Slovenčina
Šamorínčanka MUDr. Táňa Bulíková prednáša urgentnú zdravotnú starostlivosť na univerzite, no najmä zachraňuje ľudí. Ak sa s ňou chcete stretnúť v službe a nie ste pacient, je to zložité.
Týždenník Život prinieslo peknú reportáž o práci Táni Bulíkovej.
S lekárkou rýchlej lekárskej pomoci Life Star Emergency sme sa dohovorili na stretnutí na ich základni v Senci, odkiaľ ona a jej kolegovia vyrážajú za pacientmi ako posádka s lekárom.
Mali sme za nimi prísť počas dennej služby, ktorá pre záchranárov začína o siedmej ráno. Keď sme dorazili, z ich budovy v tichej seneckej ulici práve vybehol Michael – záchranár a vodič.
„Máte smolu, budete nás musieť počkať,“ konštatuje. V pätách sú mu ďalší záchranár Dominik a doktorka Bulíková. Zoznamujeme sa medzi dverami sanitky. „S týmto prípadom asi pôjdeme do nemocnice, zrejme to potrvá dlhšie, zavolám vám, keď sa budeme vracať z adresy,“ zakričí lekárka a už vidíme len zadné svetlá sanitky a blikajúci maják.
Mladá žena po cievnej mozgovej príhode nahlásila silné bolesti hlavy. Po hodine čakania po návrate posádky sa situácia opakuje. Fotograf stihne počas piatich minút urobiť pár záberov a ozve sa vysielačka. Neskôr sa dozvedáme, že išlo o sedemmesačné bábätko s epileptickým záchvatom.
„Máte smolu,“ zopakuje lekárka slová svojho kolegu a opäť odchádzajú. Dôležité je, že smolu nemajú pacienti. Pomoc k nim príde včas.
Každý je náš pacient
Keď sa s doktorkou Bulíkovou neskôr konečne rozprávame, konštatuje: „Na záchranke je to ako v športe. Pred každou službou prichádzame na štart a nikdy nevieme, čo nás na našej trati čaká, čo sa udeje a nevieme ani to, kedy a s akým výsledkom sa budeme vracať.“
Dôvody výjazdov sú naozaj rôznorodé. „Napríklad náhle cievne príhody, infarkty, autonehody – vyrážame vtedy, keď operátor rozhodne, že je potrebná posádka s lekárom. Chodíme však aj k pacientom, ktorí potrebujú uľaviť od bolesti, napríklad k ľuďom trpiacim onkologickými ochoreniami.
Nikomu nehovoríme – choďte na iné oddelenie, k nám nepatríte. Naším pacientom je každý človek. Mladý, starý, dieťa s akoukoľvek akútnou diagnózou, ktorá ohrozuje jeho zdravie a život. Urgentná medicína aspoň čiastočne zasahuje do každého odvetvia medicíny,“ pokračuje.
Impulzom pre naše stretnutie bol status doktorky Bulíkovej na facebooku o ich rýchlom zásahu: „V službe je veľa indikovaných výjazdov. Jeden nás teší najviac, lebo je dôkazom významného skrátenia celkového ischemického času u pacienta s infarktom viditeľnými na EKG typickými zmenami.
Celkový ischemický čas, teda čas od prvých príznakov po otvorenie a rekanalizáciu postihnutej tepny srdca, sme zaznamenali do 90 minút. Pacientovi volali záchranku po 30 minútach bolestí na hrudníku. Čas na vyšetrenie, diagnostiku, kompletnú liečbu a jeho odovzdanie na katetrizačnej sále v okruhu 35 km bol do 60 minút.
Zákrok sme videli a okamžitý efekt úspešného spriechodnenia postihnutej tepny sme cítili aj my v našich srdciach. O to viac, že išlo o 50-ročného muža. Ak si predstavím, čo všetko sa stihlo urobiť za 90 minút s výborným tímom v kardiocentre, je to povznášajúci pocit a som vďačná každému zúčastnenému. Hlavne príbuzným, že volali včas.“
Netypické prípady
Doktorka Bulíková sa usmeje: „Občas dávam na sociálnu sieť takéto statusy aj pre laikov. Aby si uvedomili, aké dôležité je poskytnúť prvú pomoc a zavolať záchrannú službu včas. Tento pán mal šťastie. Mal silnú bolesť na hrudníku, ktorá prišla takpovediac z plného zdravia. Po pol hodine bol už v takom stave, že si ani nemohol privolať pomoc sám. Jeho príbuzní to vyhodnotili správne a zavolali 155.“
Podľa doktorky Bulíkovej úspech ich zásahu môže zmariť práve otáľanie s privolaním pomoci.
„Niekedy ľudia s infarktom či ich príbuzní volajú až o dve, tri hodiny, alebo dokonca aj na druhý deň. Tretina pacientov sa takto nedožije ani adekvátnej nemocničnej liečby. Pomoc treba zavolať, ak bolesť za hrudnou kosťou trvá dlhšie ako 15 minút bez prerušenia,“ rozpráva lekárka.
Pozor si však podľa nej treba dať aj na pocit nevoľnosti či ťažoby na žalúdku, ktorá môže byť sprevádzaná vracaním. Takto netypicky sa totiž môže prejavovať infarkt na spodnej stene srdca, pri ktorom sa typické bolesti na hrudníku vôbec nevyskytujú.
„Zaznamenali sme dokonca viacero netypických infarktov u mladých žien, ktoré sa sťažovali len na ťažobu na hrudníku alebo bolesť chrbta a celkovú únavu, bolesti na hrudi vôbec nepociťovali,“ dodáva lekárka.
Pomôžte srdcu
Spomenuli sme nedávny prípad mladého 32-ročného muža, ktorého začalo bolieť na hrudníku večer po návrate z florbalového zápasu. Rozhodol sa dať si ibuprofen proti bolesti a vyspať sa. Nadránom mu už bolo veľmi zle, k lekárovi sa však chcel vybrať až ráno, pretože nechcel „obťažovať“ záchranku. Bohužiaľ, ešte v tú noc doma zomrel. Na infarkt.
Doktorka Bulíková reaguje: „Stáva sa, že práve tí, ktorí pomoc potrebujú, si ju neprivolajú, lebo nechcú obťažovať. Naopak, záchranku bežne volajú k ľuďom, ktorí sú len opití alebo majú ľahké zdravotné problémy, ktoré si nevyžadujú urgentnú zdravotnú pomoc. Vtedy však môže sanitka chýbať práve tam, kde o živote rozhoduje každá minúta.“
Podľa nej je obrovskou chybou dávať si pri bolestiach na hrudníku ibuprofen.
„Niektorí si dajú aj dve, tri tabletky, pretože bolesť je silná. Žiaľ, ich stav to ešte zhorší, pretože tento liek podporuje zrážanlivosť krvi. Pri infarkte treba naopak krv zriediť. Ak je to možné, treba si dať 200 miligramov aspirínu, anopyrínu či acylpirínu, ktoré obsahujú kyselinu acetylosalicylovú, rozhrýzť ho na prach a zapiť vodou, aby zaúčinkoval čo najrýchlejšie,“ odkazuje záchranárka.
Ako napísala aj vo svojej knihe o urgentnej medicíne, práca záchranárov sa niekedy podobá na detektívku. Príznaky totiž nie sú vždy jednoznačné, treba logicky rozmýšľať, chápať súvislosti a, samozrejme, mať dostatočné vedomosti. A preto lekári i záchranári neustále trénujú.
Doktorka Táňa Bulíková robí rozhodkyňu posádkam s lekárom na medzinárodných pretekoch záchranárov. Práve tam posádky riešia zložité simulované situácie, ktoré sa im môžu stať v bežnej praxi. Ak ich totiž aj v službe vyriešia správne a rýchlo, pacient má šancu prežiť. A to je pre lekárov a záchranárov, ktorí si túto adrenalínovú prácu vybrali, ten najlepší pocit.