Slovenčina
V Šamoríne má Slovensko poklad nevyčísliteľnej hodnoty. Zdroj pitnej vody, ktorý sa tu nachádza, by stačil pre polovicu krajiny. Žiaľ namiesto jeho ochrany sa idú stavať satelitné mestečká. Ministerstvo životného prostredia totiž zrušilo rozhodnutie o rozšírení ochranného pásma a to aj napriek tomu, že to odporúčali odborníci. Rezort tak mal uprednostniť záujmy developerov.
Takto sa ešte koncom apríla začala reportáž Pitná voda alebo tvrdý biznis, ktorú odvysielala v relácii Reportéri verejnoprávna RTVS.
Prevádzkovateľom vodného zdroja je Bratislavská vodárenská spoločnosť, ktorá opakovane a neúspešne žiadala o rozšírenie ochranného pásma. Podľa reportáže totiž momentálne víťazia záujmy vplyvných developerov. Tí pôdu nad bazénom spodnej vody nakúpili ako ornú a spravili z nej hodnotné stavebné pozemky.
Na dôležitosť šamorínskeho podzemného vodného zdroja pri tom upozorňovali už odborné správy zo 70-tych rokov. Dôležité je aj to, že zdroj sa nachádza mimo prúdenia spodných vôd z chemickej skládky vo Vrakuni.
Problémom je, že Slovensko pre oteplenie bude možno čoskoro potrebovať šamorínsku vodu. Záhorie už teraz trápi dlhodobé sucho. Aby sa však šamorínskou vodou mohli zásobovať aj iné územia Slovenska, bude potrebné vybudovať nové studne a preto Bratislavský vodárenský podnik žiada zvýšiť ochranu dotknutého územia.
V roku 2009 Slovensko prijalo nový vodný zákon, ktorý reagoval na požiadavky Európskej únie ako aj vplyvov klimatických zmien. Na základe tohto zákona sa zmapovali vodné zdroje a navrhli určiť nové ochranné pásma. Skupina odborníkov v roku 2013 pripravilo na základe výskumu záverečnú správu, ktorá potvrdila, že šamorínsky zdroj má najkvalitnejšie a najbohatšie zdroje pitnej vody. Preto odporučila rozšíriť ochranné pásmo, okolo tohto zdroja. ,,Je tam masívna výstavba, ktorá sa nám v podstate tlačí až na okraj prvého ochranného pásma a nie je to možné zastaviť,” uviedol Ján Dzúrik zo spoločnosti Geospektrum, ktorá spomínanú správu vypracovala.
V roku 2013 vtedajší minister životného prostredia Peter ŽIga (Smer-SD) správu podpísal. Stála sa záväznou a na jej základe požiadal príslušný okresný úrad, aby vyhlásil väčšie ochranné pásmo. Tým však začali problémy.
Na území druhého ochranného pásma by mali platiť obmedzenia pre majiteľov domov či pozemkov akými sú napr. zákaz bazénov, chemickej starostlivosti o trávniky, umývania áut ako aj chovu zvierat.
To však narazilo na záujmy developerov, ktorý vlastnia stavebné pozemky. Jeden z nich plánuje napr. v Hamuliakove výstavbu na 50 hektároch pôdy. Po realizácii všetkých projektov by v Hamuliakove malo žiť až 7 000 obyvateľov.
Developeri sa v tejto situácii odvolávajú na už schválený územný plán Hamuliakova. Podľa RTVS však jeho schválením vtedajšie zastupiteľstvo mohlo ignorovať zákony a územný plán by mohol byť právne spochybnený.
Reportáž neponúka jednoznačné riešenie tejto situácie. Uznáva práva a záujmy developerov, no zároveň tvrdí, že v danej situácii klimatických zmien a veľkej vzácnosti šamorínskeho vodného zdroja, musí prevážiť verejný záujem. A to je zvýšená ochrana vodného zdroja. A to aj za cenu odškodnenia či vyvlastnenia developerov.
