Slovenčina
Koncom minulého mesiaca (23. máj) vyšiel v časopise Týždeň pekný a zaujímavý portrét Šamorínčanky a záchranárky Táni Bulíkovej s titulkom Naša práca je detektívka.
Doktorka pôsobí ako prezidentka Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof a primárka neštátnej záchranky LSE.
V portréte sa píše, že Táňa Bulíková žije prácou a je šťastná. Denne vidí veľa nepríjemných vecí, vie však, ako sa s nimi vyrovnať.
A čo ešte Táňa Bulíková o sebe prezradila?
- Ráno vstávam pred šiestou, rovno sa hodím do uniformy a idem. Zo služby sa vraciam ďalšie ráno, niekedy aj po dvoch dňoch.
- Záchranár je ako doktor House, čo pátra po zotretej stope. Riešime prípady. Ako v detektívke.
- Môj mobil je naprataný obrázkami z nehôd. Na pomaturitnom stretnutí spolužiaci ukazovali rodiny, frajerky, detičky, ja som len listovala, listovala a nenašla ani jednu peknú fotku z domáceho prostredia. Nie sú to pekné fotky, ale pre učebné dôvody to m á úžasnú silu.
- Moja ambulancia je na kolesách. Nič neriešim v ordinácii, všetko v sanitke, alebo na mieste, kde nás zavolajú.
- V kníhkupectve dokážem stráviť aj celý deň. Mám doma všetko možné, troška sa knihami barikádujem, žiadnu nevyhodím.
- Mám necnosti, ale mám aj svedomie, ktoré ich vie ustrážiť. Som náročná k prostrediu a okoliu, očakávam od všetkých to, čo od seba.
- Ako sa vyrovnávam s tragédiami, čo denne vidím? Dôležité je o tom veľa hovoriť s kolegami, celý prípad si rozobrať, preventilovať.
Časopis Týždeň svoje články a zamyká, aspoň takto si však môžete čo-to prečítať.
Doktorka House nezabíja slimáky
