Slovenčina
Denník N uverejnil zaujímavý článok o možnej budúcnosti tratu Komárno - Bratislava.
Ministerstvo dopravy mešká s vyhlásením súťaže na linku, ktorou sa denne dopravujú tisíce ľudí do Bratislavy. V decembri 2020 ju možno núdzovo prevezme „národný dopravca”.
Počas špičiek sa v žltých osobákoch RegioJetu takmer nedá dýchať. Na zastávkach pred Bratislavou čaká na vlak toľko ľudí, že majú problém sa vôbec dostať dnu.
„Nastupujeme so synom pred siedmou ráno v Miloslavove. Okrem toho, že vlak denne mešká, musím syna pri nástupe brániť vlastným telom, aby ho niekto nezranil,“ sťažuje si na Facebooku jedna z mamičiek.
Podľa analytikov sa RegioJet stal obeťou vlastného úspechu. Na trati Komárno – Bratislava sa od jeho príchodu v roku 2012 zoštvornásobil počet cestujúcich, na takýto nápor však už nestačí kapacita jeho vlakov.
RegioJet sa bráni, že zodpovedný je štát. Keďže jazdí na objednávku od ministerstva dopravy, ministerstvo si má objednávať viac výkonov. „RegioJet je súkromný dopravca, ktorý chce byť ziskový. Keď si štát u neho neobjedná viac výkonov, nemá veľkú motiváciu tento stav riešiť,“ súhlasí Rastislav Cenký, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo.
Čas sa kráti
Éra RegioJetu môže už o necelé dva roky skončiť. V decembri 2020 totiž firme vyprší zmluva na prevádzkovanie trate Komárno – Bratislava, ktorú dopravca získal ešte za Radičovej vlády.
A s pribúdajúcim časom sa zvyšuje šanca, že sa na túto dôležitú prímestskú linku vráti štátna Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), ktorá na nej jazdila pred tým. „Chceme sa pobiť o všetky voľné trate,“ povedal nedávno podpredseda predstavenstva ZSSK Patrik Horný.
Ministerstvo dopravy pod vedením Árpáda Érseka (Most-Híd) ešte pred rokom sľúbilo, že na trať do Komárna vypíše súťaž, do ktorej sa bude môcť prihlásiť akýkoľvek dopravca. Ani po roku však žiadna súťaž nie je, pričom čas sa kráti.
Pokiaľ by Érsekovu súťaž vyhral iný dopravca než RegioJet, potreboval by nejaký čas na prípravu, aby si mohol zabezpečiť súpravy, zriadiť predajné miesta na lístky a nabrať zamestnancov. Keď v roku 2012 prichádzal RegioJet, dostal na takúto prípravu 14 mesiacov.
Minister dopravy teda musí stihnúť súťaž dokončiť najneskôr do konca tohto roka.
Čo by sa stalo, keby to nezvládol?
Ministerstvo by v takom prípade malo dve možnosti: buď krátkodobo predĺžiť spoluprácu s RegioJetom, alebo ako „núdzové riešenie“ zveriť trať štátnej ZSSK.
Danko vs. minister
Zatiaľ čo minister Érsek by zrejme privítal pokračovanie s RegioJetom, s ktorým mal historicky dobré vzťahy, predseda SNS Andrej Danko bude zrejme žiadať variant so štátnym dopravcom.
Dankovi sa už podarilo primäť Érseka, aby zabrzdil príchod ďalších súkromníkov na Slovensko. Navyše sa ani netajil tým, že RegioJet by najradšej zo Slovenska vyhnal. „Neznášam tie žlté vlaky a autobusy. Radšej mám tie naše. Žlté vlaky a autobusy musia ísť preč,“ povedal Danko štyri dni pred voľbami.
Aj analytik Cenký hovorí, že podľa jeho indícií budú chcieť politici vrátiť na trať štátneho dopravcu. „Obávam sa, že to rozhodnutie bude v prvom rade politické. Až v druhom rade bude zohľadňovať skutočné prínosy pre cestujúcich a pre štátny rozpočet,“ dodal Cenký.
Ministerstvo zatiaľ nehovorí nič. Podľa jeho hovorkyne Karolíny Duckej sú otvorené rôzne možnosti, ako situáciu riešiť. „V prípade, že sa nestihne dokončiť súťaž s dostatočnými predstihom, všetko bude záležať od prevádzkových možností jednotlivých dopravcov a podmienok, za akých budú schopní danú trať prevádzkovať,“ uvádza hovorkyňa.
Na ministerstve vyčkávajú
Na prípravu súťaže mal štát takmer desať rokov a samotný Érsek, ktorý nastúpil do funkcie v lete 2016, viac než dva roky. Prečo ju teda zatiaľ nevyhlásili?
„Skúsenosti z iných štátov nám naznačujú, že je dobré byť opatrný a nejsť do súťaže ‚bezhlavo‘. Ide o veľmi dôležitý proces a my si nemôžeme dovoliť hazardovať s cestujúcimi,“ odpovedá Ducká.
Ministerstvo až vlani v júni zverejnilo v európskom vestníku zámer vyhlásiť takúto súťaž. Od takého zverejnenia musí uplynúť rok, aby sa tak mohlo stať.
Denník N hovoril s viacerými odborníkmi, ktorí sledujú dianie na doprave, a nikto z nich nemal informácie o tom, že by sa na príprave súťaže reálne pracovalo.
Érsekova hovorkyňa na otázku, kedy bude súťaž vyhlásená, dáva nejednoznačnú odpoveď. Argumentuje, že parlament musí najprv schváliť novely zákonov, ktoré upravujú rámec takýchto súťaží. Vláda ich do parlamentu doručila vlani v novembri, aktuálne sú v druhom čítaní.
„Musíme počkať do nadobudnutia platnosti zákona. Podľa toho budeme ďalej postupovať,“ hovorí Ducká.
Podľa poslanca Jána Marosza (OĽaNO) tento proces nahráva tomu, aby sa na trať do Komárna po rokoch znovu vrátil štátny dopravca. „Je nám jasné, že ZSSK si opäť robí zálusk na trať Bratislava – Komárno a štát jej v tom chce pomôcť,“ hovorí Marosz.
Má ZSSK na ďalšiu trať?
Je pritom otázka, či by ZSSK v súčasnej kondícii vôbec dokázala trať Komárno – Bratislava prevziať. V poslednom čase sa jej kopia problémy, pre ktoré sa stala terčom posmechu na sociálnych sieťach. Objavujú sa nedostatky s údržbou, zlyhávajú jej rušne aj kúrenie vo vagónoch, v okolí Bratislavy má dokonca problém zohnať pracovníkov do depa.
Podľa Marosza by sa teda ZSSK mala sústrediť radšej na to, aby dokázala jazdiť na svojich súčasných tratiach, a nepremýšľať nad tým, že si priberie ešte linku Komárno – Bratislava. „Vezmime si len najnovší príklad: na trati medzi Banskou Bystricou a Žilinou musia na rýchlikový spoj nasadzovať lokálkový motorák, namiesto toho, aby tu jazdil štandardný rušeň s vagónmi,“ dodáva Marosz
ZSSK však ubezpečuje, že do decembra 2020 je času dosť a že jednu trať navyše bez problémov zvládne. „Pokiaľ ide o náš vozidlový park, za dva roky už bude situácia lepšia než dnes. V prípade potreby si môžeme ďalšie súpravy aj prenajať podobne, ako to dnes robí súkromný dopravca,“ odpovedá hovorca ZSSK Tomáš Kováč.
Ministerstvo zdôrazňuje, že ešte nie je nič rozhodnuté. Na súťaž sa síce stále čaká, ale podľa hovorkyne sa na ňu dopravcovia už môžu pripravovať. „Záujemcovia viac ako pol roka vedia, že sa súťaž na túto linku pripravuje, a môžu si už teraz uzatvárať zmluvy o budúcich zmluvách a zabezpečovať potenciálne vozne a súpravy,“ hovorí Ducká.
Podľa ministerstva teda štátna ZSSK nie je v žiadnej výhode pred inými potenciálnymi uchádzačmi. „Ak by aj z nejakých dôvodov nebolo možné vybrať nového dopravcu, je niekoľko možných scenárov. Zaručene by boli oslovení viacerí adepti ako napríklad České dráhy, rakúske či maďarské železnice, ale aj komerční dopravcovia,“ sľubuje hovorkyňa.
Érsek bol pri tom
Trať Komárno – Bratislava sa stala historicky prvou dotovanou traťou na Slovensku, na ktorej jazdí súkromník. Postaral sa o to exminister dopravy Ján Figeľ (KDH), ktorý ju v roku 2010 pridelil RegioJetu. Urobil tak bez otvorenej súťaže.
„Trať Bratislava – Komárno v skutočnosti nebola liberalizovaná, spoločnosť RegioJet dostala zmluvu priamo,“ pripomína Ducká.
Za Figeľovej éry stačilo, že majiteľ RegioJetu Radim Jančura sľúbil, že bude jazdiť za nižšiu dotáciu na kilometer a že zabezpečí kvalitnejšie služby než ZSSK. Na ministerstve s tým súhlasili a počas vianočných sviatkov 2010 s ním v tichosti podpísali zmluvu. Súčasný minister Érsek bol vtedy pri tom ako Figeľov štátny tajomník.
Faktom však je, že RegioJet trať do Komárna rozhýbal. Pred jeho príchodom na nej jazdili tridsať rokov staré motoráky. „Tá trať bola na odpis,“ poznamenala v minulosti Desana Mertinková, šéfredaktorka Železničnej revue.
RegioJet prišiel plne motivovaný. Nasadil moderné nízkopodlažné súpravy, trať začal vo veľkom propagovať a na niektorých zastávkach ŽSR vybudovali záchytné parkoviská. Pôvodne sľuboval cestujúcim aj WiFi, dennú tlač a občerstvenie vo vlaku, no na tieto sľuby postupne zabudol.
Objektívne i subjektívne príčiny
Počet cestujúcich začal výrazne rásť. Realitní agenti dokonca prezentovali blízkosť RegioJetu ako pridanú hodnotu, keď inzerovali predaj nehnuteľnosti.
Sám Érsek ešte pred voľbami 2016 vyhlasoval, že Bratislava – Komárno je ukážkový model pre celú slovenskú železnicu. „Na regionálnych tratiach treba vypísať súťaže na prevádzkovateľov osobnej dopravy podľa vzoru RegioJetu,“ sľuboval Most-Híd vo volebnom programe.
Postupom času sa však kvalita cestovania začala zhoršovať – aspoň v čase špičiek. Čiastočne to ovplyvnil samotný RegioJet, napríklad keď v roku 2013 začal nasadzovať súpravy od Siemensu, ktoré mali o 15 percent menšiu kapacitu. Na ďalšie príčiny však nemal dosah.
V roku 2014 Robert Fico zaviedol bezplatné cestovanie pre študentov a dôchodcov, ktoré ešte viac naplnilo dotované vlaky, vrátane osobákov RegioJetu. RegioJet prišiel aj o niekoľko súprav pri nehodách na železničných priecestiach, ktoré na tejto trati nie sú zabezpečené ani závorami.
Zmluva z roku 2010 síce počítala so scenárom, že pri vyššom dopyte si štát bude od RegioJetu objednávať viac vlakov. Keď však tento dopyt presiahol stanovený objem, nastal problém. Ministerstvo chcelo, aby RegioJet zvyšoval frekvenciu jázd, súkromník mu zase odkazoval, že to musí zaplatiť.
Dohadovanie trvalo niekoľko rokov a stále pokračuje. V súčasnosti napríklad obe strany rokujú o možnosti, že by RegioJet nasadil dvojposchodové súpravy, ktoré majú oveľa väčšiu kapacitu.
Zanedbaná jednokoľajka
Týmto opatrením sa chcú obe strany pripraviť na očakávaný dopravný kolaps, ktorý má v Bratislave nastať v polovici februára. Vtedy bude uzavretá časť príjazdových ciest na Prístavný most, čo sa dotkne aj ľudí dochádzajúcich autom od Šamorína. Očakáva sa, že časť z nich sa bude snažiť prestúpiť na vlaky.
Na druhej strane je otázka, aké veľké navýšenie táto trať zvládne. Ide totiž o jednokoľajku, ktorá musí absorbovať významný počet nákladných vlakov, keďže v Dunajskej Strede je veľké železničné prekladisko.
RegioJet už v lete 2014 žiadal, aby štát túto trať rozšíril o druhú koľaj, aspoň v úseku z Bratislavy po Dunajskú Stredu. Ministerstvo, ktoré vtedy viedol Ján Počiatek (Smer), mu odpísalo, že „stav infraštruktúry považuje za dostatočný“.
Keď v roku 2016 prišiel Érsek, začal už hovoriť, že trať do Komárna sa musí modernizovať. Kedy sa tak stane, je otázka. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré majú infraštruktúru na starosti, sa doteraz sústreďovali na úplne iné trate.
V najbližších rokoch chcú napríklad investovať peniaze do elektrifikácie trate Moldava nad Bodvou – Košice, ktorá je podstatne menej vyťažená.
Denník N sa na modernizáciu trate do Komárna spýtal ŽSR, hovorkyňa firmy sa však do uzávierky nevyjadrila.