Slovenčina
Som nemilo prekvapený príliš emotívnymi, priam nacionalizmom zaváňajúcimi komentármi niektorých spoluobčanov, alebo iných čitateľov. Uvažujme, prosím, objektívne: Čo sa vlastne stalo?
Vedenie obchodného reťazca Billa Slovensko realizovalo to, čo sľúbilo takmer pred dvomi desaťročiami. Zaviedlo dvojjazyčné informačné tabule, čím poctilo nakupujúcich občanov maďarskej národnosti, pričom ani v najmenšom nepoškodilo prirodzené jazykové, nebodaj, iné právo Slovákov v našom meste a z okolia.
Toto rozhodnutie realizovali plným právom, v duchu Charty o používaní menšinových a regionálnych jazykov, ktorú podpísalo aj Slovensko.
To je prakticky všetko. Napriek tomu niektorí vyvolali búrku v pohári vody...
Dlhé roky chodím do Billy, a odteraz sa tu budem cítiť lepšie. A som presvedčený aj o tom, že drvivá väčšina nakupujúcich z tejto zmeny nebude mať zlý pocit.
Nechápavým a rozhorčeným spoluobčanom chcem pripomenúť, že považujem za demagógiu najhrubšieho zrna odsudzovať dvojjazyčnosť jednej miestnej predajne tým, že však "máme iné, dôležitejšie problémy...".
Áno, nie všetky cesty a chodníky v našom meste sú v dobrom stave, máme kopec iných nedostatkov, avšak, ako rodený Šamorínčan, ktorý tu býva presne 70 rokov, vidím napredovanie, snahu našich predošlých a súčasných poslancov. Dokonca aj výsledky ich práce, ako aj úctyhodnú činnosť šamorínskych spoločenských a civilných organizácií.
Tieto pozitíva konštatujem s uznaním, pričom nie som členom SMK a chválospevy nepoužívam. Samozrejme očakávam, aby aj oznamy o platenom parkovaní boli dvojjazyčné.
Ale k meritu veci! Chcem ubezpečiť tých, ktorí vyslovili určité pochybnosti: šamorínske deti maďarskej národnosti vďaka miestnym školám vyučujúcim v maďarskom jazyku, ako aj svojich rodičov, sa naučia po slovensky, okrem toho aj anglicky, či nemecky, lebo aj tieto vedomosti potrebujú, aby sa uplatnili v mnohých sférach života. Môžem to potvrdiť z vlastnej rodičovskej praxe, ako aj mnohými inými príkladmi.
A ešte jedna poznámka: chcel by som navrhnúť pánom protestujúcim, aby sa popozerali napríklad v reštauráciách v blízkej Rajke, či v Sári čárde v Dunakiliti. Tamojšie jedálne a nápojové karty sú vzorne trojjazyčné, lebo majitelia aj týmto gestom uctia okrem domácich aj svojich slovenských, alebo rakúskych hostí.
Nikto sa proti tomu nebúri, lebo je to prirodzené v dnešnej Európe. Tak isto dvojjazyčnosť v šamorínskej Bille.
