Slovenčina
Pre Csali Veľkých (Nagy Csali) sa vlaňajší rok rozbehol skvelo; súbor sa vo februári dostal do Szegedu, na exhibíciu detského ľudového tanca, kde sa tradične predstavujú najlepšie súbory predchádzajúceho roka. Z južného Slovenska sa im to podarilo ako vôbec prvým. Potom však zasiahla pandémia koronavírusu.
Začiatkom roka ešte fungoval aj súbor detí z materských škôl ”Iciri-Piciri”, pripravovali sa nové choreografie súborov Maličkých (Pici Csali) a Malých (Kis Csali). Súbor Csalló tiež začal pracovať na zostavení svojho nového samostatného programu. Boli sme plní nádejí, nakoľko sme sa do celoštátnej súťaže prihlásili tentokrát už s dvoma súbormi – s Kis Csali a Nagy Csali, kde sa oba aj dostali, a na súťaž sólo tancov boli nominovaní všetci naši šikovní detskí tanečníci. Súbor Csalló dostal množstvo pozvaní a prihlásil sa do dvoch veľkých súťaží. Bolo treba veľa nacvičovať a pracovať, aby sa tieto plány mohli stať skutočnosťou.
Potom v polovici marca prišla pandémia a všetko sa zastavilo. Nácviky sa nemohli konať tradičným spôsobom, vystúpenia odpadávali jedno za druhým, tak isto ako aj súťaže, festivaly a zážitky, ktoré dotvárajú zmysel z tejto práce tak pre deti, ako aj pre dospelých.
V polovici júna, keď sa situácia už stabilizovala, sme trénovali v exteriéri, na vonkajšom ihrisku gymnázia, aby sme získali späť našu pôvodnú kondíciu, znova zocelili skupinu a tešili sa z toho, že sme znova spolu.
Nácviky sa v obvyklej forme po skupinách mohli konať znova od polovice augusta. Nebolo to jednoduché, pretože po dlhej prestávke sme museli celú prácu načatú v januári odviesť znova, nakoľko sa kondícia detí výrazne zhoršila, vymizla rutina a sila. Keď sme sa znova dostali na úroveň a mohli začať efektívne pracovať, prišiel druhý lockdown. Vedúci súborov sa snažili udržiavať kontakt s deťmi prostredníctvom videospráv a digitálnych „domácich úloh”. Taneční pedagógovia sa celý čas usilovali o to, aby v deťoch podporovali a udržali tímového ducha a vôľu vrátiť sa.
V októbri sme sa mohli vrátiť do našich skúšobných sál, ale výlučne v skupinách po 5, v maske a tri metre od seba, pričom sme nacvičovali pri otvorených oknách. Jediným pozitívom tohto obdobia bolo, že sme sa mohli viac venovať rozvoju na úrovni jednotlivcov. Takto sme uzavreli rok, ktorý naozaj nebol veľmi dobrý, ale snažili sme sa z neho vyťažiť, čo sa dalo.
Na rok 2021 sa pozeráme optimisticky. Dúfame, že aspoň na jún sa situácia natoľko stabilizuje, aby sme mohli znova začať pracovať tak, ako predtým a nestratili členstvo, aby sme mohli znova cestovať na vystúpenia, mali zážitky a mohli z pódia prinášať radosť našim divákom.
Dúfame, že tento rok bude rokom nových plánov, nových začiatkov a nových cieľov. To isté želáme každému z Vás.
Myrtil Nagy
Článok vyšiel vo februárovom vydaní mesačníka Šamorín a okolie