Slovenčina
Vlaňajšia sezóna bola tou najťažšou počas jeho celej 16-ročnej pretekárskej kariéry.
Táto nová však bude, ako Jakub hovorí, ešte ťažšia a hádam aj prinesie chuť olympijského úspechu.
Bolo by to priam zázračným vyvrcholením športovej dráhy paralympionika Jakuba Nagya, ktorému ako malému chlapcovi nedávali veľa nádejí.
,,Keď všetko dobre do seba zapadne, verím, že olympijská medaila v boccia bude na dosah. A je mi jedno či v súťaži jednotlivcov alebo tímov,” hovorí ešte len 28-ročný Jakub.
Slovenský tím má pritom slušnú nádej, aby na septembrovej paralympiáde v Rio de Janeiro zabodoval.
V svetovom rebríčku sa nachádza na štvrtom mieste z 82. a Jakub má v 83. miestnom rebríčku dvadsiatu pozíciu.
Boccia je športom, ktorý sa podobá francúzskej hre pétanque a je určená ľuďom s telesným postihnutím, ktorí sú odkázaní na invalidný vozík.
,,K boccii som sa dostal ešte ako dieťa, keď som prestúpil na ZŠ Mokrohájska v Bratislave. Na výber sme mali množstvo športov cez plávanie, basketbal či stolný tenis. Ukázalo sa však, boccia je pre mňa najvhodnejším športom,” hovorí Jakub. A odvtedy ho sprevádza.
Jakub za svoje úspechy vďačí rodine, blízkym, asistentom ale aj šamorínskemu rehabilitačnému centru Neurino.
Jakub hovorí, že bez pobytov v tomto centre by nedosahoval také dobré športové výsledky.
Vďačný je aj manželom Bátoryovcom, ktorí vedú canisterapeutické centrum K-7 a neposlednom rade aj spoločnosti CZ Slovakia, ktorá pomáha Jakubovi po finančnej stránke.
Chcel by sa však ešte poďakovať veľkému množstvu aj neznámych ľudí.
,,Po zisku zlata na svetovom šampionáte v Kolumbii ma zastavovali na ulici, blahopriali či prispievali na prípravu. Bolo to veľmi dojemné a zároveň veľmi povzbudzujúce,” uzatvára Jakub.
