Slovenčina
Šamorínske basketbalistky získali pred domácimi fanúšikmi bronzové medaily. S kariérou sa po zápase rozlúčila bývalá reprezentantka Romana Vyňuchalová.
,,Som veľmi rada, že som si týmto zápasom splnila sen. Ukončiť kariéru s medailou na krku,” tešila sa po zápase Vyňuchalová. Víťazstvo Šamorína sa nerodilo ľahko. Po tesnej výhre 58:62 na palubovke súpera mali síce domáce v rukách mečbal, no mladý tím z Košíc nepricestovali do Šamorína darovať výhru zadarmo.
,,Hra bola vyrovnaná až do poslednej štvrtiny. Boli hore aj dole, ale verila som, že ak sa udržíme v zápase, tak v závere to zlomíme,” priblížila priebeh stretnutia 196 centimetrov vysoká pivotka. O výhre jej tímu rozhodli najmä skúsenosti. Veď v rozhodujúcom zápase o bronz nastrielala skúsená dvojica Vyňuchalová – Sujová súperovi spolu 42 bodov.
,,Asi tri minúty pred koncom zápasu som už vedela, že bronz je náš. Vtedy som sa rozplakala, lebo zrazu bolo vo mne až príliš veľa emócii. Uvedomila som si, že je to môj posledný zápas a ešte aj víťazný,” opísala silný okamih Vyňuchalová.
Po záverečnom klaksóne vypukla v Šamoríne obrovská vlna radosti. Hráčky spolu s fanúšikmi oslavovali úspešnú sezónu so šampanským v rukách. ,,Fanúšikovia boli neskutoční! Mali sme ich úplne plnú halu. Myslím, že tam boli naozaj všetci Šamorínčania so vzťahom k basketbalu. Podporovali nás celú sezónu, rovnako ako tie minulé,” nešetrila slovami chvály 32-ročná bývalá reprezentantka.
,Odkedy máme v Šamoríne novú halu s väčšou kapacitou, prilákalo to ľudí a tá atmosféra s nimi bola neuveriteľná. Po všetkých tých štvrtých miestach si aj oni konečne zaslúžili bronz,” zasmiala sa Romča, ktorá už pred sériou avizovala, že ak tentokrát bronz nezíska, asi bude na čase skončiť. ,,Bola to rozlúčka s extraligou. Dúfam, že už ma nikto nepresvedčí, aby som budúci rok hrala basketbal. (smiech) Táto sezóna bola pre mňa fyzicky veľmi náročná a cítim sa polorozpadnuto. Hrať popri práci si už ďalej neviem predstaviť.”
Hoci Košičanky začali sezónu lepšie ako Šamorín, na konci sa karta obrátila. V prvých troch extraligových stretnutiach mali navrch hráčky z východu, no v ďalších troch už ťahali za kratší koniec. ,,Celú sezónu prizvukujem dievčatám, že časujeme formu. Chvalabohu sa nám to naozaj podarilo. Určite zavážilo aj to, že Young Angels sú naozaj young a nemajú ešte natoľko skúsené hráčky, ktoré by mali za sebou toľko dôležitých zápasov. Majú ale veľa talentovaných dievčat a ich družstvo má potenciál. Myslím si, že ich čas ešte len príde,” podporila Košičanky Vyňuchalová. ,,Aj my máme mladé baby, ktoré bolo treba občas upratať, ale boli super,” dodala s úsmevom 27-bodová najlepšia strelkyňa zápasu.
Na hodnotenie kariéry je podľa extraligovej stálice ešte priskoro. Obhliadnuť sa za ňou však neodmietla. ,,Vzhľadom na moje atletické schopnosti si myslím, že som zo svojej kariéry vyťažila naozaj veľa. Basketbal mi umožnil cestovať, čo milujem. Cestovanie je veľmi dôležitá súčasť môjho života. Štyri roky som žila v Amerike, potom dva roky v Španielsku a ďalšie dva roky vo Viedni. Následne som už cítila, že by som chcela byť doma v Bratislave a tak som sa basketbalovo usídlila v Šamoríne. Nad koncom kariéry som rozmýšľala už minulý rok, keď som na pár mesiacov odskočila do Turecka. Bola to pre mňa veľká výzva a samozrejme aj pocta hrať za Adanu. Vyskúšala som si ešte naposledy veľký basketbal, ale tých pár mesiacov vonku stačilo. Vrátila som sa ešte na poslednú sezónu do Šamorína. Klub pre mňa vytvoril výborné podmienky a môžem úprimne povedať, že som zaň milovala hrať,” dodala hráčka s číslom 6.