Slovenčina
Jej deti nemôžu vždy rátať s rozprávkou a božtekom na dobrú noc od maminky, keď musí do pekárne. „Ale naše deti si aspoň vedia vážiť prácu, že na peniaze treba pracovať, a aj oni niekedy brigádujú. To isté nás naučili naši rodičia, ktorým sme so sestrou pomáhali od detstva,“ hovorí šéfka pekárne.
Na webe Ženy v meste bola uverejnená pekná reportáž o pekárni v Kvetoslavove a jej šéfke Beáte Belanovej. Predajne tejto firmy sú v našom meste pomerne obľúbené a Beáta Beáta Belanová je známa aj ako veľká športovkyňa. V sobotu získala vo svojej kategórii na svetovom šampionáte v triatlone, ktorý sa uskutočnil v našom meste, vynikajúce 14. miesto.
Dohadujem si nočnú službu v pekárni v Kvetoslavove. Keď sa dozviem, že Mária Pronayová nastupuje na zmenu nastupuje o 2 hodine ráno a pred službou ešte ide spať, rozmýšľam, či to tak spravím aj ja alebo to potiahnem do tej druhej. Veď spať chodievam okolo polnoci. Potom mi rozum napovie, že by som si predsa len mala ľahnúť, aby som vydržala.
Keď budík zazvoní o pol druhej nad ránom, som úplne mimo. Stred noci! Na čo mi to bolo, rozmýšľam. Chvíľu aj koketujem s myšlienkou, že návštevu pekárne zruším, ale potom ju rýchlo odoženiem. Aj keď zohriata posteľ láka…
Vstávam. Káva o tri štvrte na dve chutí zvláštne.
Dobrý večer alebo dobré ráno?
Do pekárne to mám na skok. Ešte si hovorím, veď to rýchlo zmáknem a pálim domov. Až na mieste sa vžijem do novej úlohy a o chvíľu neskôr sa mi už ani nechce spať. Pri bráne ma čaká Michal Belan – PR manažér kvetoslavovskej pekárne, ktorý, ak by som niečo potrebovala, bude nápomocný. Rozmýšľam, ako ho mám pozdraviť: dobrý večer alebo dobré ráno? Aha, už to počujem, všetci sa zdravia: Dobré ráno.
Mária Pronayová práve parkuje pred pekárňou. Býva vo vedľajšej dedine – v Mierove. Za pár minút je v práci, keďže o tomto čase sú cesty prázdne, takže s dopravnými zápchami bojovať nemusí. Opýtam sa jej, ako sa jej dnes vstávalo. „Včera bolo pekne a dlhšie som pracovala v záhrade, takže so vstávaním to bolo trocha ťažšie ako obvykle,“ prezradí. Mária tu pracuje od novembra minulého roka. Každý pracovný deň vstáva o štvrť na dve, víkendy má voľné. Predtým pracovala 27 rokov ako pomocná sila v škôlke v Mierove.
S kalkulačkou v ruke
Nemáme veľmi čas na rozhovory, lebo Mária musí začať s prípravami na pečenie. Najprv musí podľa objednávky vyrátať, koľko plechov a vozíkov s plechmi je potrebné nachystať. „Myslela som, že sa to nikdy nenaučím,“ hovorí úprimne. No dnes už sebavedomo do kalkulačky v mobile naťukáva množstvo objednávok podľa druhu pečiva. Násobí, delí.
Najprv sa budú piecť slané rožky a tých je na dnes objednaných 3078 kusov. Na každom plechu sa ich zmestí 27 a to znamená, že potrebuje 114 plechov. Na syrové rožky potrebuje 5 plechov a na kaizerky – 41.
Prípravy na pečenie
Po chvíli je tabuľka vyplnená a ona chystá, čo treba. Presúva sa do miestnosti s múkou a inými ingredienciami. Pozerám na veľké pláty čohosi zabaleného do papiera. Rozmýšľam, čo to asi môže byť. Dozviem sa, že margarín. Celé pláty. Mária ich nakrája na kusy a skončia vo veľkej nádobe s múkou.
Celú reportáž z pekárne v Kvetoslavove si môžete prečítať na webe zenyvmeste.sk: Strávili sme noc s pekárkou, ktorá žije pečením od detstva.