Slovenčina
Chcete vedieť prečo je na poliach pri Rovinke toľko smetí? Odpoveď nájdete v článku Rastislava Kruľu. Aj so svojou manželkou rozbehli projekt Wastebusters.
Recyklačný dvor prevádzkovaný spoločnosťou Vassal EKO výrazne znečisťuje svoje okolie. Igelitové tašky, sáčky a fólie vietor zanáša po chránenej oblasti Žitného ostrova aj niekoľko kilometrov.
Už viac ako mesiac intenzívne sledujem a dokumentujem okolie recyklačného dvora na Lieskovskej ceste v Mestskej časti Bratislavy - Podunajské Biskupice. Dôvodom mojej aktivity je znečistenie širokého okolia, ktoré je pravidelne posiate množstvom igelitových tašiek, fólii alebo vreciek.
Niekedy ich je viac, inokedy menej, no najhoršie to vyzerá po silných vetroch, o ktoré v Bratislave nie je núdza. Nejaký odpad som už skúsil aj pozbierať, no ten predstavoval iba malý zlomok.
S ďalším vetrom však doletel opäť nový a efekt môjho zberu sa rýchlo vytratil. Hovorím o stovkách kusov plastového odpadu, ktoré sa zo dňa na deň objavia na poliach. Ide o odpad, ktorý sa už raz vyzbieral, no spomínaný dvor ho svojim spôsobom ukladania „púšťa späť do prírody“.
Ako som zistil, problémový recyklačný dvor prevádzkuje spoločnosť Vassal EKO, s.r.o. (ďalej Vassal). O tejto spoločnosti sa už čo to v médiách negatívne napísalo. Ak to zhrniem, tak podľa vyjadrení predstaviteľov Miestneho úradu Bratislava – Podunajské Biskupice nemá spoločnosť ani potrebné územné rozhodnutie, stavebné povolenie a ani dodatočné povolenie na prevádzku.
Komunikácia s firmou vraj dlhodobo viazne a zaseknutý ostáva aj prípad na Ministerstve vnútra, ktoré má preveriť, či Vassal vlastne neprevádzkuje čiernu skládku. Nie ideálnu prevádzku potvrdili aj pokuty z rokov 2009 a 2012 od Slovenskej inšpekcie životného prostredia za uskladňovanie komunálneho odpadu na nevhodnom mieste (zdroj: Aktuality).
Napriek týmto okolnostiam, do recyklačného dvora každodenne prúdia desiatky plných nákladných áut a koncom roka 2015 a počas roku 2016 spoločnosť Vassal úspešne uzavrela niekoľko zmlúv s viacerými verejnými inštitúciami. Z verejne dostupných zdrojov sa dá vyčítať, že najväčší kontrakt je podpísaný s mestským podnikom OLO a.s. (Odvoz a likvidácia odpadu) na celkových 464 tis. EUR. Táto suma bude vyfakturovaná za zneškodnenie alebo zhodnotenie 18 000 ton odpadového popola a škvary pochádzajúceho z neďalekej spaľovne.
O niečo vyššiu sumu Vassal získa aj za príjem ďalších viac ako 20 000 ton zmesového komunálneho odpadu, odpadu z ulíc, zeminy, stavebného, či biologického odpadu, ktorý tam na základe zmlúv môžu zavážať Mestské časti Bratislavy - Karlova Ves a Vrakuňa, Slovenský vodohospodársky podnik a EKO - podnik verejno-prospešných služieb. Dokopy teda viac ako 900 tis. EUR získaných iba zo zmlúv s verejnými inštitúciami.
Nebudem sa ale hrabať v zmluvách a cenách, chcem písať o inom, i keď nad celou prevádzkou recyklačného dvora visí mnoho otáznikov.
Mňa momentálne zaujíma iba to, prečo časť odpadu nakoniec končí za hranicami dvora (ak ich tak môžem nazvať nakoľko neexistuje žiaden múr, či plot a vlastne ani poriadne územné rozhodnutie).
Podľa toho čo som sa vo zverejnených zmluvách dočítal, by dovezený odpad do dvora, teraz myslím iný ako popol a škvaru, mal byť spracovaný podľa hierarchie odpadového hospodárstva v zmysle §6 Zákona o odpadoch. Mal by byť teda pripravený na opätovné použitie, z recyklovaný, inak zhodnotený alebo v poslednom prípade zneškodnený. Keď som sa ale v okolí recyklačného dvora viackrát prechádzal, zakaždým som videl obrovské množstvá zmiešaného odpadu uloženého voľne na zemi.
Odpad, ktorý sa iba zváža na nezabezpečenú kopu, je samozrejme náchylný na pohyb z dôvodu poveternostných vplyvov. To akým spôsobom spoločnosť Vassal nakladá s odpadom musí sama určite dobre vedieť. O tom, že v Bratislave často a silno fúka vie spoločnosť taktiež, nakoľko poveternostné podmienky v regióne sama opísala v dokumente, v ktorom obhajovala rozšírenie činností dvora. Kde je teda problém?
Pravdepodobne zohráva svoju rolu ľahostajnosť a prevádzkovanie recyklačného dvora iba za jediným účelom.
A kto je za celý tento neporiadok zodpovedný? Okrem samotnej firmy a kompetentných orgánov, ktoré na tom majú asi najväčší podiel, si svoj kúsok viny na tom celom nesieme aj my sami. Ak je totiž na dvore uložený zmiešaný odpad, 99 % toho čo odletí by mohlo byť pokojne recyklovaných ako plast.
Z obchodov si ľudia vynášajú milióny igelitových sáčkov a tašiek ročne, no celkovo podľa Eurostatu recyklujeme iba 6% vyprodukovaného odpadu. Pre väčšinu z nás kolobeh odpadu končí vyneseným smetného vreca do kontajnera. Nad následnou cestou odpadu sa už nezamýšľame a vôbec ju nepoznáme. Vrátime sa z práce, kontajner je opäť vynesený a my ho môžeme znova pokojne napĺňať. Ak niekto ale nabudúce použije ďalšiu jednorazovú tašku a zahodí ju do zmiešaného odpadu, môže sa pokojne stať, že práve tá jeho skončí niekde v prírode.
Po mojej komunikácii s miestnym úradom v Biskupiciach, som bol informovaný, že na základe podnetov od občanov, vyzval na konci roka úrad spoločnosť Vassal k vyčisteniu širokého okolia a zabezpečenie dvora proti odlietaniu odpadu. Úrad ďalej zaslal aj podnet vo veci znečisťovania okolia na prešetrenie Slovenskej inšpekcii ŽP.
Nejaké čistenia spoločnosťou už asi prebehli a ja som pol hodinu záver jedného sledoval. Kým niektoré územia boli ozaj vyzbierané, iné ostali úplne nepovšimnuté. No fúkať medzitým neprestalo, takže riešenie akým je ojedinelý zber je len veľmi malou náplasťou tohto problému.
Ostáva nám teda len dúfať, že inšpekcia tento prípad rýchlo prešetrí a spoločnosti prikáže viac ako len uhradiť nejakú malú finančnú pokutu. A ešte, že potrebné opatrenia, ktoré by mal urobiť Vassal na zlepšenie súčasnej situácie opäť niekde neuviaznu.
Dovtedy sa my všetci správajme zodpovednejšie a skúsme nahradiť igelitové tašky, fólie, či obaly trvácnejšími materiálmi. Ja budem vývoj situácie určite naďalej sledovať...
