Slovenčina
Simulované záplavy sú pre dunajskú prírodu mimoriadne prospešné, pretože pomáhajú zachovať priaznivý stav druhov rastlín, živočíchov a biotopov európskeho významu. V rámci simulovanej záplavy prietok vody dosahuje 90 kubických metrov za sekundu.
„Aj napriek tomu, že samotná ramenná sústava sa oproti tej pôvodnej zachovala iba sčasti, patrí k najväčším vnútrozemským riečnym deltám v Európe. Je to jedna z prírodných rezervácií v dotyku s hlavným mestom,“ zdôraznil minister životného prostredia Ján Budaj.
Tomáš Kušík, predseda BROZ-u, podčiarkol, že záplavy sú základom života lužných lesov: „Umelými záplavami v tejto oblasti sa usilujeme prinavrátiť režim, aký bol pred vodným dielom,“ doplnil. Zároveň ocenil osobnú angažovanosť ministra Budaja v tejto téme. Do minulého roku sa totiž aktivisti márne dožadovali záchrany ramien pred vysychaním.
Lokalita ramennej sústavy a Dunajských luhov je jedinečná svojimi biotopmi i druhovým zložením. Je známa výskytom vzácnych druhov vtákov, rýb, mäkkýšov či obojživelníkov. Svoje hniezda v nej má aj kráľ dunajského lužného lesa - orliak morský.
V ľavostrannej ramennej sústave možno nájsť významné vŕbovo-topol'ové lužné lesy, dubovo-brestovo-jaseňové lesy i prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a ponorených cievnatých rastlín. Bohatá je aj fauna - od rôznych druhov rýb, ako napríklad hlaváč bieloplutvý, holeň dravý, hrebenačka vysoká, hlavátka podunajská, plotica lesklá, cez európsky významného obojživelníka - mloka dunajského, hraboša severského panónskeho, vydru riečnu, až po volavku striebristú, bociana čierneho, rybárika riečneho a v neposlednom rade orliaka morského, ktorý obýva predovšetkým morské pobrežia a vo vnútrozemí je vzácnym. Dvojité simulované záplavy mali byť povinnou každoročnou aktivitou VD Gabčíkovo, ale až do tohto roku sa neuskutočňovali.