Slovenčina
Prírodné cintoríny alebo záhrady spomienok ako ekologické alternatívy klasického pohrebníctva sa po celej Európe dostávajú do popredia čoraz viac. Podľa predpokladov vznikne na južnom Slovensku prvý takýto cintorín práve v Šamoríne, presnejšie na starom cintoríne v Bučuháze.
Environmentálna uvedomelosť preniká čoraz hlbšie do našich životov a výnimkou nie je ani pohrebníctvo. V klasickom pohrebníctve sa pri starostlivosti o hroby, žiaľ, dostáva do prírody veľké množstvo plastového odpadu – vence, balené kvety, kahance – a prirodzeným procesom príliš nepomáha ani zabetónovanie rakiev. Alternatívu na tieto problémy ponúka prírodné pohrebníctvo, ktoré spája úctu voči prírode aj človeku a súčasne zaťažuje životné prostredie len minimálne.
V Anglicku bol prvý takýto cintorín založený pred 20 rokmi, v Maďarsku od roku 2015 funguje spomienkový les v obci Agostyán; na Slovensku sme museli čakať ďalšie dva roky do vzniku prvého prírodného cintorína – Záhrady spomienok – vo Zvolene. V našom meste sa vo veci prírodného cintorína angažuje poslankyňa Renáta Varga.
„Keď som sa pred pár rokmi dočítala o otvorení prvého ekocintorína Slovenska vo Zvolene, hneď ma to zaujalo – vysvetľuje. – V prírodných cintorínoch sa ukladá popol zosnulých v biologicky rozložiteľných „eko“ urnách ku koreňom stromov alebo do kvetinových záhonov. Je striktne zakázané, aby sem niekto nosil balené alebo umelé kvety a kahance. O hroby sa tu stará príroda sama, takže tento spôsob pohrebníctva môže byť alternatívou pre odsťahovaných príbuzných, ktorí sa nevedia starať o hroby.”
Starý cintorín v Bučuháze ako potenciálna lokalita je na to akoby stvorená.
„Posledný pohreb sa tu konal asi pred 50 rokmi a na cintoríne je asi 10 vyvalených náhrobných kameňov, ktoré sú už zarastené vegetáciou. V uplynulých rokoch sa tu objavili dobrovoľníci, ktorí sa to tu snažili vyčistiť, avšak kompletná obnova by si vyžadovala pravidelnú údržbu. Keďže je tento cintorín ďalej od obývaného územia obce, v strede poľa, slúži aj ako útočisko pre menšie druhy divej zveri. Bolo by to priam ideálne miesto pre prírodný cintorín, ktoré by nesymbolizovalo len zánik, ale aj spojitosť minulosti so súčasnosťou” – dodáva poslankyňa.
Podľa predbežných plánov – samozrejme s úctou k pochovaným – by tu samospráva po úprave terénu, očistení hrobov a so zachovaním refúgia pre divú zver založila cintorín pre tých, ktorí túžia po poslednom odpočinku priamo v prírode.
Článok vyšiel v aprílovom vydaní mesačníka Šamorín a okolie.