Slovenčina
Prinášame Vám zaujímavý rozhovor o rýchlom rozširovaní obce Miloslavov, riešení dopravy v bratislavských satelitoch aj o tom, ako spraviť z RegioJetu akési metro so starostom Milanom Baďanským.
Obec Miloslavov sa má podľa územného plánu zväčšiť asi trojnásobne oproti stavu spred niekoľkých rokov. Toto sa schvaľovalo za vášho vedenia alebo ide o zdedený územný plán?
Terajší územný plán sa síce dvakrát aktualizoval, no po technickej stránke. V podstate vychádza z plánu schváleného v roku 2009. Za bývalého vedenia obce. Plán ráta s osemtisíc obyvateľmi. Momentálne má obec okolo 1 200 domácností s približne 2 200 prihlásenými obyvateľmi.
A reálne, aj s neprihlásenými?
Vyše tritisíc. Už len štatisticky, na domácnosť pripadajú traja členovia.
Z pohľadu infraštruktúry - dopravy, služieb - je plánované rozšírenie dobré? Na jednej strane je tu dopyt a každá obec uvíta viac obyvateľov, na druhej strane stojí otázka kapacity infraštruktúry.
Rozšírenie nie je dobré, ani zlé, je to realita, ľudia musia niekde bývať. Skôr väčšia aktivita a regulácia zo strany nadriadených orgánov, ktoré majú k dispozícii informácie o celkovej infraštruktúre, by mala platiť pre miestny rozvoj. Z miestnej úrovne je to tak, že je ťažké neustúpiť tlakom vo vašom okolí, ľuďom, ktorí vlastnia pozemky.
Ako to máme chápať?
Kto má pole, chce ho zaradiť do územného plánu, zmeniť ho na stavebné pozemky. Pre každého sú to peniaze. Veľa ľudí nebolo majetných, no zdedili pozemky po predkoch a toto bola a aj je príležitosť získať peniaze.
Nie je to ale z pohľadu tých dedičov aj trochu krátkodobé? Síce dočasne si finančne polepšia, no im samým klesne kvalita života, ak sa okolo nich začnú tvoriť zápchy, pribúda rýchla výstavba často bez vybavenia.
Myslím, že v tej dobe nikto toto nevyhodnocoval. A vidíme, ako to postupuje aj ďalej. Naša obec hraničí s Trnavským krajom a nie je problém ani tak tunajšia výstavba, ako fakt, že sa to roztiahlo až po Dunajskú Stredu. Vlani sme si nechali urobiť analýzu áut, ktoré prechádzajú cez našu obec. Prechádzalo ich tadiaľ denne šesť, sedem tisíc a z toho 85 percent bol tranzit. Treba sa pozrieť na to aj tak, že Bratislava má najnižšiu nezamestnanosť. Ľudia sa k nám sťahujú kvôli zamestnaniu, máme tu minimum nezamestnaných.
Nie je za zmenami územného plánu aj korupcia?
To nie. Žijem tu dvadsaťpäť rokov, toto by som si nedovolil.
Dá sa územný plán v súčasnosti ešte upraviť?
Určite sa dá, ale nie som na to dosť odvážny. Skúsiť niekomu vziať stavebný pozemok a preklasifikovať mu ho späť na ornú pôdu... Ale ako som povedal, nevidím v tom ani nejaký veľký zmysel. Ak si len vezmete zahraničie, veľké mestá sú obklopené satelitmi. Od bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice je Miloslavov vzdialený päť a pol, šesť kilometrov. To je skrátka osud prímestských obcí.
Niektoré obce ale hromadnú výstavbu doslova nezvládli. Poškodilo to ich vzhľad, fungovanie. Dokážete toto vy vôbec zo svojej funkcie ovplyvňovať?
Dá sa to čiastočne cez územný plán, ale určite by pomohlo, ak by lepšie vyzeral stavebný zákon. Napríklad exaktnejšie pravidlá pre vnútroareálové komunikácie, zastavanú plochu. Ak si pozriete americkú zástavbu, máte tam široké ulice, široké chodníky, medzitým zelený pás a až potom domy. U nás je taká Hlavná ulica, ale to ostatné sa už nepodarilo vyrokovať.
Pomohlo by vám to pri rokovaní s developermi?
Určite, pretože každý chce intenzifikovať, mať čo najvyššie percento zástavby. Ale napríklad, ustáli sme podmienku, že pre samostatne stojaci dom je potrebný minimálne šesťárový pozemok a je aj vôľa to zachovať. Napríklad by tiež pomohlo, ak by sa zodpovedne k územným plánom vyjadrovali vyššie orgány. V minulosti sa k územnému plánu vtedajší Krajský školský úrad vyjadril, že nemá námietky, niektoré inštitúcie sa dokonca vôbec nevyjadrili. Pritom z plánu bol jasný budúci nárast obyvateľstva, čo nám spôsobilo problémy so školou. A dostali sme sa do situácie, keď máme skoro šesťsto detí od nula po štrnásť rokov. V roku 2006 sme mali deväť detí v základnej škole, vlani od septembra ich nastúpilo 120 a rastie to ďalej.
Nie je to trochu výhovorka, čakať od nejakého úradníka na úrovni kraja, že stopne výstavbu v niektorej obci? Nemáte to robiť vy?
Výhovorka určite nie. Nadriadené orgány vlastnia všeobecné informácie o infraštruktúre a mali by z tohto pohľadu vydávať stanoviská a korigovať požiadavky aj z pohľadu obcí na územné plány. Na úrovni obce sa dá len ťažko reagovať na súvislosti, ktoré sú mimo obce, ako dostupná sieť škôl a ich kapacita, priepustnosť ciest, parkovacie kapacity v hlavnom meste a tak ďalej.
Prečo je lepšie, ak sankcie vyberá niekto mimo obce?
Pretože tu žijete. Stretávate tých ľudí každý deň. Málokto uzná, že vy mu dáte pokutu, že pochybil. Lebo pred desiatimi rokmi sused niečo urobil a on pokutu nedostal. Potom tá komunita tými spormi trpí. Nezávislý orgán je to najlepšie riešenie.
Kto sú ľudia, ktorí sa do Miloslavova sťahujú?
Máme veľa východniarov, ale zhruba tu máme zastúpené celé Slovensko. Určite ale starousadlíci už netvoria väčšinu tunajšieho obyvateľstva.
Spomínali ste analýzu dopravy cez obec? Prečo ste si ju dali vypracovať?
Križovatka s Vinohradníckou ulicou, kde sa tvoria aj dvoj-trojkilometrové rady áut. Snažili sme sa zistiť, čo z toho je miestna doprava, aj kvôli tunajšej výstavbe, a koľko tvorí tranzit.
Vraj je zámer urobiť na tej križovatke kruhový objazd?
Áno. Nie je to ale ešte v nejakom reálnom štádiu. Križovatka je totiž na rozhraní katastra Dunajskej Lužnej, Podunajských Biskupíc a mimo katastra obce Miloslavov, no zápchy vznikajú v našej obci. Treba k tomu výkresovú dokumentáciu, rozhodnutie kraja. Obec dala už vyhotoviť návrh projektu kruhovej križovatky, samosprávny kraj bude ešte v januári riešiť túto situáciu. Eventuálne aj s rekonštrukciou Vinohradníckej ulice. Pretože táto ulica už je rovnocennou dopravnou tepnou k ceste I/63 (cesta cez Rovinku medzi Bratislavou a Dunajskou Lužnou, pozn. red.).
Pred niekoľkými mesiacmi starostka Podunajských Biskupíc nečakane dopravným značením zmenila Vinohradnícku ulicu na jednosmernú, čo spôsobilo nakrátko dopravný chaos. Koordinujete sa napríklad medzi obcami pri takýchto veciach?
Skôr každý si rieši svoju situáciu. Tak to bolo aj tu a chvíľu bola tá situácia zúfalá, ale vyriešilo sa to veľmi rýchlo, v priebehu dvoch hodín. Rýchlo konala aj dopravná polícia, aj všetci kompetentní.
Dokončenie zrýchlenej cesty R7 je naplánované v roku 2020, v ideálnom prípade, no tunajšie obce neuveriteľne rastú. Do akej miery môžete vy ovplyvňovať riešenie miestnej dopravnej situácie?
Z môjho pohľadu je veľká snaha. Ja sám vyvíjam tlak, aby sa R7 a všetky ostatné opatrenia začali budovať. Ono sa to už aj začalo, napríklad od Šamorína sa začali pripravovať odbočovacie pruhy, aj od Dunajskej Lužnej, z Rovinky. Podľa mňa je aj dobré, aby na ministerstve vedeli, že majú ten podporný mandát.
Čo vlaková doprava?
Presadzujem ju, RegioJet tu urobil proste prevrat, čo sa týka nášho smeru. V obci je aj železničná stanica, pripravujeme projekt parkoviska pri stanici a stojanov pre bicykle.
Chcete terajšie parkovisko rozšíriť?
Zatiaľ tam parkovisko v podstate nie je, je tam len železničný pozemok. Po mnohých rokovaniach s ministerstvom dopravy sme sa so Železnicami dohodli, teraz sa to geometricky vymeriava. Železnice dajú obci pozemok do dlhodobého prenájmu, obec vypracuje projekt a budeme zháňať peniaze, aby sme tam mohli vybudovať ak už nie rovno parkovisko, tak aspoň spevnenú plochu. Momentálne tam parkuje okolo 50 áut, 10 až 15 bicyklov. Priestoru je tam popri koľajniciach dosť, aj pre 80 áut. Termín dokončenia nie je možné určiť, je maximálna snaha po dokončení projektu a vybavení stavebného povolenia získať zdroje na realizáciu.
Rozprávali ste sa s RegioJetom aj o zvýšení frekvencie vlakov v najvyťaženejších časoch? Momentálne chodia vtedy každú pol hodinu, inak raz za hodinu.
Áno, už som bol u nich na rokovaní, toto je už na hrane. Pretože tie vlaky sa na jednokoľajke ťažšie striedajú, tá priepustnosť je obmedzená. Tu by už pomohlo a aj som už požiadal Železnice, aby sa na našej stanici Miloslavov postavila výhybňa. Podľa mňa to bude nevyhnutné, bude to fungovať ako metro potom.
Do akej miery neprihlasovanie občanov na trvalý pobyt spôsobuje obci ťažkosti pri financovaní a plnení jej úloh?
Spôsobuje to obrovský problém. Osobne som už opakovane upozorňoval, že treba zmeniť zákon alebo niečo urobiť, pretože hlavným príjmom obce sú podielové dane prihlásených obyvateľov, a toto už je prekonaný spôsob. Za bývalého režimu kto sa nasťahoval, tak do troch dní sa musel prihlásiť na miestnom výbore a bol v obci. Dnes toto ale neexistuje a chýbajúca podielová daň napríklad u nás na tisíc obyvateľov môže predstavovať 130- až 140-tisíc eur ročne. To sú obrovské peniaze. Čiže dve tretiny obce sa skladajú aj za tú tretiu, na osvetlenie, údržbu a tak ďalej. Áno, máme tu daň z pozemku, z rodinných domov, to je ale menšia časť nášho príjmu.
Čiže ak by ste mali všetkých miestnych občanov prihlásených na pobyt, o akú sumu by išlo?
Napríklad sme stavali školu v roku 2013 a brali sme 250-tisícový úver, aby sme postavili dve triedy, jedáleň a sociálne vybavenie. Za štyri roky, čo som tu ja, je to približne 400-tisíc eur, ktoré sme mohli platiť zo svojho, nie brať si na to úver, ak by sme dostali podielové dane na skutočný počet obyvateľov. Mohlo sa za to postaviť pár kilometrov ciest a chodníkov.
Výstavbu školy financovala obec sama alebo dostala nejakú dotáciu od štátu?
Prvú etapu 434 metrov štvorcových sme stavali v roku 2013 výlučne vo vlastnej réžii, modulovým spôsobom. Na nadstavbu, ktorá stála zhruba 300-tisíc eur a stavali sme ju v 2014, sme dostali asi 100-tisíc eur dotáciu z ministerstva školstva. Počet žiakov sa zvyšuje, doprava je komplikovaná, takže sme požiadali, aby sme mohli mať deväťročnú školu, lebo sme mali doteraz jedna až štyri. Momentálne prebieha výstavba nového pavilónu základnej školy pre druhý stupeň s podporou ministerstva školstva za 275-tisíc eur. Radi by sme dokončili stavbu do marca 2016, ak nám bude priať počasie. Stavba bude stáť približne 700-tisíc eur. A teraz sme vo fáze verejného obstarávania 10 tried základnej školy, a na to sme dostali 250-tisíc eur, ale reálne to bude stáť nejakých 600-tisíc eur.
Chodia do tunajšej školy len miestne deti?
Chodia aj z Hviezdoslavova, kde nie je škola. Respektíve sa zrušila, nakoľko tam bolo málo žiakov. Ale paradoxne, aj tam majú teraz už okolo 150 školopovinných detí.
Je škôlka a škola spôsob, ako motivovať ľudí zriadiť si v obci trvalý pobyt? Tým, že uprednostňujete „miestne“ deti?
V škôlke máme hlavne deti, ktorú sú u nás prihlásené na trvalý pobyt.
Nedá sa motivovať cez nejaké ľahšie vybavovanie obecných vecí?
Myslím si, že vychádzame v ústrety každému. Základné veci musí splniť každý. Zrekonštruovali sme detské ihriská, máme športový klub, ktorý má dvesto členov a 40 malých futbalistov, rozvíjame školu, vlani sme získali dotáciu aj na dostavbu dvoch tried materskej školy.
Existuje teda reálny dopyt rodičov dávať deti do miestnej školy a nevoziť ich do okolitých miest?
Áno. V roku 2006 sme mali deväť žiakov, predošlý školský rok sme mali sto a od septembra je to 120. Keby ste sa pozreli na našu školu, tak sa určite vyrovná ktorejkoľvek bratislavskej, máme interaktívne tabule, nábytky máme nové, rozvod internetu do každej triedy, školský rozhlas. Deti sú priorita.
Čo sa týka ďalšieho rozširovania obce, už dávnejšie bol problém s čističkou odpadu, ktorá je v Hamuliakove a nestačila na rozširovanie spádových obcí. Ak ste spomínali vyššiu inštanciu, mala by existovať aj kvôli koordinácii napríklad kanalizácie?
Presne tak. Všetky činnosti inštitúcii by mali zohľadňovať územné plány obcí a podľa toho aj konať. Momentálne sa to javí, že to bude opäť určitá brzda, pretože tá kapacita nestačí. Nejde sa len o samotnú čističku, ale aj o prepravné zariadenia, rúry. Tie musia tiež spĺňať určitú kapacitu. Spôsob terajšieho zapojenia do potrubí v Dunajskej Lužnej už nestačí. Pripája sa aj Rovinka . Je vo výhľade projekt kanalizačného obchvatu z Rovinky, čím by sa uvoľnila pre Miloslavov ďalšia kapacita.
Ako je to s názvom druhej časti obce - Miloslava?
Oficiálne je to Miloslavov, neoficiálne to volajú Miloslava. Nedospeli sme zatiaľ v tomto k zmene. Čiže stále sa Miloslavov skladá z dvoch častí - Miloslavov a Alžbetin Dvor.
Obci za posledné tri roky významne stúpli náklady na mzdy. Od roku 2012 o 100-tisíc. S čím to súvisí?
Stúpol počet učiteľov v škole, v škôlkach, valorizovali sa platy aj v miestnej samospráve. Predtým sme mali okolo 26 zamestnancov, teraz máme 48 a dohodárov na nárazové práce . Okrem toho tam nie je nič navyše. Pribudnú nám navyše ďalší štyria zamestnanci, keďže otvárame ďalšie dve triedy škôlky, treba upratovačku, v školskej jedálni sa zvýšil počet zamestnancov. Bez ľudí sa nedá robiť a nemôžu robiť zadarmo.
Ako je to s úverovým zaťažením?
Na školu sme brali dva, ale vyrokovali sme dobré úrokové sadzby a aj sme zlúčili niektoré úvery. Na rekonštrukciu škôlky v miestnej časti Miloslava je úver z Prima banky z roku 2010, na nájomné byty je úver zo štátneho fondu rozvoja bývania, ten sa ale neráta do celkového zadlženia obce. Neprekročili sme ani hranicu zadlženia, z ktorej by obci plynuli sankcie. Zároveň sme minulý rok čerpali dotácie od štátu vo výške 100-tisíc eur, tento rok sme dostali 275-tisíc na školu a na škôlku 185-tisíc eur. Na ostrovné osvetlenie, ktoré financovala Nadácia Ekopolis ako ekologickú formu osvetlenia, sme získali sedemtisíc eur.
V rozpočte sú stovky eur za inštalácie, opravy a správu pre jednu spoločnosť v súvislosti s počítačmi. Za opravu notebooku si napríklad účtovala 350 eur.
Tú spoločnosť sme vybrali v riadnom výberovom konaní, spravuje nám počítače na úrade, v škole aj v škôlke. Len v jednej triede ich máme sedem. Pre nás nemôže robiť akákoľvek firma, musí mať oprávnenie na nakladanie s osobnými údajmi, keďže má prístup do počítačových zariadení obce. Budúci rok končí jej zmluva a budeme znovu obstarávať tieto služby podľa zákona.
Rozpočet na výkon funkcie starostu je okolo 50-tisíc eur. Čo všetko je v tom?
Začnem s tým lepším. Celých päť rokov, čo som vo funkcii, používam vlastný telefón, vlastné auto a súvisiace náklady si platím sám. Od obce mám len mzdu, ktorú mi schválilo obecné zastupiteľstvo. Hrubý plat zapísaný v zápisnici je 2 889 eur mesačne. Plat starostu a jeho výška je vďačná téma, treba si však uvedomiť prislúchajúcu zodpovednosť, časovú náročnosť, stratu súkromia a všetky ostatné súvislosti s výkonom tejto funkcie, nie je to vôbec o peniazoch, ale o ochote slúžiť ľuďom. Som presvedčený, že ľudia hodnotili vo voľbách moju činnosť po štyroch rokoch môjho pôsobenia zodpovedne a vyše 85 percent z odovzdaných hlasov svedčí o tom, že sa snažím správať a robiť zodpovedne zverenú funkciu.
Aké sú ďalšie ciele v obci?
Rekonštrukcia ciest a chodníkov a zlepšenie údržby obce, tam máme rezervy, to poviem otvorene. Chcem pokračovať v nastúpenom trende zveľaďovania obce a pracovať na zlepšovaní vzťahov v obecnej komunite.
Článok bol prevzatý z www.etrend.sk. Pôvodný článok tu.