Slovenčina
Až 50 stupňov Celzia zažívala v posledné dni na chlad zvyknutá Kanada. Stredná Európa sa síce takýchto horúčav obávať nemusí, napriek tomu meteorológovia varujú pred vysokými teplotami.
Tie môžu podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu u nás v týchto dňoch prekonať 35 stupňov Celzia, a to najmä na západnom a južnom Slovensku.
S prehánkami, ale bez ochladenia
Klimatizácie tak dostanú zabrať v Bratislavskom, Nitrianskom, Trnavskom, Banskobystrickom a Košickom kraji, pre ktoré bude 7. a 8. júla platiť prvý a druhý stupeň výstrahy pred vysokými teplotami.
Či ich budú sprevádzať živelné katastrofy ako v Čechách je však podľa odborníka na klimatické zmeny Pavla Nejedlíka predčasné hovoriť. Zároveň ale varuje, že sa očakáva „prechod frontu v druhej polovici tohto týždňa a za týchto okolností môžu vždy vznikať búrky“.
Ani dážď však neprinesie dlhodobé ochladenie, pretože pre globálne otepľovanie teploty v posledných desaťročiach rastú. „Nedá sa predpokladať, že výskyt takýchto teplôt by mohol nejak výrazne klesať, skôr by som predpokladal ich nárast,“ dodáva Nejedlík.
Na súčasné letné horúčavy si tak budú musieť Slováci zvykať rovnako, ako ich rodičia pred tridsiatimi rokmi na teplotu 30 stupňov Celzia. Nárast teplôt bude citeľný v celej krajine, aj keď nie v rovnakej intenzite.
Negatívne následky horúčav však možno pozorovať už teraz. Podľa Aleny Krčovej, hovorkyne Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, v lete okrem bežných výjazdov musia záchranári zasahovať aj pri takzvaných kolapsoch z tepla.
Tie hrozia nielen seniorom, deťom, tehotným ženám či pacientom s vysokým krvným tlakom. „Vysoké teploty predstavujú záťaž pre každý organizmus, zdravotné ťažkosti môže mať v dôsledku horúčav aj zdravý, dospelý človek,“ upozorňuje Krčová.
Kolaps totiž nemusí privodiť len dlhý pobyt na priamom slnku, ale aj rýchle zmeny teplôt, klimatizované miestnosti alebo nadmerne vyhriate autá. Platí to najmä pre osoby, ktoré sa liečia na vysoký krvný tlak a v období horúčav im hrozí častejšie infarkt.
Preto by sa podľa Zuzany Klinčákovej z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave mali vyhýbať počas horúcich dní najmä pobytu vo voľnej prírode, na kúpalisku alebo v záhrade.
Bez ohľadu na diagnózu by mali ľudia v týchto dňoch vynechať zo svojho pitného režimu alkohol a sladené nápoje. „Kávu s mierou, pretože pôsobí močopudne a po každej šálke kávy by mal automaticky nasledovať pohár vody,“ radí Krčová.
Pitný režim sa dá vylepšiť minerálkami, bylinkovými a ovocnými čajmi či riedenou ovocnou a zeleninovou šťavou. Netreba tiež zabúdať na to, že tekutiny je potrebné dopĺňať priebežne počas celého dňa a nečakať na pocit smädu.
Ten nepociťujú najmä deti a seniori, preto ich treba tekutinami ponúkať. Samozrejmosťou by mala byť ľahká strava a vyhýbanie sa slnku medzi 11:00 a 15:00.
Nedodržanie týchto odporúčaní môže viesť k úpalu, ktorý sa môže prejaviť nepokojom, bolesťou hlavy, nevoľnosťou, zvracaním, hnačkami či zrýchleným dýchaním a pulzom. Častým indikátorom je aj tmavý moč, suché pery a koža. V takom prípade je potrebné vypiť aspoň dva veľké poháre vody po malých dúškoch a vyhľadať chladnejšie prostredie.
Ďalším krokom je postupné zníženie teploty, ktoré sa dá dosiahnuť napríklad odstránením nadbytočného oblečenia. „Ďalšou voľbou je sprchovanie vlažnou vodou, priloženie vrecka s ľadom na zátylok, pod pazuchy a na slabiny,“ odporúča Klinčáková.
Ak by takáto prvá pomoc nezabrala a zdravotný stav by sa človeku zhoršil, je potrebné kontaktovať tiesňovú linku 155 a postupovať podľa pokynov operátora, ktorý v prípade potreby vyšle za pacientom aj sanitku.