Železnice Slovenskej republiky urobili ďalší krok k dlho pripravovanej modernizácii trate medzi Bratislavou, Dunajskou Stredou a Komárnom. Ministerstvo životného prostredia začalo posudzovať vplyvy projektu s názvom Zvýšenie priepustnosti trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno na životné prostredie.
ŽSR doručili podklady ministerstvu 4. júna 2026. Predmetom konania je modernizácia existujúcej trate od stanice Bratislava-Nové Mesto cez Dunajskú Stredu až po Komárno, ktorej hlavným cieľom je zvýšenie kapacity. Začatie procesu EIA však ešte neznamená, že je stavba schválená alebo že sa v blízkom čase začne stavať.
Jedna koľaj už doprave nestačí
Trať dlhá približne 95 kilometrov je v súčasnosti jednokoľajná, neelektrifikovaná a jej najvyššia traťová rýchlosť je 80 kilometrov za hodinu. Podľa hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze už jej kapacita nestačí na požadovaný rozsah osobnej a nákladnej dopravy.
Problém je najvýraznejší medzi Bratislavou a Dunajskou Stredou. Počas dennej špičky využívajú kapacitu trate najmä osobné vlaky a nákladné súpravy smerujúce do prekladiska v Dunajskej Strede musia často jazdiť v iných časoch. Na jednokoľajnej trati nie je dostatočný priestor na ďalšie výraznejšie zahusťovanie spojov.
Elektrifikácia, vyššia rýchlosť a druhá koľaj
Doterajšie plány počítajú s elektrifikáciou celej trasy a zvýšením maximálnej rýchlosti z 80 na 120 kilometrov za hodinu. Súčasťou projektu má byť aj modernizácia staníc, zabezpečovacích zariadení a náhrada niektorých železničných priecestí nadjazdmi, podjazdmi alebo samostatným priechodom pre chodcov.
Štúdia ŽSR uvažovala o zdvojkoľajnení trate medzi Bratislavou a Dunajskou Stredou. Analytici ministerstva financií však odporúčajú rozsah druhej koľaje ešte prehodnotiť. Za nevyhnutný považujú dvojkoľajný úsek najmä medzi Bratislavou a Kvetoslavovom, zatiaľ čo ďalej smerom do Dunajskej Stredy by mohli kapacitu zvýšiť aj lacnejšie technické opatrenia.
Aktuálny odhad celej modernizácie je približne 1,1 miliardy eur s DPH. Útvar hodnoty za peniaze zároveň identifikoval možné úpravy technického riešenia, ktoré by mohli náklady znížiť o ďalších takmer 193 miliónov eur. Zdroj financovania projektu zatiaľ nie je potvrdený.
Čo by projekt znamenal pre Šamorín
Šamorín neleží priamo na železničnej trati. Obyvatelia mesta využívajú najmä stanicu v Kvetoslavove, preto by pre nich mala význam predovšetkým vyššia kapacita úseku smerom do Bratislavy, možnosť zavedenia väčšieho počtu spojov a prípadné skrátenie cestovania.
Útvar hodnoty za peniaze odporučil preveriť aj odbočku z Kvetoslavova do Šamorína, ktorá by mohla pritiahnuť ďalších cestujúcich. Nejde však o schválenú súčasť aktuálne posudzovaného projektu. Je to zatiaľ iba odporúčanie na ďalšie vyhodnotenie, preto nemožno hovoriť o potvrdenej železnici priamo do Šamorína.
Zo zoznamu dotknutých samospráv v aktuálnom procese EIA vyplýva, že medzi nimi sú Kvetoslavov, Hviezdoslavov, Mierovo a ďalšie obce ležiace priamo pri existujúcej trati. Mesto Šamorín v tomto zozname nie je, čo zodpovedá tomu, že predmetom posudzovania je modernizácia súčasnej trasy, nie nová odbočka do mesta.
Rok 2042 nie je potvrdeným termínom
V hodnotení štúdie uskutočniteľnosti sa pracovalo s rozdelením modernizácie na dve etapy. Úsek Bratislava – Dunajská Streda sa mal podľa tohto modelu dokončiť do roku 2037 a úsek Dunajská Streda – Komárno do roku 2042. Tieto roky však predstavujú harmonogram zo štúdie, nie záväzný termín výstavby.
Aktuálne je projekt iba na začiatku environmentálneho posudzovania. Ústne pojednávanie k určeniu rozsahu hodnotenia je naplánované na 19. augusta 2026 na Ministerstve životného prostredia. Až po ukončení procesu EIA, ďalšej projektovej príprave, získaní povolení a zabezpečení financií sa môže rozhodovať o samotnej realizácii.
Kým sa podarí pripraviť veľkú modernizáciu, analytici odporúčajú riešiť najkritickejšie miesta menšími zásahmi. Za približne 16 miliónov eur by podľa nich mohli vzniknúť nové výhybne a úpravy staníc, ktoré by pomohli zvýšiť kapacitu trate skôr než celý miliardový projekt.

