľkých rokoch sa už asi nedozvieme, do akej miery boli Pápay a spol. zasvätení do mnohomiliardovej kauzy kšeftov s naftou, vykurovacími olejmi a pašovaným alkoholom. Tento biznis prekvital v Maďarsku, ale určite mal presah aj za náš breh Dunaja.

Na maďarskej strane lietajú z úst prominentných zločincov typu Tamása Portika tvrdenia, že do toho boli zapletené veľké ryby: bývalí a terajší vysokopostavení politici, policajní šéfovia, vedúci štátnej správy či dôstojníci tajných služieb.

Jedno je isté: dopyt po tovaroch olejkárskych zločincov bol v 90. rokoch veľký. Aj okresné cesty Žitného ostrova dlhé roky križovali autá, jazdiace na lacnej nafte.

Čo predchádzalo masakre

Tibor Pápay mohol žiť zrejme oveľa dlhšie ako biednych 35 rokov, ak by dunajskostredskú mafiu neuvrhol do pekelného kolotoča vraždenia a odplaty. V podsvetí začínal ako najnižší článok gangu, ale podradné miesto mu dlho nevydržalo.Keď Pápaya po amnestii prezidenta Václava Havla púšťali z basy, opraty organizovaného zločinu už chytali do rúk úplne iní muži.

Prvotnú skupinu miestneho podsvetia by sme mohli pokojne volať sipošovci podľa zápasníka Milana Siposa. Okolo seba sformoval svorku mocných športovcov a kulturistov, ktorým dával ekonomické rozumy podnikateľ s kontaktmi v Maďarsku Tomáš Vida.

Robili to, čo po nich všetky skupiny: fakturantské podvody s tovarom, ktorý vyberali na biele kone.

Neskôr prevádzkovali vlastné výherné automaty, kšeftovali s pašovaným alkoholom a inými komoditami.

Po istom čase však bolo treba biele kone umlčať. Presne na túto úlohu bol ako stvorený Tibor Pápay, ktorý si špinavú robotu zobral pod svoje krídla.

Podľa zasvätených všetko fungovalo ako hodinky, kým duo Sipos a Vida neurobilo na Pápaya veľký podraz.

Skupina zvykla peniaze zo všetkých čiernych kšeftov zhŕňať do spoločnej kasy. Spravoval ju pokladník s prezývkou Keco a cez neho tiekli podiely jednotlivým zložkám partie.

Z jedného kšeftu s alkoholom však nedostal Pápay nič. Šéfovia sa na neho vykašlali, spomína náš zdroj. Krutá odplata nenechala na seba dlho čakať. Keca v jeho byte rozstrieľali. Vojna vnútri skupiny sa začala.

Papa Miki zasahuje

Pápayovci si z pôvodných vodcov gangu a ich vojakov spravili lovnú zver. Siposovi dolámali ruky rovno za hracím strojom v jeho vlastnej herni, Vida si našiel pod autom nástražný výbušný systém. To už bolo veľa aj na veľkých šéfov. Radšej sa stiahli do susedného Maďarska.

Chuť vládnuť Dunajskej Strede ich ale neopúšťala. Namiesto priamej vojny s bývalým spojencom Pápayom si ale zvolili cestu hľadania ešte silnejšieho spojenca.

Sipos sa vybral za bossom Banskej Bystrice Mikulášom Černákom. Chcel ho presvedčiť, aby mu pomohol pápayovcov z Dunajskej Stredy vytlačiť. Stretnutie sprostredkoval Černákov nový chránenec Michal Csémi, ktorý sa po vražde pokladníka Keca musel zo Žitného ostrova porúčať.

Celá schôdzka však bola pasca, do ktorej Sipos aj so svojim pobočníkom spadli. V kancelárii Černákovej esbésky našli smrť. Na vraždu sa osobne pozeral aj Papa Joe.

Csémi za tento podlý plán čoskoro zaplatil životom, zastrelili ho. Jeho blízky priateľ Černák sa za to kruto pomstil. Zabil chlapa, ktorý Csémiho vylákal a jeho odrezanú hlavu „vystavil“ v kvetináči pred obchodným domom v Dunajskej Strede.

Pomsta bude strašná

Po prvom kole brutality zostalo zo šipošovcov iba torzo, zrazu bol najmocnejší bývalý šéf ochranky Ľudovít (Lajos) Sátor. V Maďarsku dal dokopy zvyšky bandy a chystal návrat z exilu. Na to ale potreboval spojencov aj medzi domácimi.Na Slovensku sa podľa obžaloby prokuratúry spojil s bratmi Szilárdom a Csabom Raiszovcami, ktorí mali s pápayovcami vážne problémy. Postupovali podľa pokynov Sátora a zabezpečili všetko potrebné na zlikvidovanie pápayovskej vetvy.

Najdôležitejší rozkaz znel: nech ich je čo najviac pokope, najlepšie všetci. Všetko do seba zapadlo 25. marca 1999, a tak sa v Bare Fontána udiala najväčšia masakra v histórii slovenského podsvetia.

Celý článok si môžete prečítať tu.