Slovenčina
Šamorín je plný zaujímavých a inšpirujúcich ľudí. V duchu nášho hesla "Baví nás tu žiť" sme sa rozhodli týchto ľudí osloviť a priniesť Vám tieto rozhovory na našich stránkach. Budeme radi, ak vás tieto príbehy zabavia, prípadne v niečom inšpirujú. Všetky rozhovory si budete môcť časom nájsť na hornej lište našej stránky, kde vytvoríme rubriku ROZHOVORY a budete sa k nim tak môcť hocikedy vrátiť.
Po dlhom čase ju opäť vídame v Šamoríne, beháva pri kanáli či sa bicykluje po širšom okolí. Basketbalová reprezentantka Sabína Oroszová sa v polovici marca po predčasne ukončenej sezóne vrátila do Šamorína z lombardského klubu Allianz GEAS v Seste San Giovanni. Aj ona si na sociálnych sieťach prečítala nevraživé statusy neznámych ľudí, vraj mala zostať tam, kde bola a zbytočne nás neohrozovať. „V takejto situácii chce byť každý s najbližšími. Slovenská mentalita odsudzuje tých, čo odídu za lepšími podmienkami do zahraničia. Mojím domovom je však Slovensko a Šamorín, chcem sa sem vrátiť a založiť si tu rodinu,“ vyznáva sa Sabína.
Beznádejná klaviristka
Malú Sabínu rodičia zapísali na klavír, no čoskoro vysvitlo, že noty nie sú jej svet. „Bola som neposedné dieťa, preto ma naši dali radšej na tanec a basketbal. Vždy som bola rukatá-nohatá a Albert Diósi bol triedny učiteľ môjho otca, tak ma zlanáril do prípravky. Tam ma basketbal chytil. Dodnes však neviem, prečo ma nezapísali na kajak, keďže mama, otec a strýko boli úspešní kanoisti,“ uvažuje Sabína, ktorá si v klube čoskoro našla kamarátky. Šport ju naučil systematickej práci, nemala čas na hlúposti, len čo si napísala úlohy, bežala na tréningy, ktoré milovala. „Keď som bola chorá, mama mi zakázala aj tréningy. Vždy som uvažovala, či som naozaj chorá a neraz som došla k záveru, že keď nemôžem ísť na tréning, tak radšej pôjdem aj do školy,“ smeje sa mladá basketbalistka. Vraví, že by ju zrejme opantal akýkoľvek kolektívny šport, lebo ju baví pracovať s ľuďmi. Individuálny šport je podľa nej náročný na mentalitu a ona potrebuje niekoho, kto ju potiahne ďalej.
Splnil sa jej sen
V roku 2011 dostala ponuku z USA študovať na Eastern Illinois University obchodný manažment a reprezentovať alma mater v severoamerickej univerzitnej súťaži. Od sezóny 2012/2013 hrala v základnej päťke. „V basketbale som veľmi nerástla, ale pobyt v USA ma ľudsky výrazne posunul. Musela som sa osamostatniť, naučila som sa jazyk, zmenil sa mi pohľad na svet a potvrdila som si, že nemusím riešiť veci, ktoré mi neubližujú. U nás mnohí riešia nepodstatné veci, tam nikoho netrápilo, že nakupujem v teplákoch,“ hovorí o svojej pozitívnej zámorskej skúsenosti.
Aj ona dosvedčila, že výraz „freshman 15“ nevznikol náhodou. „Po nástupe na americkú univerzitu každý priberie pätnásť libier, čo je asi sedem kilogramov. Tam totiž aj do šalátu pridajú kopec krutónov, zalejú ho množstvom dresingu a podávajú ho s kolou. Časom som si však našla potraviny, ktoré mi vyhovovali a dávala som si pozor. Aspoň som nevytŕčala, lebo v zámorí sú všetci väčší,“ uťahuje si Sabína z Američanov.
Od šestnástich v reprezentácii
Sabína je v slovenskej basketbalovej reprezentácii od šestnástich rokov, dostať sa medzi pätnásť najlepších bol pre ňu veľký úspech. Prvé majstrovstvá absolvovala v Estónsku, dodnes ako veľkú métu spomína zápas proti Španielkam. Štvrtý rok hráva v ženskej reprezentácii, v ktorej sa so spoluhráčkami snažia kvalifikovať na európske súťaže. Nemajú to ľahké, lebo mnohé európske reprezentácie povolali do svojich radov Američanky. „Osobne sa mi to nepáči, keď je to reprezentácia krajiny, nech v nej hrajú domáce hráčky. Už aj v maďarskej reprezentácii sú tri Američanky, no my na Slovensku to takto neriešime. Spoliehame sa na vlastné sily a ak nepostúpime, tak si povieme, že sme neboli až také dobré, a ak sa nám postúpiť podarí, tak máme obrovskú radosť,“ hovorí Šamorínčanka, ktorú motivuje aj to, že sa v reprezentácii môže ukázať pred slovenskými divákmi, bývalými trénermi a rodičmi. „Veľmi ma teší, že Albert Diósi dievčatám v prípravke prízvukuje, že Angelika Szlamová a Sabi Oroszová sú jeho odchovankyne a dáva nás za príklad,“ vraví Sabína, ktorá nikdy nezabudne, kde začínala. S láskou spomína aj na Dalibora Hliváka, ktorý ju trénoval ako tínedžerku.
Hrala v mnohých kluboch
Profesionálna basketbalistka hrala v Krakove, Brne, San Martine pri Benátkach i Piešťanoch, poslednú sezónu strávila v Seste San Giovanni pri Miláne. „Každú ponuku dôkladne zvážim, aby som sa potom osem mesiacov niekde zbytočne netrápila. Najdôležitejšie je miesto, odkiaľ ponuka prišla, potom sú peniaze a kvalita ligy, keďže chcem basketbal skĺbiť aj so zážitkom z miesta, v ktorom žijem. Keď prišla ponuka z Milána, hneď som vedela, že tam chcem ísť. Prvýkrát v živote ma trénovala žena a jej ľudský prístup ma milo prekvapil,“ hovorí o pozitívnych skúsenostiach z Lombardie, ktoré preťala koronakríza.
„Od februára sa všetko rozhegalo. Najprv nás upozornili, aby sme sa vyhýbali veľkým davom a aby sme nosili rúško. Potom sme hrali bez divákov a napokon som zostala dva týždne zatvorená vo svojom talianskom byte, v ktorom sa mi dni neuveriteľne vliekli,“ spomína na dôvod, prečo sa v piatok trinásteho za dramatických okolností rozhodla vrátiť domov a stráviť dva týždne v karanténe v rodičovskom dome len v spoločnosti mačiek. Túto jar po dlhom čase strávila s priateľom Jánom, rodičmi a príbuznými. „Od narodenia som Šamorínčanka, no až teraz som objavila krásne miesta v okolí nášho mesta. Uvedomila som si aj to, že mi chýba basketbal, že ešte nie je čas sa usadiť. Ešte by som rada dva-tri roky potiahla v niektorom z klubov. Možno sa vrátim do Talianska, kde boli so mnou spokojní,“ uvažuje Sabína, ktorá bude v júni trénovať v Piešťanoch s reprezentáciou. „Už sa teším na baby, s ktorými som sa dlho nevidela. Medzi tréningami si zájdeme na kávičku, po večeroch si zahráme karty či si pôjdeme sadnúť na pivo, aby sme doplnili živiny,“ hovorí o svojich najbližších plánoch naša reprezentantka Sabína Oroszová, ktorá bude mať 5. júna 27 rokov.
Všetko najlepšie!
